Denník N

Na východnom Slovensku nič nie je (4. diel)

Vysoké Tatry - fotené zo Slovenského raja
Vysoké Tatry – fotené zo Slovenského raja

Slovenský raj, Jasenovský hrad, Románsky kostolík svätého kríža – Senderov

Pán predseda, poslanec, šéf (dúfajme, že už nikdy nie premiér),

takže to nebola len nevinná kola, ktorú ste si užívali v konšpiračnom byte. Ste súčasťou Gorily tak ako predstavitelia vtedajšej vlády. Kým oni si rozoberali strategické štátne podniky, ochudobňovali všetky budúce generácie a ešte za to poberali provízie, vy ste zapredali zdravotníctvo korporátnej mafii. Vďaka Vám si jedna spoločnosť podchytila slovenské zdravotníctvo a vyrástla do obludných rozmerov. Svojho času ste sa tvárili ako veľký socialista, ktorý bojuje za štátne nemocnice a štátne zdravotníctvo, pričom v realite ste slúžili biznisu. Bravó!

Som realista a predpokladám, že toto je len vrchol ľadovca a v najbližších rokoch sa toho ešte podozvedáme…

Vašou jedinou nádejou je, že väčšina Slovákov sa nebude naďalej zaujímať o politiku a budú voliť pocitovo. Chce to ešte viac populizmu, útokov, výbuchov a nasadenia Jakobína, aby budúcu vládu nezostavovala súčasná opozícia a došlo k premlčaniu všetkých kšeftov Vašej organizácie.

Nadviažem na svoj predošlý článok a znova sa povenujem Vášmu výroku, že na východnom Slovensku nič nie je, lebo mám stále pocit, že tento výrok neotriasol voličmi Smeru z východu ako by mal. V týchto článkoch sa Vám budem snažiť predstaviť vždy po tri východniarske zaujímavosti, a to prírodnú krásu, hrad a pamiatku, ktorej sa viac či menej nevenujeme.

Slovenský raj

Slovenský raj je národný park, ktorý svojou unikátnosťou priťahuje množstvo zahraničných turistov, ktorí chcú vidieť ten náš „paradís.“ Systém vstupného však zlyháva. Obce vyberajú 1,50€ na hlavu a pritom sa stupačky, drevené rebríky a reťaze rozpadávajú, na čo dlhodobo upozorňujú záchranári, vedenie NP a všímajú si to aj rozčarovaní turisti.

Prielom Hornádu

Človek nezažije „Václavák“ len v Suchej Belej, ale aj na Tomášovskom výhľade.

Tomášovský výhľad

Aj v Slovenskom raji sa dá nájsť kľud, len treba obísť najfrekventovanejšie cesty. Najväčším prekvapením je turistický chodník po žltej značke medzi Letanovským mlynom a Hrabušickým hradom.

Letanovský mlyn

Pod kótou 652 Ihrík, ktorá bola obývaná ľuďmi už v Kamennej dobe, sa nachádza Priepasť Lievik (Gackova diera), ktorá je hlboká 24 metrov a vyusťuje v stene Prielomu Hornádu. V Slovenskom raji sa nachádza vyše 400 jaskýň a priepastí.

Priepasť Lievik (Gackova diera)

Turisti sa počas svojich potúlok nevyhnú Kláštorisku, kde sa nachádzajú ruiny kartuziánskeho kláštora z 13. storočia. Málokto si všimne, že na kóte 839 Kláštorisko sa nachádzajú valy keltského hradiska. Chýbajú informačné tabule a chodníky po valoch, ktoré by spropagovali históriu nášho územia. Rovnako nevieme spropagovať hradisko z obdobia Nitrianskeho kniežatstva Čingov I. a hradisko z obdobia Veľkej Moravy Čingov II., ktoré sa nachádzajú v okolí konca Prielomu Hornádu. Ľudia obchádzajú aj neďaleké Slovenské Mykény

Ruiny kartuziánskeho kláštora z 13. storočia

Jasenovský hrad

Jasenovský hrad je jedným z mála slovenských hradov, ktorý je vsadený do citadely. Nachádza sa vo Vihorlatských vrchoch v blízkosti mesta Humenné a jeho rekonštrukciu zabezpečuje obec Jasenov s miestnymi nadšencami.

Jasenovský hrad

Najväčšou zaujímavosťou je 15 metrov dlhá chodba vytesaná do skaly pod Horným hradom. V 17. storočí prebiehali v okolí hradu intenzívne boje a útočníci sa zrejme snažili presekať čo najbližšie k povrchu Horného hradu, ktorý chceli vyhodiť do vzduchu za pomoci pušného prachu, čo sa im ale nepodarilo.

Horný hrad stojaci na citadele

Výhľady z hradu stoja za to a oplatí sa preskúmať aj Humenské vrchy, ktoré v sebe ukrývajú množstvo zákopov a guľometných hniezd z Druhej svetovej vojny.

Výhľad z Jasenovského hradu na Humenné a obec Jasenov

Románsky kostolík svätého kríža – Senderov

Zrekonštruované základy kostolíka z 13. storočia sa nachádzajú pri Zemplínskej Šírave pod kótou 310 Senderov.

Románsky kostolík svätého kríža – Senderov

Z kostolíka je krásny výhľad na Zemplínsku Šíravu, ale oplatí sa preskúmať aj blízku kótu 310 Senderov, ktorá v minulosti slúžila ako hradisko, čo dokazuje stále viditeľný a rozsiahly systém valov.

Zrekonštruované základy kostolíka z 13. storočia

Zvieratko na záver je mláďa bociana čierneho. Bocian čierny je presný opak svojho bieleho príbuzného. Hniezda si robí ďaleko od ľudských obydlí, je veľmi plachý a jeho celoslovenská populácia sa odhaduje len na 400-600 párov, a to s klesajúcim trendom. Typickým znakom je čierne sfarbenie s červenou „páskou“ okolo očí (ktorú toto mláďa ešte nemá).

mláďa bociana čierneho

Teraz najčítanejšie

Vladimír Olej

Zakladajúci člen hnutia Progresívne Slovensko a autor kníh Fire Worshipers: Samo's Empire a The Corner of Death: Czechoslovaks in the Second World War.