To ste ješte nepotkali třicet detí s Josefínou…aneb Kon se pase na terase
Včera som sa zúčastnil výbornej debaty, festivalu v DK Lúky v Petržalke. Išlo o to, ako vrátiť život do Petržalky, kde boli kedysi plné ihriská detí a rodičia mali určitý súcit, solidaritu, či pochopenie medzi sebou. Princíp rovnosti a rešpektu, ako sa hovorí… Konkrétne išlo o využitie terás, ktoré nemajú vlastníka, hospodára, pustnú, prehrievajú klímu…ohrozujú životy detí i seniorov…Boli tu ľudia, ktorí sa venujú kultúre, otvorili tu galérie, riešia zvuk, obraz, besedy, fotografie… Boli tu ľudia ohľadom ekológie, solidarita s planétou, separovanie, starostlivosť o vodu v pôde, stromy…kompostovanie. Boli tu ľudia ohľadom komunít, sociálnej práce a sociálnej patológie, ktorí vraveli, že každý zásah do verejného priestoru je dobré komunikovať, zasiahne s kladným i záporným nábojom. Konflikty sa dajú riešiť. A boli tu i odborníci i zodpovední zo samosprávy, ktorí dali nový pohľad, svetlo…koncept…Fotky, ktoré dávam k tejto udalosti dokumentujú môj dnešný športovo – kultúrny výlet, ktorý trval presne 78 minút. Ide o doklad toho, čo som tu navrhoval predtým. Tvrdiac znova, že aj komunikácia, výchova, rešpekt…to všetko je súčasť kultúry. Poviem len jeden fakt, ktorý prinieslo OZ Utopia, kde vraveli, že spoločenská entropia, ktorá je nameraná v spoločnosti, má 61%. Pri 65% je údajne spoločnosť už neudržateľná, nie je spoločnosť (nedôvera, polarizácia, nekomunikácia…) Záver moderátorky po blokoch diskusií, ktorý tak na rýchlo zhrnula potreby bol: komunikovať, uľahčiť, sprehľadniť, financovať… Ja len poviem, že tá komunikácia samosprávy, kompetentnosť úradníkov, …vychádza z celkových podmienok, aké tu máme. Väčšina ľudí tu vyrastala, boli vychovávaní týmto školstvom, touto spoločnosťou…preto je dobré, keď sem prišli a ešte prídu vzdelaní, mladí, či múdri ľudia rôzneho veku…a premiešajú, dodajú chuť, vôňu a farbu…
Na úvod, k článku, ktorý som dal minule. Veľa sa dá získať, keď budem viac premýšľať nad tým, čo písali v tom svojom „plátku“ kontraverzní „politici“, ktorý im schválilo naše Ministerstvo kultúry SR. Myslím konkrétne na slovo „milosrdná“, „milostiplná“. Tvrdili, že Panna Mária vždy pomáha ochrancom národa, viery a neviem ešte čoho. Teda je to nejaký stav, že i im treba dať nejaké pochopenie, pomoc, i keď je to tak, ako to je…Nemáme súdiť, robiť zákopy, ale komunikovať, meniť s vôľou a s faktami „bludy“ a demagógiu… Je to niečo ako „pravda“, ktorú možno chce vidieť človek aplikujúci tzv. „nenásilnú komunikáciu“ do praxe…poznať potreby, príčiny, zdroje na riešenie…niečo ako tu píšem i ďalej u iného…
To platí vlastne v každom styku s ľuďmi a to je tá kultúra, ktorú má učiť i škola. Preto je tu ten model, ktorý realizujem a ponúkol som v rámci podnetu školstvu a samospráve (bez odpovede).
Pribehol som po hrádzi z domu presne 2 km, a vytiahol pri Dunaji sáčok na smeti. Trvalo mi to 10 min.. Tempo, ktoré som ledva zvládal, ktoré včera „dával“ náš pretekár v chôdzi na MS vyše 30 km…klobúk dole!
A čo sa zmestilo, išlo do vreca…včera tu bola i Biela noc, Pekný výhľad lákal k videniu krásy…
Vodka, ktorú nedopili som vylial…
Sa brehy zafarbili komerčným lákadlom…obohatili zeleň…
Dve fľaše vínka z reťazca…(koľko dáva na spoločenskú zodpovednosť?)
