Keď sa dúbravskí poslanci hrajú na architektov. A ich 16 + 27 pochybných dôvodov

Aké je najlepšie riešenie pre zastaralý Dom kultúry Dúbravka (ďalej len DK) a Miestny úrad Bratislava – Dúbravka, ktorý sídli v 3 budovách? Mali by sa v danej otázke nechať vyjadriť aj nezávislí odborníci, alebo postačí, ak sa poslanci zhodnú na tom, že sami dokážu vysoko odbornú vec zhodnotiť najlepšie? A o tom je tento, zatiaľ môj suverénne najdlhší článok aký som kedy napísal. Hlavnú zásluhu však na tom majú dúbravskí miestni poslanci, starosta bratislavskej Dúbravky a jeho poradca, resp. pracovník organizačného útvaru Sekretariátu starostu, ktorí vzniesli až 16 hlavných dôvodov a 27  „subdôvodov“ prečo na zásadnú odbornú otázku týkajúcu sa osudu Domu kultúry Dúbravka nemôžu dať odpoveď odborníci.

Nesúhlasím s nimi, a svoj nesúhlas som aj odôvodnil reakciami na každý jeden z doterajších spolu 43 dôvodov. Sú v tomto článku.

Ale najprv pár úvodných informácií:

Nahradenie starého Domu kultúry Dúbravka novým je určite pre mnohých radikálna myšlienka. V jej pozadí sú jak umelé paralely s bratislavským PKO tak emocionálne väzby. Táto myšlienka je však logická.

Vychádza minimálne zo zdôvodnenia žiadosti Mestskej časti (MČ) Bratislava-Dúbravka na bezodplatný prevod stavby z mesta na MČ. Tu je citácia z uvedeného odôvodnenie: „…budova DK Dúbravka bola postavená pred 30 rokmi a začína chátrať. Jej prevádzka stojí viac než 200 tis. eur ročne. Je fyzicky i morálne zastaralá, zateká strecha, fasáda budovy má stratu tepla 40%, v lete teplota miestností stúpa na 35 a viac stupňov, kotol ÚK ju už dlho po svojej životnosti, javisková technika dosluhuje a hrozí úrazmi, výťahy sú z technických dôvodov mimo prevádzky. Ide o stav, kedy hrozí, že budova bude musieť byť zatvorená. Predpokladané náklady na rekonštrukciu celej budovy sú vyčíslené na viac ako 2 mil. eur…“

Stará ľudová múdrosť hovorí, že nie sme tak bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacné veci. A teda ani tak bohatí, aby sme si mohli dovoliť začať zásadnú rekonštrukciu so sťahovaním miestneho úradu do priestorov DK, pre Dúbravku megalománskeho a po mnohých stránkach nevyhovujúceho DK bez toho, aby sme vedeli zaručiť, že z dlhodobého hľadiska bude táto rekonštrukcia jak po funkčnej tak aj po ekonomickej stránke výhodnejšia ako alternatíva č. 2. Táto znamená zbúranie a postavenie nového DK s využitím priestoru pod ním a hlavne nad ním a to pre rôzne verejné služby, firmy, alebo byty, ktoré ak by sa predali alebo prenajímali, mohli by sa tým výrazne znížiť celkové náklady na nový DK a tiež nový miestny úrad v jednej budove. A to prirodzeným spôsobom, teda nie vnášaním nového prvku do starého DK. Bonusom by mohlo byť krajšie dúbravské centrum mestskejšieho charakteru. Keď sme pri tejto alternatíve, uvedomujem si, že táto v sebe nesie viacero prekážok, aj veľkých, ale nepochybujem o tom, že sú zdolateľné. Rovnako si uvedomujem, že ak by sa táto alternatíva realizovala (v prípade, že by jej znalecké zhodnotenie dalo zelenú), počas jej realizácie by Dúbravka prišla o väčšinu kultúrnych podujatí a museli by sa hľadať náhradné riešenia, ktoré by neboli ideálne. Všetko má ale svoju daň. A čím väčšia vec, tým väčšia daň.

Z vyššie uvedených dôvodov som v decembri 2015 požiadal vedenie miestnej časti a poslancov miestneho zastupiteľstva na pozastavenie príprav rekonštrukcie DK Dúbravka a to minimálne do času:

1. kým nebude odborníkmi zodpovedaná otázka, čo by bolo z dlhodobého hľadiska pre Dúbravku výhodnejšie: budovu DK rekonštruovať a nasilu neprirodzene z nej vytvárať aj miestny úrad alebo ju zbúrať a na jej mieste (plus mínus), nechať postaviť novú, praktickejšiu budovu, ktorá by vytvárala mestskejší charakter centra Dúbravky, v ktorej by bol nie len DK, ale aj MÚ, v podzemných podlažiach by bolo parkovisko, v nadzemných podlažiach jej osobitnej časti by mohli byť aj bytové a firemné priestory, ktorých výstavba by bola umožnená staviteľovi a tomuto by boli aj odovzdaná do vlastníctva ako kompenzácia za odstránenie starej budovy a tiež výstavbu nového DK a MÚ, čím by sa výrazne mohli znížiť náklady mestskej časti na výstavbu nového DK a MÚ,

2. a v prípade, že znalecké posúdenia označia za výhodnejšiu druhú možnosť, teda nie rekonštrukciu, pozastaviť prípravy rekonštrukcie minimálne až do času kým s prípadným nálezom o nevýhodnosti rekonštrukcie nebude oboznámený a požiadaný o prehodnotenie magistrát.

Neviem či je to skôr dobre, alebo skôr zle, že po mojej výzve, riešenie otázky Dúbravského DK zamrzlo a je tomu tak až doteraz. V každom prípade, zrejme najväčším problémom, ktorému v tejto veci stále čelíme, je strach z toho, že ak by sme ako miestne zastupiteľstvo dovolili znalecké zhodnotenie výhodnosti pre obe alternatívy, mohlo (aj keď nemuselo) by to dopadnúť aj tak, že výsledkom by bol nález, že realizovanie 2. alternatívy je výhodnejšie ako prestavba DK s vnášaním novej funkcie do neho (nové sídlo pre miestny úrad). V takom prípade by sa 2. alternatíva nedala ignorovať. A ak by sa náhodou začala realizovať tým pádom by bolo ohrozené splnenie predvolebného sľubu (ktorý sa ale dal v čase, keď sa nevedelo, že DK prejde do majetku mestskej časti) o oživení kultúry a dôstojnom kultúrnom stánku. Na jeseň 2018 by tak namiesto zrekonštruovaného DK voliči možno pozerali na jeho demoláciu…

Existuje teda minimálne 16 hlavných dôvodov prečo nenechať vypracovať kvalifikované štúdie realizovateľnosti s cenovými odhadmi nákladov pre obe alternatívy, ale iba pre jednu – zásadnú rekonštrukciu.

Najprv skrátený obsah uvedených dôvodov:

1) Predkupné právo mesta a pozemok patriaci mestu

2) Autorské práva

3) Súbor Klnka atď.

4) Tatra Banka v DK

5) Podaná žiadosť (projekt) na čerpanie z eurofondov na novú čelnú sklenú fasádu DK

6) Kto by už investoval do kultúrneho stánku…

7) Volebný program širokej koalície a 6.000 podpisov občanov

8) Majetok mestskej časti by sa nemal rozpredávať

9) Búranie

10) Stavenisko v strede Dúbravky bude vo voľbách zneužité proti starostovi 

11) Génius loci, pochybnosť či nová budova naozaj lepšia ako stará, a názory architektov

12) Výhody starého DK, výhodná pôžička na rekonštrukciu a iné

13- 13j) „Problém so znalcami“ a demokratické rozhodnutie zastupiteľstva

14) Volebný sľub o nezahusťovaní centra Dúbravky

15) Nepredajné podzemné parkoviská a nad DK by nikto byt nechcel

16) Nutný geologický prieskum.

