Cesta mestom

Mestom

Je priam neuveriteľné , čo všetko človek zažije v piatok večer v meste . Občas sa mestom prechádzam, pretože mám pocit , že potrebujem konečne vypnúť a riešiť v sebe rôzne myšlienkové pochody, ktoré sa stále vo mne odohrávajú a nikdy sa mi nepodarí ich nejako normálne ukončiť. Nie som ten typ človeka , ktorý by depkoval , alebo sa nejako svoj voľne trápil, no občas mi spraví dobre sa len tak prejsť a trocha popozerať okolo seba obdivovať ľudí a okolie , obdivovať partiu ľudí , ktorí sa stretávajú v alkoholickom stave a predsa sa všetci ľúbia a zažívajú spolu veľmi pekné chvíle. Niekde zase vidím , ako sa ľudia hádajú kvôli tomu , že v podstate ani nevedia kvôli čomu . Sú proste v alkoholovom stave a tam sa ľudia väčšinou vždy hádajú kvôli blbostiam. Skutočne rozmýšlam nad tým , ako to neskôr na druhý deň vnímajú , keď sa zobudia.. smejú sa , alebo im je trápne ?
Ja som strašne čudný človek ..som veľmi vnímavý a dosť často rozmýšlam o celkom nepodstatných veciach . V podstate je to aj celkom dobré , pretože ma to dokáže vždy nejako vytrhávať z tých mojich problémov a konečne myslím na veci , ktoré sa ma netýkajú .

Cestou vnímania

Prechádzam sa sám po Obchodnej a mám zapnutú hudbu v ušiach . Je skutočne veľmi dobrý pocit pozerať sa okolo seba a zároveň počúvať hudbu , ktorú človek miluje. Všetko to beriem tak viac emocionálne , tak inak ..Okolo mňa je strašne veľa obchodov , potravín , ľudí , ktorí kráčajú na proti mne a snažia sa vyhýbať sa mi triezvo , aby zakryli to , že nie sú pod parou. Prejdem ďalší kus po ceste a v uličke za barom , sa hádajú dvaja mladý ľudia . Baba plače a čupí dole na zemi, chalan nad ňou nahnutý a snaží sa jej niečo povedať . Stále neviem o čom sa rozprávajú pretože mám slúchadla a hudba mi hrá . Rozhodne som usúdil , že ide o hádku dvoch ľudí a že tie ich aktuálne problémy sú pravdepodobne len nejaké dočasné. Je veľmi veľa spôsobov , kde je problém u týchto dvoch .. Ja som to skôr vyhodnotil tak , že si spolu vyšli von a baba zistila , že sa jej chlap dostatočne nevenuje , pretože do podniku vliezla jeho bývalá , a stále viac a viac sa jej venoval . Ďalšia z možností je , že tam tá baba mala bývalého a jej frajer sa nahneval a začal jej veľmi veľa vecí vyčítať až tak , že sa baba rozplače . a odchádza z podniku .
Uzatváram to v sebe a idem ďalej smerom k Michalskej bráne

Michalská brána a jej tajomstvá

Už v diaľke som si všimol , že sa tam zišlo veľa ľudí . Tak som sa rozhodol , že si vypnem slúchadlá a pôjdem sa pozrieť , čo sa tam deje.
Ako som sa približoval , stále viac sa mi v očiach približovala skupinka študentov , ktorá tam hrala na hudobnom nástroji a zvyšok spieval po anglicky . Bol to roztrúsený spev , takže som úplne presne nevedel prehodnotiť kvalitu pesničky , no aj tak som sa rozhodol , že si ich vypočujem . Stál som sa na rohu a pozorne počúval , predstavoval som si moje časy zo školy , ktoré boli také nevinné také slobodné a také bez akých koľvek problémov , či depiek . Ani neviem ako skončili a šli ďalej . Bol som tak hlboko do seba zamyslený , že mi normálne ušlo , že sú tam neni.
Podišiel som k plotu a videl nejakú zámockú záhradu pod balkónom , v ktorom som stál. Chvíľu som uvažoval sám o sebe o tom , čo by som mohol konečne v živote zmeniť , no vtom ku mne prišla pani , a nejakú minútu sa so mnou pozerala dole na záhradu.
Po minúte sa ma spýtala , či mám rád mačky a ja som jej nevedel odpovedať , pretože hneď na to začala rozprávať o tom , ako jednu mačku už roky kŕmi a že bohužiaľ nemohla mať mačku doma , tak ju chodí navštevovať práve do tejto záhrady. Vyzerala veľmi strhane , mala vlasy na hlave , ako po výbuchu červenej farby. Oblečené mala červeno čierne šaty a ústa mala namaľované silno červeným rúžom , taká typická žena , žijúca len pre mačky ..

Záhadná pani Mačka

,,Ako sa voláte ?“ spýtala sa ma a ja som jej odpovedal . Okamžite ma začala volať menom. Mal som pocit , ako keby ma už roky poznala. ,,máte aj vy doma mačku ? , pretože tá moja je dole a asi sa na ňu aj pozeráte . Volá sa Alojz a už si aj nejakých kamarátov našla ..čo u mňa nebolo možné, pretože som ju mať nemohla . ale chodím ju stále krmiť . Každý jeden deň už od rána som tu a zhadzujem jej žrádlo ..“ Záhadná pani sa pousmiala a mal som pocit , ako keby to čo povedala bolo to , na čo bola práve v tej chvíli veľmi hrdá aspoň na chvíľu . Odpovedal som jej , že mačku nemám a že si občas veľmi rád pozriem všetko čo je pekné , a že ma ani nenapadlo , že by v tej zámockej záhrade pod mnou , mohla byť nejaká mačička , ktorú pani záhadná krmi už roky.