A niečo, čo sa tu udomácnilo napriek školstvu, výchove, príkladu…
Rozbitá fľaša tvrdého, ledva som vytiahol…
Je to hneď za mostom…Teda tu si viem predstaviť iniciatívu mládeže, školstva. Keď nie dobrovoľne, tak s nejakým občianskym združením, nech pomáhajú, nech im dajú za víkend hoc 50, – Eur, keď zdarma nepôjdu. Ja neviem… Ak to pomôže, motivuje, telocvikára, ekológa, etika …
Sáček sa naplnil. A druhý bod programu bolo odniesť plagát o našej akcii do ďalšej knižnice. Včera Prokofievová, predvčerom Turnianska a dnes Vavilovová.
Žiaľ, mal som len jeden sáčok, ešte tu ostalo. Robím to zdarma. A 50, – Eur …no…dobre, vtipný som…
Estetika, občan hľadí k terase..
Takto to rastie pod bývalou pýchou socíku „Klub M“
A bude tu i beseda k storočnici. Spomeniem tu teda i našu akciu, k storočnici. Veď možno raz…
Tu je jeden z výsledkov detskej tvorby v rámci súťaže #Džungľoraj, kde deti tvorili na pieseň o fenoméne Petržalka, k jej „storočnici“
http://www.kristinaprekopova.sk/pre-deti/
Nečudujem sa vďaka komunikácií, i vďaka rozpočtu, že ani organizátori festivalu Konsepasenaterase o nás nevedia, napriek snahe samosprávy…nehodnotím…ale dielo je…to je fajn.
Takto končil plagátik v schránke knižnice. Pán z tejto pobočky bol včera na festivale, dotvárali atmosféru, kultúra, čítali z kníh Engerau a iných. My spievame v piesni , v refréne“Engerau kráska…“
Je tu i program festivalu.Preto spomínam v názve textu, učitelku Josefínu, zo známej piesne. Zistil som, že náš čestný hosť historik PhDr. Dušan Kováč, DrSc. napísal množstvo kníh. Jedna z nich je i učebnica dejepisu pre deviate triedy. Kde, ako jeden z najväčších odborníkov na túto časť dejín, vznik ČSR, úloha Bratislavy, kontext konca prvej svetovej vojny, M.R. Štefánik…príde na vojenský cintorín, kde sú pochované obete prvej svetovej vojny a niečo deťom povie. Zasadí strom ginko bilobe, ktorý už mám na balkóne. Dar pedagóga VŠ botaniky Laca Bakaya. Strom ako symbol pamäte.
Teda ja nemôžem napriek silným argumentom niekoho donútiť, aby prišiel. A ani nechcem. Napíšem, či niekto prišiel. Paradoxne, zdá sa mi, že to isté tvrdí i naša samospráva, že oni tiež nemôžu nikoho donútiť (školstvo, nezávislé…)…
Priestor pred knižnicou. Ja ani nemôžem stále písať na samosprávu, že kedy niekto odpíše a či budeme mať záštitu starostu nad podujatím…
Ja si môžem myslieť svoje. Oni si môžu myslieť svoje. A ako vidno na úspešnej konferencií, je to o dialógu. Stretávaní sa. Keď sú problémy, majú sa riešiť. Pomenovať, pravdivo, kriticky,nie odhlasovať vinníka. Alebo jednoducho „vytesniť“, nevidieť, obrana ega…obrana kariéry na úrade…
Zátišie na Bosákovej ulici, kde je nový priestor na kultúru…
Teda, ak sa niekto čuduje, kde sú korene takých nehorázností , ako je „časopis“ ochrancov viery a národa, registorovaný na Ministerstve kultúry SR (v roku 2019 .- nie v roku 1939…)… tak je to tu niekde i odpoveď, v tom priestore „medzi nami“, ktorý sa roky nevyužíval, ktorý vlastne reprezentujú tie pusté a zdevastované terasy…
Vždy, keď dám fotoreportáž z tohto behu a zberu zameraného na vnímanie prírody, Dunaja, čistoty, stretnem i turistov z ďalekého východu. Je ich stále viac…a viac…
Turisti chodia do Petržalky celkom radi, je to nevšedné miesto:-)
Pohľad z terasy knižnice na Vavilovovej.