Pozn.: Pod každým dôvodom je v kurzivách uvedená moja reakcia:

1)

Mesto má predkupné právo na budovu pre prípad, že by sa mestská časť v budúcnosti rozhodla budovu scudziť predajom, darovaním, zámenou, vkladom do obchodnej spoločnosti alebo iným spôsobom spojeným s prevodom vlastníckeho práva k stavbe ako celku alebo jeho časti, na tretí subjekt.

Reakcia:

– V alternatíve č. 2 sa nikde nespomína, že DK by sa mal predať, že nový DK by mal patriť niekomu inému a už vôbec nie že by namiesto kultúry malo byť v dome kultúry niečo iné.

– V prípade, že by expertízy ukázali, že alternatíva č. 1 (zásadná rekonštrukcia, prestavba, vnášanie nového prvku do budovy – miestneho úradu) bude z dlhodobého hľadiska po ekonomickej a funkčnej stránke oproti alternatíve č. 2 nevýhodná (zvlášť ak dnešné nároky na energetickú hospodárnosť zaručujú pre nové budovy na prevádzku ďaleko nižšie náklady), toto môže významne ovplyvniť alebo zmeniť postoj magistrátu v tejto veci.         

– V zmluve o prevode DK do vlastníctva našej MĆ nie je uvedené, že mesto je tak bohaté, že zásadnú rekonštrukciu a prestavbu dúbravského DK treba robiť aj za cenu, že to bude nevýhodné v porovnaní s alternatívou č. 2. 

1a)

Nevieme, či s realizáciou 2. alternatívy by súhlasil primátor.

Reakcia:

– My nevieme ani to, čo by povedali občania Dúbravky na to, ak by sme chceli pristúpiť k zásadnej rekonštrukcii s odignorovaním opodstatnenej požiadavky, aby sa k jej výhodnosti/nevýhodnosti oproti alternatíve č. 2 vyjadrili znalci a až na na základe toho potom ďalej postupovali.

– Ak primátorovi povieme: „Pán primátor, my znalecké expertízy na to, aby sme vedeli, ktorá alternatíva bude výhodnejšia, nepotrebujeme… My tomu totiž rozumieme lepšie ako znalci.“… V tom prípade môžme očakávať, že buď nám povie: fajn, je to váš DK robte si s ním čo chcete…, alebo nám povie: Tak to teda nie. Takto nezodpovedne môžete nakladať so svojimi súkromnými majetkami!

– Ale ak mu povieme: „Pán primátor, bude bláznovstvom rekonštruovať a prestavovať DK ak sa znalci môžu vyjadriť aj tak, že zásadná rekonštrukcia bude z dlhodobého hľadiska nevýhodná. Zoberiete si to na triko? A ak áno, ako to vysvetlíte ľuďom? Že čím je niečo nevýhodnejšie, tým je to pre Bratislavu lepšie???… v takom prípade  je dosť možné, že primátor povie: A prečo mi to hovoríte?, ja predsa nie som blázon. Predsa je logické, že sa má vychádzať zo znaleckých expertíz, nie z laických odhadov a slepej viery.

1b)

Pozemok pod DK patrí mestu. Ak by sme sa chceli pustiť do alternatívy č. 2, mesto by mohlo predať pozemok investorovi a mohlo by to nakoniec dopadnúť ako s PKO.

Reakcia:

– K tomu by teoreticky mohlo dôjsť len v tom prípade, že by k tomu dalo súhlas nie len mesto, ako vlastník pozemku, ale aj naša mestská časť, ako vlastník starej budovy DK, čo je veľmi málo pravdepodobné. 

1c)

V súčasnej dobe, keď primátorovi mnohí nevedia prísť na meno, lebo súhlasil so zbúraním PKO, primátor rozhodne nepotrebuje, aby mu niekto vyčítal, že súhlasil so zbúraním dúbravského DK. A takí sa nájdu aj v Dúbravke, aj petícia bude.

Reakcia:

– Nikto nechce DK Dúbravka zbúrať, aby na jeho mieste sa postavilo hocičo len nie kultúrny stánok. A aj keby to niekto náhodou chcel, Dúbravčania to nepripustia. A som presvedčený o tom, že ani my poslanci. 

– Nepomáhajme si údajnými výčitkami svedomia p. Nesravnala. Nebolo to predsa za jeho primátorovania keď PKO úplne spustlo a pozemky pod ním sa predali developerovi v podstate s tým, že ak si schátrané budovy zbúra, môže si tam postaviť aj niečo iné ako stánok kultúry. Neboli predané za účelom rekonštrukcie PKO. Tí čo sú zaslepení, tí to stále budú dávať za vinu p. Nesrovnalovi. Buď budeme vychádzať z ich nespokojnosti, alebo z výsledkov expertíz k obom alternatívam. 

1d)

Ak by primátor aj so zbúraním súhlasil, zmenu zmluvy bude schvaľovať mestské zastupiteľstvo. Dúbravské miestnej zastupiteľstvo je ďaleko jednotnejšie ako mestskí poslanci a aj tak sa pri niektorých témach len ťažko vie dohodnúť. Treba dať naivitu nabok, že mestské zastupiteľstvo schváli, tak citlivú vec ako je zbúranie DK.

Reakcia:

– Bolo by to nezodpovedné nedať si vyhotoviť expertízy pre obe alternatívy s odôvodnením, že si myslíme, že mesto, aj v prípade, že expertízy povedia, že zásadná rekonštrukcia bude oproti alternatíve č. 2 z dlhodobého hľadiska nevýhodná, povie – rekonštruujte! Rekonštruujte, aj keď je to bude ekonomicky aj funkčne nevýhodné, lebo mesto je tak bohaté, že si to môže dovoliť!…

– V prípade, že výsledky znaleckého skúmania ukážu výhodnosť alternatívy č. 2, mestské zastupiteľstvo sotva bude mať dôvod diktovať Dúbravčanom, aby DK aj napriek tomu podrobili radšej zásadnej rekonštrukcii. 

– Naozaj máme strach z toho, že nám primátor a mestskí poslanci nedajú prípadný súhlas, alebo skôr máme strach z toho, že by nám ten súhlas mohli dať? 

 2)

Uplatnením alternatívy č. 2 by boli porušené autorské práva autora stavby.

Reakcia:

– Právo zbúrať stavbu, resp. vec zničiť, vyplýva z vlastníckeho práva, je jeho časťou.
V zmysle autorského zákona nie je stavba architektonickým, ani iným autorským dielom, ale je iba vyjadrením architektonického diela. Stavbu samotnú (realizované dielo) považuje zákon za rozmnoženinu diela. Viď zák. č. 618/2003 Zb.zák. ustanovenia § 5 a § 7.

– Citácia zo stanoviska Ministerstva kultúry SR, sekcia médií, audiovízie a autorského práva (podpísaná PhDr. Nataša Slavíková, generálna riaditeľka): „V zmysle autorského zákona vyplýva, že dielom je zobrazenie riešenia stavby (napr. projektová dokumentácia), nie stavba samotná. Stavba je len hmotná vec, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené. Napríklad v prípade stavby rodinného domu sa autorské právo vzťahuje k projektovej dokumentácii. Táto je vyjadrením myšlienky autora. Zásahy a zmeny do projektovej dokumentácie je možné vykonať len so súhlasom toho, kto ju vytvoril. Avšak dom, postavený podľa tejto dokumentácie patrí vlastnícky tomu, kto ho postavil, nie tomu, kto vypracoval dokumentáciu. Vlastník stavby môže stavbu užívať, nakladať s ňou, dokonca ju aj zničiť. To vyplýva z podstaty vlastníckeho práva. V prípade zničenia stavby (ako aj do toho momentu) zostáva autorské dielo nedotknuté a osobnostné a majetkové práva autora, ktoré sa viažu k dielu (dokumentácia – ideálny nehmotný objekt), nie k stavbe (hmotný objekt) zostávajú zachované. Podľa projektovej dokumentácie, ktorá je tvorivým zobrazením myšlienky autora môže byť postavená nová stavba. Pokiaľ ide o kultúrne pamiatky, tie nemajú status bežnej stavby a podliehajú osobitnému právnemu režimu.“

– Dúbravský DK nie je kultúrnou pamiatkou. Navyše architekt samotný DK nestaval. Jeho projektová dokumentácia, v prípade že by sa mal starý DK zbúrať, zostane zachovaná.       

