Blog
streda

„16 krajín sa predsa nemôže mýliť“

To bol v roku 2011 jeden z argumentov Ivety Radičovej, prečo musíme do Grécka poslať viac ako miliardu eur (viac ako 500 € na každú slovenskú rodinu). Ako dnes vidíme, 16 krajín sa mýlilo. Nielenže „zachraňovanie“ nefungovalo a peniaze poslané do Grécka sú nenávratne preč, ešte to aj Grécku výrazne poškodilo. Zachránili sme nemecké a francúzske banky za cenu, že sme eurozónu ohrozili ako celok.

Keby si štáty eurozóny pred piatimi rokmi povedali „keď už, tak už“ a keď už je tu tá kríza, tak poriadne a snažili by sa všetko ešte viac zhoršiť, nemuseli by robiť nič iné, ako to, čo aj skutočne robili. Lebo celá záchrana spočívala len z mimoriadne draho kúpeného času (prvých 5 rokov za 248 miliárd eur) a z likvidácie gréckej ekonomiky - dvojnásobná nezamestnanosť, priemysel na úrovni 70-ich rokov a dlhy ako nikdy predtým.

Kombinácia neschopnosti a zbabelosti

Pozrime si, kto posledných 5 rokov rozhodoval o „záchrane“ Grécka: Merkelová, ktorá je fyzička, Schäuble právnik, Hollande politológ, Barosso maoista, Juncker ďalší právnik a Schulz nemá maturitu. U nás doma Radičová sociologička, Dzurinda dopravár, Figeľ technik, Bugár strojár. Jediný, kto presne vedel o čo ide, bol Ivan Mikloš, ale ten zase nemal dosť odvahy navrhovať a požadovať funkčné riešenia a skrýval sa za geopolitiku.

Predstavte si, že ležíte v nemocnici so zápalom slepého čreva a okolo vás konzílium ľudí pozostávajúcich z fyzikov, technikov, právnikov, politológov a povedzme jedného predavača knižiek rozhoduje o tom, či vám amputuje nohu alebo ruku. Presne toto sa stalo v prípade Grécka. Na zaplakanie.

Grécka vláda je vysmiata

Eurohujeri sú medzičasom bezradní a priam prosíkajú grécku vládu, aby ustúpila aspoň krôčik v čomkoľvek, aby to mohli voličom predať ako kompromis a poslať ďalšie peniaze do Grécka. Aby len opäť odsunuli problém o pár mesiacov. Konkrétne ide o 7,2 miliardy z druhého balíka a 10,9 miliardy z fondu na záchranu bánk. Pár mesiacov neskôr by musel prísť tretí balík.

Lenže nie. Tsipras a Varoufakis si hrajú svoju hru a hrajú na čas. Áno, splácajú úvery zo záchranného balíka, od svojho nástupu doteraz okolo 13 miliárd eur. No zároveň čerpajú takzvané ELA úvery, od svojho nástupu doteraz viac ako 50 miliárd eur (výška ELA úverov stúpla zo 65 na 118 miliárd €).

Situácia je mimoriadne vážna, existujú len dve možnosti

Ľudia sú síce už unavení z nejakého Grécka, no vývoj nezastal. Medzičasom je situácia mimoriadne vážna a vystúpenie Grécka z eurozóny je síce naďalej jediným skutočným riešením, ako to tvrdím už 5 rokov, ale medzičasom aj mimoriadne riskantným. Nechcem tu rozpisovať detaily, každopádne dnes to bude mať Grécko po vystúpení z eurozóny oveľa ťažšie a teda to dnes bude pre EÚ oveľa drahšie.

V podstate existujú dve možnosti. Prvá: v najbližších dňoch sa Gréci s veriteľmi dohodnú, dostanú ďalšie peniaze a trápenie bude pokračovať, čo bude grécku ekonomiku ešte viac ničiť. Druhá: Gréci vyhlásia platobnú neschopnosť a dohodnú sa s eurozónou na vystúpení (Grexit). Na to prvé treba peniaze, na to druhé odvahu a odpustenie dlhov.

Či eurozóna, rozumej pani Merkelová (autorka skvostu „Keď stroskotá euro, stroskotá Európa“), pustí Grécko z eurozóny, závisí len od toho, či dokáže zvaliť vinu na Grékov tak, aby to zhltli jej voliči. Inými slovami, či dokáže Grékom na poslednú chvíľu posunúť čierneho Petra. Celá politika „zachraňovania“ je do veľkej miery o tomto. O tom, či ľudia, ktorí lipnú na svojich stoličkách, si ich dokážu udržať a o tom, na koho sa zvalí vina.

Presne to sme zažili aj my. Pol roka pred osudným hlasovaním sme všetkých upozorňovali, že poslať zo Slovenska s jeho polovičnými dôchodkami do Grécka vyše miliardy eur je ekonomická vlastizrada a že pod takéto svinstvo sa my nepodpíšeme. Tiež sme upozorňovali, že Gréci šetriť nebudú, že sú to peniaze vyhodené von oknom. Pripomínam, že prvý balík do Grécka sme spoločne odmietli a pri druhom, naši koaliční partneri otočili.

Bohužiaľ, opäť raz zvíťazila neschopnosť a zbabelosť. Vo veci, ktorá nijak nesúvisela s Programovým vyhlásením vlády, dokonca bola v rozpore s ním, spojila Iveta Radičová dve hlasovania – hlasovanie o dôvere vláde (pre nás jednoznačné ÁNO) a hlasovanie o miliarde do Grécka (pre nás jednoznačné NIE). Na takto položenú otázku sme nedokázali odpovedať v súlade s našim svedomím a preto sme sa hlasovania zdržali. Avšak urobili sme veľkú chybu: neodišli sme z rokovacej sály. Vtedy by bolo jasne vidieť, že naozaj sa hlasovania zdržíme (to nám totiž naši koaliční partneri neverili) a predpokladám, že by stiahli hlasovanie.

Zvyšok poznáte a dnes si aj môžeme pozrieť, čo to celé „zachraňovanie“ prinieslo: ďalšie a väčšie problémy, nič viac. Ale jedno sa našim koaličným partnerom podarilo: hodiť vinu na stranu, ktorá bola ochotná kvôli svojmu presvedčeniu a ako dnes vidíme aj správnej veci, obetovať svoje stoličky.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|

Už viac ako 96185 z vás dostáva správy e-mailom