Myšlienky týždňa – Höschl, Hogenová. Werich, Whitmore.

V tomto článku nájdete:

• 7 myšlienok, ktoré stoja za to
• odkazy na zaujímavé prednášky a rozhovory
• odpoveď, čo je to šťastie

Koučing alebo psychoterapia? Kľúčová je kvalita vzťahu

Z treťohôr youtube (teda spred 7 rokov) som vytiahla tento rozhovor. John Whitmore, považovaný za zakladateľa koučingu, bol hosťom Andrey Vadkerti. Ako prvú otázku sa ho opýta: „Musí mať človek rád ľudí, aby ich mohol koučovať?“ A on odpovedá brilantne: „Pomôže vám, ak ste milý k ľuďom. Mnoho ľudí sa sústredí na techniky koučingu, a zabúdajú na to, že kľúčová je kvalita a dôvera vzťahu medzi koučom a koučovanými.“ Táto myšlienka  potvrdzuje aj veľkú múdrosť psychoterapie – a síce, že kľúčový je vzťah klienta a terapeuta. Všetko ostatné je až na druhom mieste – metódy, vedomosti, zručnosti,… to všetko by malo byť v terapii, ale kľúčová je kvalita vzťahu.

Stretnú sa dvaja gentlemani s láskavým humorom

Na tejto klasike som si opäť pripomenula múdrosť, ktorou niekedy oplývali tí, čo robili humor. Takmer 4 hodiny rozhovorov Horníčka s Werichom. Horníček: „Jak by jste chtěli, mistře, být oslovovánu? Werich: „Já? Oslovovánu? Tak asi podle Vaší víry, pane Horníčku. Když jste tedy evangelik, tak mě můžete říkat bratře.“ Alebo je čarovné, ako pri rozhovore zašteká pes a Werich s ľadovým pokojom povie poslucháčom: „To byl pes, ne pan Horníček.“

Psychiater Cyril Höschl vie brilantne preklápať teóriu do praxe

„Pri prechode životom, od narodenia po smrť, sme vystavení riešeniu mnohých úloh. Vlastne celý život je riešenie úloh. Life is a problem solving process,“ začína prednášku, v ktorej poslucháča vtipne prevedie úskaliami vedeckého myslenia. Nebojte, nielen vedeckého. Napríklad: „Emócie sú filtre. Keď máte negatívnu emóciu, tak vám filtruje všetko, čo sa dozvedáte z okolitého sveta, v prospech tej emócie. To znamená, že potlačuje to pozitívne, čo by vám vašu hypotézu vyvrátilo, a zvýrazňuje to, čo si myslíte.“ Prednáška zaznela v rámci projektu neurazitelny.cz, ktorému fandím, lebo sa dal do boja za múdrejšiu spoločnosť. Ich motto znie: „Svět je rozbitej, ale možná to půjde opravit.“

Štěstí je, když prožíváme „hrozně moc bytí“. Ale to je jen málokdy.

Tento týždeň som objavila českú filozofku, Annu Hogenovú. A je mega. Toto sú tri myšlienky z jej prednášky.

„Život je jedno veľké obstarávanie, ktoré sa len čas od času premení v niečo, čomu hovoríme šťastie. To vtedy, keď prežívame hrozne veľa bytia. Ale to je len málokedy.“

„Problémy sú otázky.“

„Sokrates sedí na Agore v Aténach, príde k nemu Karikles a hovorí mu: „Počuj, Sokrates, ty stále hovoríš to isté. To už ani nemá cenu ťa počúvať.“ A Sokrates mu na to odpovedá: „Ale filozofia je len o tom istom.“ A Hogenová pokračuje: Vo filozofii nie je pokrok ako je to v biológii, chémii, prírodných vedách. Vo filozofii je len účastenstvo, po grécky metexis. Mať účasť na niečom, čo je hlboké. Tým sa človek hĺbi, a prestáva mať potom strach. Čiže je to cesta k tomu, aby sa človek nebál strachom z toho, čo si nemôže predstaviť. … A aby sa toto nedialo, tak človek musí žiť z vlastného prameňa. Len z vlastného prameňa! Nikto vám tie pramene nesmie podsunúť. A dnes sa to podsúva ohromne prefíkane. Dnešný človek sa stráca. A aby necítil strach (napr. zo smrti), tak neustále niečo robí, niečo obstaráva. Aj to, čo nie je potrebné. Len aby nemusel byť v tichu. Keďže v tom tichu mu rastie strach, ktorý v sebe zapcháva v trinástych komnatách. O tomto filozofia vie už 2700 rokov. Je to normálne, deje sa to v každej spoločnosti. Už Aristoteles vo svojej Politike hovorí, že človek nesmie byť malomyseľný. A tou malomyseľnosťou myslí človeka, ktorý sa bojí rozhodovať o svojom živote. Človeka, ktorý sa bojí povedať to, o čom je presvedčený. Bojí sa to povedať v pravý čas ľuďom, pretože sa bojí, čo príde.“

Jodorowskeho prístup k terapii

Keď niekto veľa zje, zvykne sa hovoriť že ho „radšej šatiť ako živiť.“ V mojom prípade by to bolo „radšej šatiť aj živiť dokopy ako platiť knihy“. Som moc hladná po múdrosti? Neviem. V každom prípade som včera zase neodolala a kúpila som si knihu Psychomagie od Alejandra Jodoworskeho. Z obalu knihy:

„Človek nelieči druhého, pomáha druhému, aby sa vyliečil. Ten, kto chce druhého liečiť, je ješitný. A ani druhý sa nelieči. Lieči ho Boh. Verím, že motorom toho všetkého je dobrota. Pokiaľ v sebe nejaký človek rozvinie tento cit, všíma si citov druhého a robí všetko, čo môže, aby ho vytiahol zo zla. Je potrebné postaviť sa do pozície druhého a urobiť všetko pre to, aby druhý objavil, ako sa vyliečiť. K tomu je nutné, aby ten druhý vystúpil na vyššiu úroveň vedomia a odsunul svoje videnie sveta. Všetci vnímame život z určitého hľadiska, z viac či menej premenného bodu, z určitej výšky. Pokiaľ toto hľadisko zmeníme, zmení sa aj náš život.“