3)

Čo bude pri uplatnení alternatívy č. 2 s kultúrou? Lebo búranie a nasledujúca výstavba si vyžadujú určitý čas. Teda Dúbravka bude minimálne 2-3 roky bez kultúrneho stánku? Pri DK nám funguje detský súbor Klnka a viacero ďalších. Predstavenia na nich sú vypredané.

 Reakcia:

– Kultúra bude mať v dúbravskom DK zrejme stop, resp. bude dosť obmedzená, aj v prípade zásadnej rekonštrukcie. Aj keď nie až na tak dlhú dobu ako pri alternatíve č. 2.

 – Pri troche chcenia by sa našli náhradné priestory, aj keď nie úplne ideálne, kde by mohol detský súbor Klnka a iné subjekty prechodnú dobu fungovať, cvičiť, pripravovať sa, a tiež by sa mohli nájsť iné priestory kde by mohli tieto subjekty  vystupovať. Dúbravský dom kultúry nie je jediné miesto v Bratislave kde Klnka a pod. vystupuje, alebo by mohli vystupovať.   

 – Keď budeme mať výsledok znaleckého skúmania, rozhodovať sa v tom, čo sa obetovať oplatí a čo nie, nám bude ľahšie. Lebo výsledok znaleckého zhodnotenia kľudne môže znieť aj tak, že zásadná rekonštrukcia je z dlhodobého hľadiska po ekonomickej a funkčnej stránke značne nevýhodná oproti alternatíve č. 2. Budeme aj v takom prípade trvať na zásadnej rekonštrukcii lebo si nevieme predstaviť, že by mal súbor Klnka a pod. prechodne cvičiť a vystupovať v iných priestoroch?

 – Áno, pri realizácii alternatívy č. 2 bude Dúbravka dosť dlhú dobu bez kultúrneho stánku. Všetko má ale svoju daň. Aj výhoda nového, moderného, funkčnejšieho a efektívnejšieho kultúrneho stánku ktorý tu bude na dlhé roky pre viaceré ďalšie generácie a bonusom by bolo aj skrášlenie centra Dúbravky, keďže súčasný dom kultúry, nie že by bol škaredý, ale do moderného centra Dúbravky sa predsa len hodí niečo iné, čo sa ale rekonštrukciu nikdy nedosiahne.  

4)

V budove DK má prenajaté priestory napr. Tatra Banka (údajne ešte na 2 alebo 3 roky).

Reakcia:

– V prípade realizácie alternatívy č. 2 k tejto možno skôr ako za 3 roky ani nedôjde. A pre prípad, že by k realizácii malo dôjsť skôr, tak zmluvná pokuta z predčasného vypovedania zmluvy by bola započítaná do celkových nákladov pre alternatívu č. 2; samozrejme, ak by sa s Tatra bankou nedalo dohodnúť inak. (V novej budove, ktorá by bola riešená efektívnejšie a navyše by využila priestor aj nad DK, by bolo pochopiteľne oveľa viac priestoru na prenájmy).        

– Aj prípadné zmluvné pokuty, ktoré by mestská časť musela pri realizácii č. 2 zaplatiť nájomcom, by samozrejme boli započítané do nákladov realizácie tejto alternatívy.

5)

Mestská časť má podanú žiadosť (projekt) na čerpanie z eurofondov na novú čelnú sklenú fasádu DK.

Reakcia:

– V prípade, že by sme na túto vec finančné prostriedky z eurofondov skutočne aj dostali, tieto by sa museli v prípade realizácie alternatívy č. 2 vrátiť; ak by nebolo vyhovené žiadosti o využitie týchto prostriedkov obdobným spôsobom v rámci budovania nového stánku kultúry.

 – Ak by spomínanej žiadosti vyhovené nebolo, bola by to iste škoda, ale domnienka, že získame z eurofondov financie na čelnú fasádu nie je podľa môjho názoru pádnym argumentom k tomu, aby sme nepripustili k slovu znalcov pre vypracovanie štúdie aj na 2. alternatívu.

 – V prípade že by sme o dané financie aj prišli, tieto by samozrejme boli započítané do nákladov realizácie alternatívy č. 2. Ani to nám nebráni  aby sme nepripustili k slovu znalcov pre vypracovanie štúdie aj na 2. alternatívu. Ani pri tejto prípadnej finančnej strate zďaleka nevieme zaručiť, že realizácia alternatívy č. 1 v porovnaní s alternatívou č. 2 nebude ekonomicky a funkčne z dlhodobého hľadiska značne nevýhodná. Preto potrebuje znalecké skúmanie pre obe alternatívy.   

6)

Ťažko si predstaviť toho „blázna“ developera, ktorý by investoval do kultúrneho stánku.

Reakcia:

– To vyznieva akoby zrealizovanie alternatívy č. 1 – zásadná rekonštrukcia kultúrneho stánku a vnášanie nemalého nového prvku do neho, mali byť zadarmo. Takto to však zďaleka nie je.  

 7)

Na jednom z popredných miest volebného i povolebného programu širokej koalície, bolo zrekonštruovanie DK. Je smutné, že poslanec Burkert iba rok po voľbách navrhuje meniť volebné priority a svoje sľuby občanom.

Reakcia:

– Proti zneniu tohto bodu volebného programu pri jeho kreovaní som ako kandidát za stredopravú koalíciu namietal a odpoveďou bolo, že sľub o dôstojnom kultúrnom stánku v sebe nesie aj možnosť nahradenia starého domu kultúry (DK) novým.

 – Pred voľbami ani po voľbách nikto nevedel, resp. nikto nevychádzal z toho, že DK Dúbravka dostane do vlastníctva.  

 – Iba rok po voľbách… Správnejšie by bolo povedať, že na vykonanie expertíz pre obe alternatívy som vyzval hneď po tom, keď DK dostala MČ do vlastníctva.    

 – Volebné priority… Vo volebnom programe, aj keď možno nie na úplne popredných miestach, bol aj sľub efektívneho nakladania s peniazmi daňových poplatníkov. Tomu by sa mal podľa môjho názoru skloniť každý sľub, ktorý sa preukáže ako nevýhodný pre Dúbravku. Tomu by sa mal skloniť aj prípadný strach z toho, že čo ak sa nám „odklonenie“ od volebného programu v nasledujúcich voľbách vypomstí. Veď načo brať na seba väčšiu zodpovednosť, ako je nutné?…

– V každom prípade, nič nám nebráni nechať sa vo veci vyjadriť nie len našim voličom, ale všetkým občanom Dúbravky. Najlepšie vo forme miestneho referenda.     

7a)

Berie autor Výzvy na vykonanie expertíz pre obe alternatívy svoje tvrdenia za zodpovedné, alebo je to len politické zviditeľňovanie sa?

Reakcia:

– Vyzývam k tomu, aby pri tak vysoko odbornej a závažnej veci ako je DK, kde sa preinvestujú obrovské čiastky financií, či už sa uplatní prvá, alebo druhá alternatíva, boli pre obe vypracované kvalifikované štúdie realizovateľnosti s cenovými odhadmi nákladov a aby sa rozhodlo na základe nich. Nie na základe domnienok. Čo je na tomto nezodpovedné?

