Denník N

Assadova maďarská spojka

Viktor Orbán posiela do Damasku svojho diplomata. Zlý, nie však prekvapivý nápad.

So Sýriou západoeurópske krajiny z dobrých dôvodov priamo nekomunikujú. Jediná krajina EÚ, ktorá počas konfliktu nezatvorila svoje veľvyslanectvo, je Česká republika. Voči sýrskej vláde uplatňuje Únia dôsledný sankčný režim, vrátane ropného embarga a zákazov vstupu pre osoby spájané s vojnovými zločinmi.

Orbán sa od začiatku konfliktu rétoricky stavia do pozície najväčšieho európskeho ochrancu sýrskych kresťanov. Niekoľkým kresťanským nemocniciam na vládou kontrolovanom území Maďarsko poskytlo humanitárnu pomoc. Na tom nie je nič zlé, naopak. Avšak nevysloveným dôvetkom podpory pre sýrskych kresťanov sú sympatie k Bašárovi al-Assadovi, ktorý sa tiež rád štylizuje do polohy ochrancu náboženských menšín pred vyčíňaním radikalizovaných sunnitov.

Keď prezident Trump nariadil útoky proti Assadovým cieľom po chemických útokoch režimu na civilné obyvateľstvo, médiá blízke Fideszu sa okamžite postavili na Assadovu stranu. Orbán i minister zahraničia Péter Szijjártó iba mlčali. Na Assadovej strane je dlhodobo aj opozičný Jobbik. Márton Gyöngyösi, hlavný zahraničnopolitický expert Jobbiku, už na začiatku vojny tvrdil, že tá je výsledkom „sionistických záujmov.“

Extrémna pravica inde v Európe síce nevystavuje antisemitizmus na obdiv rovnakým spôsobom, ale jej hlavný odkaz je podobný: „USA a NATO zničili Irak a Líbyu svojimi vojenskými zásahmi, bombami a raketami a poskytli finančnú, logistickú a vojenskú podporu opozícii voči prezidentovi Assadovi v Sýrii a tým dali voľný chod ničeniu, chaosu, utrpeniu a radikálnemu islamizmu v regióne,“ tvrdil napríklad Heinz-Christian Strache v roku 2015.

Francúz Thierry Mariani, europoslanec za stranu Marine Le Penovej a predtým dlhoročný katolícky politik stredopravých Les Républicains, zasa navštívil Sýriu na pozvanie Assadovej vlády od roku 2015 šesťkrát.

Pozvanie režimu prijal aj poľský štátny tajomník ministerstva zahraničia Andrzej Papierz, politici belgickej separatistickej strany Vlaams Belang a kontakty s Assadom udržiaval dokonca aj bývalý minister vnútra v Renziho stredoľavej vláde Marco Minniti.

V prípade Maďarska má snaha o zblíženie sa s Assadom zvláštnu príchuť. Ešte pred oznámením o vyslaní diplomata do Damasku maďarská vláda vydala povolenia na trvalý pobyt prominentným Sýrčanom, blízkym režimu: Atijovi Chúrimu, ktorý sa nachádza na americkom sankčnom zozname, i Salmovi Bazkkovi, obvinenému v Taliansku z prania špinavých peňazí. Maďarsko sa neštíti ani úzkych vzťahov s hlavnými Assadovými sponzormi: Ruskom a Iránom.

Kontrakt na dostavbu jadrovej elektrárne Paks II išiel bez výberového konania Rosatomu. Tento rok sa v Budapešti usídlila IIB, Ruskom sponzorovaná „multilaterálna“ banka. Minulý rok maďarská vláda odmietla vydať ruských dílerov so zbraňami do Spojených štátov – namiesto toho ich posadila na lietadlo do Moskvy. V roku 2017 dokonca Orbán oznámil projekt malého maďarsko-iránskeho jadrového reaktora pre „vedecké a vzdelávacie účely.“

Assad, podporovaný Moskvou a Teheránom, porušil základné medzinárodné normy chemickými útokmi. Je aj hlavný zodpovedný za utečeneckú krízu. Snahy udobriť sa s ním od predstaviteľov členských krajín EÚ vysielajú signál, že zločinné správanie je beztrestné. A výsledok bude predvídateľný: viac zlého správania sa od tyranských režimov, na ktoré skôr či neskôr doplatíme všetci.

(Komentár vyšiel pôvodne v časopise .týždeň. Publikovaný je tu so súhlasom redakcie .týždňa a administrátorov blogu)

Teraz najčítanejšie

Dalibor Roháč

Kandidát koalície PS-SPOLU do NRSR s číslom 23. Ekonóm, zahraničnopolitický analytik a publicista, ktorý sa po rokoch práce v thinktankoch na oboch stranách Atlantiku vracia na Slovensko. Najnovšia kniha: In Defense of Globalism (Rowman & Littlefield, október 2019).