Denník N

Rómovia v Británii

Táto tematika je veľmi špecifická a neraz sa z nej stáva politikum. Keď sa kúsok od istej vilovej štvrte na Slovensku začali stavať unimobunky, ktosi rozšíril famu, že sa chystá priestor pre slovenských Rómov vracajúcich sa z Británie. Okamžite poprask, protesty, no akoby bratia Česi povedali “pozdvižení”.Legendou druhou je, že Rómovia sa tu v Británii prihlásia na prvú prácu, vykonávajú ju tri, maximálne 12 mesiacov a následne sa urobia pracenescopnymi a fungujú na dávkach. Jedno I druhé je nezmysel.

Žijem tu tri roky, kvôli tomuto článku som si dal námahu a urobil rozhovory s viacerými slovenskými Rómami. Odmietli zverejniť mená, nemajú záujem byť atrakciami slovenskej politiky.

Ani sa im nečudujem: lepšia tmavšia pokožka než byť otravovaný čiernymi dušami. Príbeh však musím začať i ukončiť od nás, “čistých, bielych a slušných Slovákov”. Minulý rok získal Novinársku cenu článok o Rómoch Sheffielde, za ktorým nasledoval článok v iných novinách, že v Sheffielde(je to sever Anglicka) je problém s Rómami zo Slovenska, po jednom incidente dokonca nad mestom hliadkovala helikoptéra a dolu bolo 15 zásahových vozidiel! Pár ulíc v časti Page Hill tohto 535-tisícového mesta si poprenajimala skupina Rómov zo Slovenska. Robia bordel jak v tanku, inklúzia na mizernej úrovni. Prišli naraz, do jednej lokality a vytvorili enklávu. Rozdiel je však v tom, že Rómov v oblasti Tinsley, odkiaľ je reportáž spomínaná v úvode je približne 4x viac.
A v tom je podľa mňa kľúčový problém SR: Kým v Anglicku vedia od susedov a iných občanov až po radných, starostu, či vládu rozlíšiť ľudí na normálnych a nenormálnych. Na Slovensku “Cigán ukradol” a môžu za to všetci “Cigoši”. Ťažko sa vymaniť. Stretol som na kamarátových narodeninách chlapíka. Predstavujeme sa a keď počul meno “Ondrej”, tak sa pýta: “Ondrej, bloger zo Slovenska?” Prisvedčil som. Celú našu ďalšiu diskusiu s týmto študentom farmácie zhrniem: “Vieš asi aký život by má čakal pod Tatrami ako Róma a geja v jednom.” Tu sa mi chlapci aj baby pochválili, že majú svoje reštaurácie, predajne všetkého možného, deti majú plynulú anglinu. Na Slovensku sa im dostáva špeciálnych škôl, tu je to “zvládneš/nezvládneš”. Žiadajte od učňa nemožné a zistíte, čo je uňho možné. Na záver pripojím jednu rómsku tradíciu: Keď sa v osade vyskytol mentálne postihnutý človek, vajda ho vzal do inej osady, kde ho nikto nepoznal a tamojšieho vajdu poprosil, nech ho ubytuje k človeku, ktorý nikdy mentálne postihnutého nevidel. Liečba prostá, ale účinná.
Napokon sa však našiel slovenský Róm, ktorý mi podal celkom dobrý obrázok o situácii Rómov z našich končín. Volá sa Róbert, viac sme sa dohodli nezverejňovať. Jeho životný príbeh je krátený.
Narodil som sa v Rómskej osade na strednom Slovensku, rodičia má chceli zapísať do riadnej školy, ale pri zápise im bolo odporučené, nech má prihlásia do špeciálnej. Až neskôr som pochopil, prečo s tým rodičia neuhlasili. Po otvorení hraníc, teda vstupu do Shengenu sme sa medzi prvými presťahovali do severného Anglicka. Starší brat, ktorý pracoval ako murár v Rakúsku a Nemecku pochytil aj trochu angličtiny a tak sme sa usadili v menšom meste, ktoré mladšia generácia opúšťa. Rodičia boli prekvapení, že na úradoch sa ich pýtajú, či netreba tlmočníka, či im ešte nejako môžu pomôcť a kde sa môžu kvalifikovať. Vychodil som základnú(elementary school), následne som si dal high school(strednú) s nadstavbou na farmáciu a dnes pôsobím ako zástupca vedúceho lekárne. Keď sa obhliadnem späť, vidím ako zlé by som dopadol, keby som zostal v systéme, ktorý hľadí na farbu pokožky.

Teraz najčítanejšie