– Nebude možné za nezodpovedné označiť skôr to ak sa súčasné vedenie samosprávy rozhodne na základe domnienok o výhodnosti rekonštrukcie??? Vážne to bude v súlade s bodom volebného programu ktorý hovorí o efektívnom nakladaní s peniazmi daňových poplatníkov?      

7b)

Dvaja po sebe idúci starostovia chceli presadiť, aby sa DK Dúbravka dostal do majetku MČ, aby neskončil ako PKO. Podarilo sa to až teraz. Teraz sa môže splniť jeden veľký sľub a veľký sen.

Reakcia:

– Koho veľký sen? Veď za tým účelom nebola vykonaná ani len štandardná anketa, nie to ešte referendum na základe nie jednofarebných informácií.  

 – Požiadavka na vykonanie expertíz pre obe alternatívy nie je o tom, aby náš DK skončil ako bratislavské PKO.

 – Danou požiadavkou nie je ohrozený ani sen o dôstojnom kultúrnom stánku. Naopak.

 – Daná požiadavka ohrozuje maximálne tak ničím nepodloženú predstavu, že zásadná rekonštrukcia DK s prestavbou je určite výhodnejšie než ho postaviť odznova, modernejšie a efektívnejšie a s využitím priestoru pod i nad. O takejto závažnej veci by však nemali rozhodovať predstavy, navyše laikov, ale odborníci.        

7c)

A čo 6.000 podpisov občanov, ktorí žiadali za bývalého vedenia samosprávy ponechať DK Dúbravke, neprenajímať ho nejakým pochybným firmám.

Reakcia:

– Nevyzývam k prenajímaniu DK pochybným firmám. Nevyzývam k prenajímaniu priestorov slúžiacich na kultúru. Nevyzývam ani k zbúraniu DK. Vyzývam k expertízam pre obe alternatívy. Alternatíva č. 2 hovorí o tom, že v novej budove by bol nielen celý miestny úrad, ale bol by tam aj dom kultúry.

8)

Mnoho ľudí je proti akémukoľvek ďalšiemu rozpredaju majetku mestskej časti.

 Reakcia:

– Súčasný priestor pod aj nad DK je ako „majetok“ obce nevyužitý. A zostane nevyužitý aj vtedy, ak sa uplatní alternatíva č. 1 – rekonštrukcia. Jeho „predaj“ by teda nič nestál; samozrejme, v prípade, že by sa realizovala alternatíva č. 2.

9)

Ak by sa malo sústavne hľadieť len na efektívnosť, ekonomiku, racionalitu ergonómiu a správnosť, v oblasti správy budov a stavebného fondu obce, mali by sme zbúrať všetky verejné budovy, ktoré nevyhovujú dnešným normám a predpisom v oblasti hospodárenia s energiami, bezbariérového prístupu…. Lebo správne je robiť správne veci. A plytvať energiami, financiami, čímkoľvek je nesprávne…

Reakcia:

– Toto má byť naozaj pádny argument na to, aby sme pri tak vysoko odbornej a závažnej veci ako je DK, kde sa preinvestujú obrovské čiastky financií, či už sa uplatní prvá, alebo druhá alternatíva, neumožnili vypracovanie kvalifikovaných štúdie realizovateľnosti s cenovými odhadmi nákladov pre obe alternatívy?

– Nehovoriac o tom, že ide o účelové preháňanie a nemiestnu analógiu, lebo rekonštrukcia tak veľkého rozsahu s tak veľkou investíciou sa chystá len u DK a za rekonštrukciu je aj autor Výzvy na pozastavenie rekonštrukcie v prípade, že znalci povedia, že oproti 2. alternatíve bude výhodnejšia. Napriek tomu je autorovi Výzvy nepriamo pripisované, že vyzýva k zbúraniu DK.

9a)

Zbúranie nie je lacná záležitosť. Na zbúranie starého malého domu si firma pýta cca 50 tis. €. Nechcime vedieť to číslo pri DK, čo je materiálu za desiatky rodinných domov. Preto  je praktickejšie začať architektonickou štúdiou, čo by bolo možné urobiť na súčasnom základe DK.

Reakcia:

– Ani žiadna zásadná rekonštrukcia nie je lacnou záležitosťou. Prehliadajú sa tu 2 podstatné veci: Podľa slov dvoch architektov z komisie územného rozvoja je zásadná rekonštrukcia väčšinou nevýhodnejšia ako novostavba. A za druhé: Nová stavba by využila v súčasnosti nevyužitý priestor pod a hlavne nad budovou. Využitím týchto priestorov by sa mohli výrazne znížiť celkové náklady na nový DK a tiež nový miestny úrad v jednej budove.

– Úž je údajne aj potvrdené, že nadstavba na súčasnú budovu DK je nemožná.

– Čo sa týka spomínanej architektonickej štúdie, ňou sa začať môže, tá nám ale nedá odpoveď na zásadnú otázku: ktorá alternatíva, či prvá, alebo druhá, bude z dlhodobého hľadiska výhodnejšia po ekonomickej a funkčnej stránke.

– Z časového hľadiska by bolo vhodnejšie nechať robiť expertízy pre obe alternatívy súčasne.

 9b)

Možnosť zbúrať a postaviť je zložitejšia ako sa na prvý pohľad zdá, hlavne z hľadiska rôznych vzťahov, ktoré by bolo potrebné vyriešiť. Vôbec nie je isté, že by to nakoniec bolo také výhodné, ako by sa to ukazovalo v prvých prepočtoch.

Reakcia:

– Alternatíva č. 2 sa nikomu určite ako jednoduchá nezdá. Na strane druhej, aj možnosť zásadnej rekonštrukcie, zvlášť keď do nej chceme napasovať novú funkciu, môže byť oveľa zložitejšia ako sa dnes zdá poslancom a vedeniu MÚ. A práve preto potrebujeme expertízy na obe alternatívy.

 9c)

S akým nákladom finančným a časovým a ktorý dodávateľ je schopný riešenie 2. alternatívy realizovať? Dokážu súčasní poslanci túto variantu odprezentovať svojim mandantom, že urobili jediné správne riešenie? Vo všetkých ohľadoch? Aj s tým, že čakať sa oplatilo?

Reakcia:

– Koľko bude stáť riešenie alternatívy č. 2 na to môže dať odpoveď jedine kvalifikovaná expertíza realizovateľnosti s cenovými odhadmi. Vyhotovenie tejto expertízy však väčšina poslancov aj vedenie MÚ, aspoň zatiaľ, odmieta.  

– Dosaďme si do týchto otázok slová: „zásadná rekonštrukcia s prestavbou“, a zistíme, že bez expertíz na obe alternatívy nevieme dať na tieto otázky uspokojivé odpovede. 

10)

Sú ani nie 3 roky do volieb. Ak Dúbravka teraz dostala DK do majetku, sme v podstate v bode nula. „Sprocesovať“ zbúranie a postavenie nového DK sa za dva ani 3 roky nestihne. A stavenisko v strede Dúbravky bude zneužité vo voľbách proti súčasnej stredo-pravicovej koalícii a stredopravicovému starostovi. Keď sa po voľbách dostane k moci niekto nezodpovedný, tak sa DK  nedostavia nikdy, alebo sa tak predraží, že analýzy o výhodnosti zbúrania DK budú dobré akurát tak na vytapetovanie kúpeľní. A nové vedenie MČ to ešte odprezentuje tak, že predraženie DK je kvôli Zaťovičovi a spol., ktorí sa na tom chceli nabaliť…

Reakcia:

– Stavenisko by mohlo byť vo voľbách zneužité proti súčasnému vedeniu samosprávy a pravicovej koalícii vtedy, ak by táto sľúbila, že v prípade, ak výsledky expertíz zásadnú rekonštrukciu neodporučia, za 2 a maximálne za 3 roky tu bude stáť nový DKD.  