,,nikdy som na ňu nezabudla , mám k nej veľmi silný vzťah ale nemohla som si ju nechať , pretože som mala problémy ..Alojz bol dobrý spoločník , vždy keď som mala pocit že mi je zle , prišiel a bol so mnou. Dokonca som mohla aj plakať a on neušiel a nezľakol sa. Ľuda sa väčšinou vždy zľaknú a utekajú . Ak máte problémy , tak vás len málo kto vypočuje. No Alojz ma počúval vždy keď som ho mala a nikdy neušiel ..aj napriek tomu že vedel že sa trápim . No vedel že musím zo svojho domu preč. Pretože som si nedokázala sama poradiť a strašne ma trápilo , že sa o môjho najlepšieho priateľa už nedokážem postarať , pretože dom sa dlho trápila a musela som preč na miesto , kde sa o mňa postarajú a kde budem mať ľahší život“

Stratil som reč , nedokázal som reagovať. Nedokázal som túto situáciu tak rýchlo ako vždy prehodnotím , prehodnotiť . Bolo to silnejšie ako ja. Tá pani stratila všetko. Nemala nikoho , mala len kocúra , ktorý bol jej životným priateľom , jej láskou , jej životom , jej všetkým a zrazu musela preč z domu , pretože si nevedela pomôcť. Pre mňa je občas veľmi ťažké pochopiť , určité situácie opustených ľudí , ktorí sa snažia žiť pokojný a slušný život a zrazu sa ocitnú v nejakej hnusnej priepasti a na sklonku života , umierajú ako beznádejne osoby , o ktoré nemá nikto záujem .. aké smutné obdobie žijeme ..Keď nemá ani vlastná rodina čas na svojich príbuzných a musia vyhľadávať oporu k zvieratám a nie k svojím vlastným rodinným príslušníkom.

Hudobník Miro

Dlho som tam stál a uvažoval , prečo sa mnoho vecí nedá a aká by bola možnosť to zmeniť . Jasné že ma nič nenapadlo , pretože je veľmi veľa nespravodlivých vecí , ktoré zmeniť nedokážeme a sám človek veci nezmení , či chce alebo nie. Dokonca mnohým veciam človek ani rozumieť nemôže alebo nemusí . Veci v živote sa tak trošku vyriešia sami a niekedy nie je dobré vôbec do nich zasahovať.
Stál som a rozmýšlal . V tom ma niekto zo zadnej strany poklepkal s úsmevom po ramene a ja som sa otočil. Stál tam ako keby ma v živote nevidel. Gitara na rukách v nej 3 struny, v ústach asi dva zuby a úsmev až do korán .. Bol to kamarát Mirko , ktorý vždy hráva pod Michalskou . Niekoľko krát som si s ním zaspieval , a dal mu trošku zarobiť , pretože on sa živil len hudbou a na Michalskej mal taký svoj domov . Dneska som sa ale rozhodol , že si s ním znova zaspievam a že trošku prispejem aj do jeho zárobkovej činnosti .
Neuveríte ako dokáže plnohodnotne hrať na nekompletnej gitare , je to skutočne odborník. Každú chvíľu bolo u neho milión ľudí a za tie roky sme už čosi vždy pohrali . Nikdy ma nezaujímalo odkiaľ je , čo robí a podobne. Mirko sa vždy choval slušne a slušne si dokázal s usilovnosťou aj zarobiť bol talent.
Stál som stále pod Michalskou a on mi navrhol , či by sme si niečo nedali. Samozrejme že sme si dali , veď je príjemný pocit konečne po dlhom čase spievať pod Michalskou .

Mirko dokáže hrať veľmi dlho a vždy na gitare improvizuje. Nikdy sa nestalo , že by zabudol text alebo že by prerušil text. Väčšinou hral komerčné pesničky , dneska už sú veľmi staré aj keď ich hrá doteraz , vždy majú nejaké čaro . Zaspievali sme si , zahrali , bolo kopec ľudí ktorí prechádzali vždy okolo nás zastavili a s radosťou spievali s nami . Bol to pekný zážitok a ja som mal pocit , že som zase niečo pekné zažil a pomohol .

Ideme ďalej

Veľa vecí sa vo mne odohráva , veľmi veľa vecí riešim a v mnohých prípadoch hľadám útechu v podobe prechádzky mestom . Veľmi veľa vecí mi prebehne hlavou . Každé jedna prechádzka po meste mi niečo dáva . Dokážem si uvedomiť , ako mnoho ľudí trpí , ako niekto žije veľmi ťažko , ako nie každý prežíva zrovna ten dobrý deň , ako niekto žije ešte horšie ako žijem ja . Pre mňa je dôležité , sa vždy na zastaviť na nejakej zastávke , a pomôcť s každým jedným skutkom . A je úplne jedno akým spôsobom ..Pre mňa sú také prechádzky darom ..