Takéto nadchody, ktoré by spájali rôzne terasy a vytvárali by jeden funkčný, bezpečný, bezbariérový priestor, napr. na presun bicyklami, pre chodcov, „vozíčkárov“. rodiny s deťmi a kočíkmi…kde by pri galérií boli stojany na bicykle, sprchy, ihrisko na mini šach, minigolf, petang…kde by boli v „kochlíkoch“ stromy, kvety, kríky, by bol fajn…
Ale skôr sa mi zdal zaujímavý i radikálny názor hlavného architekta mesta, že by sa to mohlo celé nahradiť niečim funkčným, estetickým, udržateľným vďaka novým bytom na poschodí, kde garáže by boli zachované a vyhli by sa nákladným opravám starého betónu…
Tu je vidno fasáda tzv. „červenej“ pošty Blízko je terasa „Mlynarovičová“…. 1000 drobností… Tu kedysi navrhoval jeden „občan“, že by sa mohli premietať vonku v lete filmy….to by bola cesta ku kultúre. Ako dostať ľudí von z bytov na terasu…I keď na kultúru tu máme, veď to je odhlasované, zabezpečené rozpočtom, príspevkami a nákladmi na mzdy KZP… Keby sa niekto pýtal, ako je to s kultúrou… a teda podujatia sú naozaj fajn…pre každého…len mládež ide k Dunaju…fastfood a smer Dunaj…
Konečne ma 99 – na doviezla k FC Petržalka, bol polčas. deti sa hrali na ihrisku….slnko svietilo. stav 3-2. Tatran L. Mikuláš tu hral….ako vidno, toto je stav našich miest. Uzavretosť. Smer domácnosť, obchod, deti odviesť do školy, hľadať miesto na parkovanie, práca, deti odviesť zo školy, hľadať miesto na parkovanie, televízor, hi fi sústava, slúchadlá na uši, či dobrý matrac, kde rovno padnem z práce…v nedeľu relax…
A o hodinu a 18 minút som bol doma….
Je toto „duplikovateľné“ do škôl? To je otázka. Dostanú vrece, získajú skúsenosť, spotia sa na hrádzi pri behu, dostanú lístok na futbal… e môže získať i fyzicky silný jedinec, ktorý možno v gramatike či čítaní nie je práve „excelent“. Ale môže dostať i vstup do knižnice zdarma…aj to je cesta…hodnotiť i činy. oceniť „dobro“.
…článok j dlhý. Pozerám ešte na poznámky, ktoré som robil. Je tu názor, že samospráva sa má vzdať moci. Že každý zásah do verejného priestoru môže vadiť niekomu. Aj bezdomovcov, že treba vnímať ako ľudí. Vytvárať im bezpečný priestor. Galéria Hot dog. Pán z Utópie vravel, že treba vedieť priority, problémy, možnosti riešenia, zdroje, riešiť napätia a konflikty, rátať s nimi. To je možno to, čo chýba ľuďom po skúsenosti s komunikáciou so samosprávou. Akoby nebola vôľa, kompetencia, vzdelanie takto riešiť „život“. Ale potom, otázka, ak toto vedia, vzdelaní mladí, prečo oni nie sú nami volení, a zvolení? Je naozaj pre jedno „skoro mesto“ dobré, že tu vládnu tí, ktorí vzišli z občianskeho sektora, ktorí sa „tu narodili“? Možno by sme mali chcieť i niečo ako odbornosť, schopnosť širšieho rozhľadu. Kompetentnosť, mať tu „hospodára“, mediátora…. Neviem, to sú len otázky. Hovorím, budem rád, keď sa nájde spoločný priestor, keď podarí spoločný projekt. Keď súťaž pre tvorivosť detí, identitu, sa podarí dostať do širších súvislosti a podarí sa osloviť i deti a rodičov, ktorí ani netušia, že niečo také tu bolo. Budem rád, keď i školy nájdu nadšenie, chuť, tvorivosť a vytvoria si vlastný film, dokument, či pieseň, piesne, hymnu školy, hoci čo. Potom budem možno férovejšie, keď bude niekto niekoho hodnotiť …hľadať dôvody, prečo nie…odvolávať sa na „rank“.