– Ten kto chce slepo, bez expertíz, vsadiť vo vysoko závažnej a vysoko odbornej veci len na jednu kartu, a to bez znaleckého posúdenia, ten by mal byť skôr zdržanlivý v hodnotení iných.

– Myslím si, že Dúbravčania by pochopili, že na správne a zodpovedné rozhodnutie je potrebný primeraný čas.  Ak sa bude opierať nie o domnienky, ale o expertízy, ak sa aj v tejto otázke bude konať poctivo, zodpovedne, otvorene, nie za chrbtom občanov, v takom prípade budú občania súčasnej dúbravksej vládnej koalícii naklonení; aj v prípade že sa niektoré veci nepodaria. O tom osobne nepochybujem.

10a)

Je tu veľa ľudí, ktorí sú a priori proti akýmkoľvek búraniam.

Reakcia:

Veľa ľudí je aj za to, aby ich volení zástupcovia pri mimoriadne dôležitých rozhodnutiach neopierali o domnienky, ale o expertízy. A ak sa volení zástupcovia výsledku expertízy pre variantu č. 2 obávajú, alebo sa budú báť rozhodnúť, ak pre nich dopadne „negatívne“, je tu jedna možnosť – miestne referendum. Aj keď na neho zrejme nepríde nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, a teda bude neplatné, miestne zastupiteľstvo môže vopred povedať, že sa zariadi podľa jeho výsledku bez ohľadu na to koľko ľudí sa ho zúčastní.  

11)

Bola by nová budova naozaj lepšia ako súčasný DK? Nemôžu pri interpretácii „mestskejšieho“ charakteru budovy DK vzniknúť nedorozumenia? Ak sa postaví nové dielo, bude to určite napĺňať všetky funkcie ktoré očakávame?

Reakcia:

– Či by bola nová budova lepšia ako súčasná? To by nezáviselo od nikoho iného iba od našej samosprávy.    

– Otázka môže znieť aj opačne: Bola by zásadná rekonštrukcia DK z dlhodobého hľadiska lepšia po všetkých stránkach oproti alternatíve č. 2?

– Ani u prestavby nie je 100% istota, či splní všetky očakávania. Bude to len v rukách samosprávy ako požiadavky na dielo nastaví.  

– Dovolil by som si zacitovať a pripomenúť do úzadia odsúvané názory a pohľady odborníkov, 2 architektov z dvoch komisie územného rozvoja. Poslanci sa už s nimi mali možnosť oboznámiť v e-mailovej komunikácii.

1. „Bola som 20 rokov poslankyňou Dúbravky, z toho 8 rokov poslankyňou mesta. Ako mestská poslankyňa by som nikdy nedovolila robiť čokoľvek s verejným majetkom, keby som nemala k dispozícii dokonalú expertízu.“… „Moderná Dúbravka mala stále cca 40 tisíc obyvateľov a mesto tej veľkosti potrebuje kultúrny stánok. Treba ale priznať, že pre Dúbravku je naozaj DK nadmerný.“… „Kultúra je drahá. Takže odporúčam veeeeľmi dôkladnú analýzu – nielen toho, aké veľké priestory nevyhnutne potrebuje dúbravský úrad, aké sú v DK priestory a čo sa v nich dnes deje, ale aj aké funkcie považujeme v DK za nevyhnutné/potrebné, či je na ne v DK dostatok priestoru, aj v prípade prestavby, alebo či je DK v takom zúfalom stavebno-technickom stave, že už nie je možné s ním počítať a treba ho radšej zbúrať. A na ktorú z možností máme. Aby sme z vaničky nevyliali s vodou aj dieťa.“
2. “Z hľadiska zodpovednosti voči Dúbravčanom, v prípade akejkoľvek závažnej investície, ktorá bude znamenať zadlženie mestskej časti na najbližšie roky, sú pre rozhodnutie o tom, či rekonštruovať existujúci stavbu, alebo radšej postaviť na jej mieste novú sú potrebné seriózne kvalifikované štúdie realizovateľnosti – s cenovými odhadmi nákladov nie len pre obe alternatívy, ale aj pre prevádzkové náklady, lebo dnešné nároky na energetickú hospodárnosť zaručujú pre nové budovy ďaleko nižšie náklady na prevádzku. Osobne by som si dovolil považovať tieto štúdie za nevyhnutnosť. Voliči majú právo sa pýtať, na čo sa vynakladajú prostriedky, a neviem si predstaviť, ako sa na otázku DK dá odpovedať bez analýzy nákladov rekonštrukcie a ich porovnaním s variantnými riešeniami. Myslím, že autor Výzvy poukazuje v prvom rade práve na túto stránku.“… „Predpokladám, že náklady na rekonštrukciu/renováciu/adaptáciu DK budú vyššie ako sa dnes predpokladá, zvlášť ak sa pridá opodstatnená požiadavka na zabezpečenie adekvátneho parkovania na Trhovej ul.“…   „Chcem povedať aj to, že z mojej skúsenosti na veľkých projektoch, zásadná rekonštrukcia je väčšinou nevýhodnejšia ako novostavba – tak finančne, ako aj tým, že napasovať novú funkciu do jestvujúcich priestorov do jestvujúcich priestorov je vždy problém (napr. svetlá výška kancelárií, je celkom iná, moderné technológie majú dnes už celkom iné priestorové nároky atď.“… „Viacmenej nefunkčný je aj verejný priestor pred budovou DK. Tento treba riešiť ako súčasť projektu.“…

11a)

Súčasná budova DK nie je architektonický skvost, ale v poslednej dobe sa postavilo mnoho horších stavieb, preto som radšej opatrný.

Reakcia:

– Toto môže byť sotva pádnym argumentom na to, aby sme odignorovali nutnosť vypracovania expertíz, alebo štúdií realizovateľnosti s cenovými odhadmi nákladov pre obe alternatívy.  

– Opatrnosť je namieste aj vtedy, ak sa chce slepo presadzovať jedna alternatíva bez ohľadu na to, či je, alebo nie je výhodná.   

11b)

Darmo niekto príde s krásnym projektom nového DK. Niektorým sa aj ak nebude páčiť, iní sa budú odvolávať na génius loci, vplyv budú mať rôzne záujmy, atď. Presne ako pri PKO. Nebudú rozhodovať odborné argumenty, ale emócie a pri nich druhá strana ťahá väčšinou za kratší koniec povrazu.

Reakcia:

– Nuž v prípade, že odborníci skonštatujú, že zásadná rekonštrukcia bude v porovnaní s alternatívou č. 2 nevýhodná, treba zopakovať, že sme povinní vychádzať zo znaleckých expertíz, nie zo strachu z petícií, ani z domnienok, že v tejto veci nebudú u občanov rozhodujúce odborné argumenty, ale emócie.

– Hlavne aby odborné argumenty, a nie emócie, boli rozhodujúce u miestnych poslancov a u vedenia MÚ.

– Pri  zásadných rozhodnutiach sa nikdy nedá vyhovieť všetkým. Áno, nepochybne sa nájdu aj takí, ktorí sú za zachovanie súčasného stavu za každú cenu, lebo si na neho zvykli a možno ho nazývajú Géniom loci. Lenže verejní predstavitelia by si nemali dovoliť slepo uprednostniť jednu alternatívu a nakladať v zásadnej veci s verejnými financiami bez toho, aby mali k dispozícii expertízy pre obe alternatívy.

12)

DK je pre Dúbravku nad dimenzovaný, ale pri dobrom riadení by mohol byť využitý lepšie a mal by mať ambíciu byť BRATISLAVSKÝM kultúrnym centrom. Napadá ma napríklad možnosť konferencií, ktorá ale závisí do veľkej miery od toho, ako bude vyzerať okolie.

Reakcia:

Všetko má svoje výhody a nevýhody. Výskyt nejakej nevýhody pri alternatíve B by nemal byť dôvod na to, aby sme uprednostnili alternatívu A, ktorá ju síce nemá, ale ktorá môže mať oveľa väčšiu nevýhodu, alebo dokonca oveľa viac nevýhod.

– Nie je tu jediný dôvod prečo by prípadný nový DK nemohol mať tak veľkú kinosálu ako má dnešný DK; ak tak poslanci alebo občania rozhodnú. .

– K tým konferenciám závislých aj od okolia DK… Zvlášť v prípade uplatnenia alternatívy č. 2 by  s veľkou pravdepodobnosťou došlo k jej previazaniu s témou „centrum Dúbravky“ a tiež s Parkom pod záhradami. Navyše by sa takto mohol lepšie sfunkčniť aj verejný priestor pred budovou, ktorý by bol alebo mohol byť riešený v rámci celého projektu alebo aj v rámci novej urbanistickej štúdie pre celé územie centra Dúbravky.

12a)

Dom kultúry síce stojí cez 200 tis. euro ročne, ale je tu aj druhá strana mince, vykazuje aj výnosy, napr. nájomné, ktoré platí Tatra Banka. Nemenej dôležitý je argument, že presťahovaním úradu do jednej budovy sa dajú ušetriť náklady, ktoré sa dnes vynakladajú do 3 budov.

 Reakcia:

– Výnosy by predsa mohla prinášať aj nová budova a dokonca ešte oveľa väčšie, keďže táto by využívala priestor nie len pod DK, ale aj nad ním.

– V neposlednom rade by nová budova prirodzeným spôsobom ušetrila oveľa väčšie množstvo energií, a to nie len z dôvodu, že by mohla byť priestorovo oveľa efektívnejšie usporiadaná, ale aj z hľadiska toho, že nové budovy sa stavajú podľa nových energetických noriem, ktoré majú oveľa vyššie štandardy ako to bolo v minulosti a rekonštrukciou s k nim dá priblížiť iba sčasti.

– K ušetreným nákladom ktoré v súčasnosti idú do 3 budov MÚ… Aj v prípade, že sa potvrdí, že do rekonštruovaného DK sa bude dať premiestniť celý miestny úrad, predsa aj alternatíva č. 2 hovorí o tom, že v novej budove DK by bol aj celý miestny úrad.

12b)

Množstvo občanov a pracovníkov MÚ zámer rekonštrukcie podporili. Je ale pravda, že to neboli odborníci, ale budúci užívatelia tejto zmeny. Cti si autor Výzvy na znalecké zhodnotenie pre obe alternatívy to, že rekonštrukciou sa skvalitní život tisíckam občanov a stovke zamestnancov úradu? Ako to chce finančne alebo empiricky vyčísliť??

Reakcia:

– Druhá veta: „Je ale pravda, že to neboli odborníci…“, len potvrdzuje nutnosť expertíz pre obe alternatívy.

– Požiadavka z Výzvy smeruje k vykonaniu expertíz pre obe alternatívy, aby sa nám na základe nich ľahšie rozhodovalo aj v otázke, čo z dlhodobého hľadiska skvalitní život Dúbravčanom viac, či realizácia prvej alebo druhej alternatívy. Prípadne nejaká tretia.

12c)

DK bude po rekonštrukcii reprezentačná budova s množstvom výhod. Bude v nej aj celý MÚ, čo prinesie ďalšie výhody. Vrátane bezbariérového prístupu. V priľahlých priestoroch  sú parkoviská na Trhovej ul., ale i na parkovisku pred Lídlom. Pred DK by mohlo vzniknúť pekné námestíčko, miesto na stretávanie, ale i organizovanie akcií. Už teraz tam chodia stovky spokojných občanov. Toto sa chce zničiť?

Reakcia:

– Aj nová budova môže byť reprezentačná. A ak si dáme záležať, môže byť reprezentačná oveľa viac ako opravená súčasná budova, lebo táto má svoje pevne dané limity. Navyše nová budova by mohla využiť priestor pod aj nad súčasnou budovou DKD a mohla by sa oveľa lepšie zladiť s oveľa vyššími susednými stavbami a aj s budúcimi stavbami (ktoré sa ešte len v centre Dúbravky s veľkou pravdepodobnosťou raz vybudujú) čo žiadna rekonštrukcia priniesť logicky nemôže.

– Alternatíva č. 2 nehovorí nič o tom, že „námestie“ pred DK by malo zaniknúť. Ak tomu nebude nič brániť, tak nové riešenie s novou budovou, zvlášť ak by bol projekt prepojený s témou „Centrum Dúbravky“, resp. s novou urbanistickou štúdiou na dané územie, by mohlo námestie práveže vytvoriť. Za námestie sa len sotva môže považovať priestor ktorý je ohraničený len z jednej zo štyroch strán.

– K parkovisku na Trhovej a pred Lídlom… Skutočné centrum, ak do neho chceme priniesť život, ako by sa na 40 tisícové mesto aj patrilo, kde navyše bude sídliť aj miestny úrad, potrebuje si myslím oveľa viac parkovacích miest ako sú tie na ul. Trhovej a pred Lídlom. Alternatíva č. 1 to nerieši, alternatíva č. 2 áno (možné využite aj pod budovou).                

– Hádam sa len nebojíme pripustiť, že nová budova DK a MÚ a jej okolie by mohli byť ešte reprezentatívnejšie, mestskejšie, kultúrnejšie, funkčnejšie a z dlhodobého hľadiska aj ekonomickejšie. A ak sa skutočne nebojíme, dáme v prvom rade priestor na vyjadrenie sa expertom, aby zhodnotili obe alternatívy. 

12d)

Ohľadne nákladov na rekonštrukciu: Existuje medzinárodná inštitúcia, ktorá by nám zrejme na rekonštrukciu DK požičala financie bezúročne. Práve dnes je situácia na trhoch taká, že nikdy v histórii nebolo výhodnejšie si požičať.

Reakcia:

– To iste môže byť užitočné, ak znalci prídu so záverom, že zásadná rekonštrukcia je výhodnejšia z ekonomického aj funkčného hľadiska. Ak ale prídu s opačným záverom, bolo by dobré zistiť, či bezúročne môže daná inštitúcia požičať aj na výstavbu nového kultúrneho stánku. A ak by táto inštitúcia predsa len bola ochotná požičať iba na rekonštrukciu, nemali by sme zabúdať, že práve dnes je situácia na trhoch taká, že nikdy v histórii nebolo výhodnejšie si požičať – aj na prípadnú realizáciu alternatívy č. 2.

– Výzva na vypracovanie znaleckého zhodnotenia pre obe alternatívy bola daná v decembri 2015. Za ten čas sa už dalo niečo stihnúť. To na margo toho, že doba poskytovania lacných úrokov už nemusí trvať dlho. 

– Ani realizáciu 2. alternatívy by si nikto nedovolil nikto bez znaleckého zhodnotenia, aj keby mal mal prísľub pôžičky s nulovým úrokom.

– V prípade, že by sme o daný výhodný úrok na rekonštrukciu prišli, táto strata by samozrejme bola započítaná do nákladov realizácie alternatívy č. 2. Ani táto prípadná strata nám však  nebráni, aby sme nepripustili k slovu znalcov pre vypracovanie štúdie aj na 2. alternatívu. Ani pri tejto prípadnej finančnej strate zďaleka nevieme zaručiť, že realizácia alternatívy č. 1 v porovnaní s alternatívou č. 2 nebude ekonomicky a funkčne z dlhodobého hľadiska značne nevýhodná. Preto potrebuje znalecké skúmanie pre obe alternatívy.   

13)

Pribratie znalcov, ktorí by sa vyjadrili k tomu, či je zásadná rekonštrukcia DK v porovnaní s alternatívou č. 2 uvedenej vo Výzve, výhodná alebo nevýhodná, by spôsobila iba prieťahy v už rozbehnutej akcii rekonštrukcie DKD.

Reakcia:

– Pán prednosta v súvislosti s mojou Výzvou informoval, že sa spravila iba štúdia realizovateľnosti presťahovania všetkých oddelení MÚ do DK. Nič viac. A ja verím tomu, že to tak aj je. Urobilo sa to ešte v čase, keď sa nevedelo, že DK dostaneme do vlastníctva.

– To, že vyhotovenie serióznych kvalifikovaných štúdií realizovateľnosti – s cenovými odhadmi nákladov pre obe alternatívy spôsobí odklad a to buď rekonštrukcie, alebo pristúpenia k variante č. 2 z Výzvy, to je fakt. Lenže to ešte zďaleka nie je pádny argument na to, aby sa začalo konať bez týchto štúdií. Oboch. My totiž nie sme tak bohatí aby sme si mohli dovoliť uprednostniť prípadnú oveľa nevýhodnejšiu alternatívu. A na zistenie toho, ktorá je výhodnejšia, na to, aspoň zatiaľ, nevymyslel nikto lepší spôsob ako sú znalecké expertízy.  

– O znalecké skúmanie som požiadal 17. 12. 2015, teda viacmenej tesne po tom čo sa stalo známe, že DK bol daný do vlastníctva našej mestskej časti. Dnes je už dátum vyšší a záleží len od vedenia MÚ a poslancov kedy sa tieto štúdie dajú vyhotoviť. Resp. čo vôbec niekedy…  

 13a)

Stačí dať jednoduchú a krátku otázku na poslancov, či sú za to, aby skúmali znalci, či je rekonštrukcia efektívna alebo nie.

Reakcia:

Zásadná otázka neznie, či poslanci sú za to, či znalcov k slovu pripustiť, alebo nie, ale či si poslanci a starosta MČ v tak závažnej veci môžu dovoliť znalcov k slovu nepripustiť.

13b)

Prebehla diskusia k problému, najprv písomná a potom aj priama na pracovnom stretnutí poslancov kde sa rozhodli demokraticky, teda vyšším počtom hlasov za rozhodnutie, za rekonštrukciu.

Reakcia:

– Jednomyseľná zhoda 19 z 19 poslancov, plus pána starostu, ktorí sa zúčastnili pracovného stretnutia 19.1.2016 je v tom, že rekonštruovať DK a vnášať do neho nový prvok – miestny úrad, je oproti alternatíve č. 2 výhodná vec, aj keď to zďaleka výhodné byť nemusí. A aby sa táto prípadná nevýhodnosť nemohla potvrdiť, za tým účelom je podľa drvivej väčšiny potrebné vyhnúť sa znaleckému posudzovaniu.

Nie je to ale choré?  Neprebehli k tomu ani prejednávania v komisiách ani hlasovanie v zastupiteľstve. Súvisiaci článok „Takto sa správa otvorená samospráva?“ je tu: http://burkert.blog.sme.sk/c/401244/tak-napr-takto-sa-sprava-otvorena-samosprava.html

13c)  

K akým otázkam sa budú žiadať znalci o vyjadrenie? Keď niekto z odborníkov má posúdiť situáciu a navrhnúť čo bude výhodnejšie alebo správnejšie, potrebuje jednoznačne poznať zámery vedenia samosprávy. A odborníkom zadávateľ dodá neúplné informácie, odborníci povedia, že posudzovali len informácie ktoré dostali. Rovnako budú potrebovať poznať informácie o možnostiach obce financovať jednotlivé alternatívy, akú energetickú náročnosť objektu bude obec požadovať po dokončení diela, aké materiály budú uprednostnené pri budovaní atď.. Znalci dajú odpovede na zadané otázky. Pri doplňujúcich otázkach dajú klasickú hlášku: „Ale toto nebolo v zadaní“… a to oprávnene.

Reakcia:

– To že (ešte) nie sú sformulované otázky pre znalcov nemôže byť pádnym dôvodom na to aby sme znalcov nepribrali. 

– Hlavne aby znalci vôbec dostali slovo! Prvoradá otázka je, či pripustíme expertízy pre obe alternatívy. A ak áno, potom príde na rad riešiť ako sa k nim dopracovať, alebo ako zabezpečiť čo najobjektívnejšie expertízy.

– Miestny úrad, podľa toho čo počúvam, má dosť kvalifikovaných ľudí. Ak je to tak, nemal by byť problém aby títo dohliadli na to, aby sa v zadaniach pre expertízy nič podstatné neopomenulo. Prípadne by sa k vyhotoveným otázkam, resp. zadaniam  pre expertízy, mohol vyjadriť aj širší okruh odborníkov pred tým, než by sa predložili znalcom.

– Ak táto samospráva nedokáže zabezpečiť ani kvalifikované otázky, tak to potom nech sa nepúšťa do, ak to trochu zveličíme, ani do opravy strechy na DK, nie to ešte do zásadnej rekonštrukcie. 

 13d)

Koľko chceme tých posudkov? Každý vie zabezpečiť aspoň jeden. A pravdepodobnosť že sa významne zhodnú je malá a znovu budú rozhodovať len poslanci. Myslí si snáď niekto, že MÚ podhodí poslancom niečo čo sa týka rekonštrukcie len tak? Že to nepremyslia odborníci, architekti, znalci, stavebníci? A že všetci poslanci len sprosto zdvihnú ruky? Nemajú poslanci svoj rozum? 100 odborníkov nech si autor Výzvy pozve a 100 odborníkov mu dá nejaký výstup a potom nech je z toho múdry a nech sa na základe tej rôznorodosti názorov rozhodne. Všade vypisuje ako chce pozvať odborníkov, ale aké im dá zadanie? Nech dá konečne konkrétne čísla, dátumy a čo vlastne chce. A kto má byť ten znalec? Odborník na čo? Architekt, stavbár, energetik, dopravák, človek z kultúrnej obce?… Budú to robiť viacerí? Lebo napr. architekt môže povedať, že DK je pekný a treba ho zachovať. Potom príde energetik a môže povedať, že podľa neho by bolo lepšie keby sa DK dal zbúrať. Potom opäť zavoláme architekta? Medzitým príde človek z kultúrnej obce, ktorý povie pravý opak. Každý znalec, má svoj názor…

Reakcia:

– Dostávam otázky, ktoré by mali zodpovedať odborníci z miestneho úradu a komisie územného rozvoja, alebo dokonca aj také otázky, ktoré môžu zodpovedať jedine expertízy pre obe alternatívy, ktoré sa ale zároveň odmietajú!  

– Tieto otázky určite nebude ľahké zodpovedať, ale nepochybujem tom, že na väčšinu z nich , ak nie rovno na všetky, budú v prijateľnom čase vedieť zodpovedať členovia komisie územného rozvoja. Ale najprv musia dostať šancu. Prípadne sa môžu do diskusie vyzvať ešte ďalší odborníci architekti z Dúbravky. Čím viac odborníkov pri zostavovaní otázok tým menšia pravdepodobnosť, že sa na niečo dôležité pri prijímaní znalcov zabudne.

– Koľko posudkov? Určite nie 100, ani 50 ani 5. Pre každú alternatívu jedna, najlepšie dve seriózne kvalifikované štúdie realizovateľnosti s cenovými odhadmi nákladov. Najprv si ale je treba povedať, či skutočne chceme expertízy pre obe alternatívy. Lebo ak nie, tak všetky vyššie položené otázky sú len účelové, aby sa od vypracovania expertíz pre obe alternatívy vopred  odradilo čo najviac tých, ktorí by inak mohli požadovať to isté ako autor Výzvy.

 13e)

Vo všeobecnosti sa vie ako objektívne sa vedia tie posudky spracovať…

Reakcia

– Áno, vždy je určité riziko že znalecké posudky nemusia byť úplne objektívne. Ale je toto pádny dôvod na to, aby sme si namýšľali alebo dokonca vyslovili záver, že laické zhodnotenie poslancov je objektívnejšie ako znalecké?

13f)

Jedine to je správne ak budú mať poslanci každý krok odsúhlasený odborníkmi?

Reakcia:

– Každý krok nie, ale v zásadných veciach je to nevyhnutné. Aby sa nenarobilo viac škôd ako úžitku.

13g)

Nepožiadali sa odborníci o odpoveď ani keď sa dávalo mestu stanovisko k zvýšeniu daní z nehnuteľnosti. Nepožiadali sa o odpoveď ani pri spustení petície proti hazardu. Ale poslanci rozhodli. Ich do pozície miestnych poslancov postavili ľudia, ktorí predpokladajú, že budú rozhodovať o veciach, ktoré bude treba v konkrétnom termíne rozhodnúť, dali im hlas aby ich zastupovali a nezvolávali na týždennej báze nejaké referendum, ale aby rozhodovali sami. Tento mandát dali poslancom, nie odborníkom na všetko.

Reakcia:

– V Dúbravke sa zďaleka miestne referendá nekonajú týždenne a zďaleka sa každý týždeň neriešia tak závažné veci ako je osud DK.

– To akože keď sme nepribrali znalcov na posúdenie, či je výhodné napr. odpustiť daň za psa tomu čo si ho adoptoval z útulku atď., tak ich nemáme prizvať ani k tak závažnej a vysoko odbornej veci akou je DK a otázky s ním spojené?        

– Áno, tento mandát dali voliči poslancom, nie znalcom. Ale to ešte zďaleka neznamená, že z toho dôvodu ich poslanci nemajú pustiť k slovu v tak zásadnej otázke veľkej investície akou je DK, lebo poslanci si na základe laického úsudku myslia, že zásadná rekonštrukcia je výhodná, aj keď zďaleka výhodná oproti alternatíve č. 2 byť nemusí.   

 13h)

V mnohých veciach sme už rozhodli na základe informácií spracovaných ľuďmi z úradu MČ, ktorých úrad zamestnáva ako odborníkov a na základe vlastného zhodnotenia. Teraz máme byť označení za vystrašených keď neprizveme odborníkov k riešeniu DK? Tu už nie sú relevantní odborníci úradu? Lepší sú nezávislí? A ešte k tomu strachu: z čoho akože máme mať strach?, že sa rozhodneme nesprávne? Nikto mne ani nikomu inému nezaručí, že rozhodnutie, ktoré bude vykonané na základe znaleckých posudkov bude to najsprávnejšie.

Reakcia:

– Prvoradá otázka je, či vôbec pripustíme expertízy pre obe alternatívy. A ak áno, potom príde na rad akých odborníkov si prizveme a aké otázky im zadáme.

– Vystrašenosť je v tom, že nechceme expertízy pre obe alternatívy. Lebo by nám možno naštrbili naše presvedčenie o výhodnosti tej prvej. 

– Nezávislí odborníci samozrejme nemusia byť lepší odborníci. Ale ani horší. Zásadný rozdiel je ale v tom, že u odborníkov z miestneho úradu je oveľa väčšia tendencia vyhovieť napr. predstave starostu, ktorý je za zásadnú rekonštrukciu bez znaleckého zhodnotenia oboch alternatív. U nezávislých odborníkov je konflikt záujmov menej pravdepodobný.       

– Aj experti sa môžu vo svojich výpočtoch alebo expertízach mýliť, ale pravdepodobnosť omylu je u nich vo vysoko odbornej veci podstatne nižšia ako u laikov. 

13i)

Kto povie, ktorí odborníci sú tí správni? Musíme v záujme transparentnosti, politickej a inej korektnosti, minimalizácie finančnej a časovej náročnosti vypísať verejné obstarávanie. V zmysle zákona potom musíme vyhodnotiť ako najsprávnejšieho odborníka toho, ktorý stanoví NAJNIŽŠIU cenu. Je TOTO ozaj NAJSPRÁVNEJŠIE?

Reakcia:

– Aj keby verejné obstarávanie bolo potrebné aj na priberanie znalcov, to nie je pádny argument na to, aby sme znalcom nedali slovo.

– Najlacnejší nemusí znamenať najhorší. A opačne – najdrahší nemusí znamenať najlepší.

– Áno, aj znalci sa môžu mýliť. Ale pravdepodobnosť omylu je u nich vo vysoko odbornej veci podstatne nižšia ako u laikov. A to aj v prípade tých znalcov, ktorí za vykonanie znaleckého skúmania ponúknu najnižšie cenu.

– Prvoradá otázka je, či vôbec pripustíme expertízy pre obe alternatívy. A ak áno, potom príde na rad riešenie ako vybrať odborníkov, alebo akým spôsobom a aké otázky im zadáme.

13j)

Znalecké posudzovanie by trvalo určitú dobu a spotrebovalo by aj nemalé financie.

Reakcia:

– Áno, ale ani toto nie sú pádne dôvody na to, aby sme v tak závažnej veci odignorovali nutnosť expertíz pre obe alternatívy. Nie sme tak bohatí, aby sme si mohli dovoliť uprednostniť v tak rozsiahlej investícii možno oveľa nevýhodnejšiu alternatívu len preto, že sme chceli ušetriť peniaze a čas potrebný na znalecké skúmanie.

 14)

A čo volebný sľub o nezahusťovaní centra Dúbravky…

Reakcia:

– Aj keby takýto sľub existoval, nezastavané pozemky vedľa DK sú v súkromných rukách a sú stavebné. Preto ide skôr o to, aby nedošlo k ďalšiemu neefektívnemu a neestetickému využívaniu pozemkov v centre Dúbravky, ako tomu bolo v prípadoch vybudovania 2 prízemných obchodných domov navyše s priľahlými veľkými betónovými parkoviskami.    

Preto je skôr potrebné zaregulovať dané územie územným plánom zóny tak aby nedošlo k prílišnému prehusteniu, ale zároveň aby z centra Dúbravky sa stalo miesto kde to žije. Kde inde by to malo byť ak nie v centre?  

– So zväčšením zastavanej plochy na ktorej stojí DK nepočíta ani alternatíva č. 2.

15)

O prípadné podzemné parkovisko pod novým DK by nikto nemal záujem a o bytové a administratívne priestory nad DK detto, kvôli hluku a pod.

Reakcia:

– Pravdou môže byť aj opak. 

16)

Ak by sa mal pod novým DK stavať podzemné parkovisko, bol by nutný geologický prieskum, ktorý by ho nemusel povoliť.

Reakcia:

– Možno by nepovolil, a možno aj áno. A ak nie, strata zisku z podzemných parkovísk by zďaleka nemusela byť veľká, resp. nie až tak veľká, aby bola rozhodujúca. Uvedené by samozrejme znalci vzali do úvahy.

Súvisiaci úvodný článok na túto tému:

http://burkert.blog.sme.sk/c/400953/bodaj-by-nad-osudom-domu-kultury-ba-dubravka-rozhodla-odbornost-nie-strach.html (bol poslaný do redakcie Dúbravských novín vo februári 2016. Ťažko povedať, či bude niekedy zverejnený)