Denník N

Ako ďalej s usporiadaním štátu

Primátor Trenčína Richard Rybníček v rozhovore pre Trend spomenul vytvorenie mestských sídiel a zrušenie Vyšších územných celkov (VUC) a zároveň hovoril o posilnení regiónov na úkor centrálnej vlády. Nešlo by ani tak o pokračovanie rozbabranej decentralizácie, ako o krok späť a vydanie sa inou cestou. Rozhodne ide o zaujímavú a diskusie hodnú myšlienku. Nie však novú, keďže je už nejaký rok diskutovaná na pôde Únie miest Slovenska. Slovensko by malo centrálnu vládu a bolo by rozdelené na 16 mestských centier na spôsob švajčiarskych kantónov. Mestské centrá by mali svoje vlády a zabezpečovali by chod mestského regiónu. Ostali by už len obce a mestá, ktoré by riešili niektoré miestne záležitosti. Mestské centrá by boli kompetenčne podstatne silnejšie ako dnešné VUC a preto to nemožno chápať iba ako premaľovanie VUC.

Napriek tomu, že vytvorenie mestských centier je zaujímavá myšlienka sa domnievam, že pre Slovensko je vhodnejším riešením pokračovanie v procese decentralizácie s nápravou toho, čo je zle nastavené od počiatku ako aj toho, čo sa praxou ukázalo ako nie ideálne.

Decentralizácia bola veľkou a významnou reformou vlády Mikuláša Dzurindu. Žiaľ návrh, ktorý vytvorili autori reformy pod vedením Viktora Nižňanského, bol iný, ako je dnešná realita. Decentralizácia bola cestou od autorov reformy cez koaličnú radu a vládu až do parlamentu politicky zmrzačená. Súčasný stav je zlý a najslabším článkom sú VUC, ktoré zodpovedajú skôr záujmom niektorých partají a nie občanom, ktorí v regiónoch žijú.

Župy inak

Problém VUC (radšej župy) je potrebné riešiť a treba si položiť otázky týkajúce sa ich počtu, hraníc a kompetencií. Nutnou podmienkou fungujúcich regiónov je také usporiadanie VUC, ktoré zodpovedá prirodzeným regiónom. V opačnom prípade vznikne útvar, s ktorým sa obyvatelia necítia byť nijako spojení a výsledkom je mizerná účasť vo voľbách a takmer nulový záujem o dianie v regióne. A následne silnejúce hlasy volajúce po zrušení tejto, zdanlivo zbytočnej úrovne samospráv. Kompetenčne treba VUC posilniť na úkor štátu, čiže viaceré kompetencie, ktoré dnes riešia centrálne orgány by riešili župy. Naopak, viaceré kompetencie, ktoré dnes majú VUC, by prešli na mestá a obce.

Mestá a obce

Reformu verejnej správy však treba začať zdola, od obcí a miest a mala by stáť na týchto pilieroch:

  • radikálne zníženie počtu samospráv
  • viac slobody a kompetencií samosprávam
  • lepšia kontrola samospráv

Zníženie počtu samospráv

Nedostatkom súčasného stavu je obrovská rozdrobenosť na úrovni miest a obcí, keď máme takmer 2900 obcí. Dôsledkom výraznej rozdrobenosti je:

  • neefektívnosť: Malé obce spotrebujú veľkú časť svojich príjmov na administratívu (starosta, úrad, poslanci, kontrola) a neostáva im dostatok financií na údržbu a už vôbec nie na ďalší rozvoj obce. Náklady na administratívu sa pohybujú medzi 10-30% bežného rozpočtu obce, v niektorých prípadoch sú ešte vyššie.
  • nefunkčnosť: V niektorých malých obciach nie je zvolený starosta, keďže o funkciu nikto nejaví záujem
  • chýbajúca konkurencia: Pri voľbách v malých obciach nie je dostatočná konkurencia, keďže často a dlhodobo je jediný kandidát.
  • absencia kontroly: Mnoho malých obcí nemá hlavného kontrolóra obce, keďže sa nenájde kandidát.

Riešením je vytvorenie spoločných samospráv, ktoré vzniknú spojením orgánov viacerých obcí resp. obcí a mesta. Samotné obce ostanú zachované, ostanú im napríklad ich symboly, štatúty… V priamych komunálnych voľbách budú volení starostovia/primátori spoločnej samosprávy a poslanci obecného/mestského zastupiteľstva spoločnej samosprávy.

Viac slobody a kompetencií

Prenos kompetencií medzi jednotlivými úrovňami štátu by mal postupovať zdola nahor. Obce by mali odovzdať kompetencie regionálnej vláde, zdôrazňujem dobrovoľne a región zase dobrovoľne posunie niektoré kompetencie centrálnej vláde. V súčasnosti si vláda kompetenciu zoberie kedy sa jej zachce. Nedávno sa vláda rozhodla zobrať regiónom kompetenciu určovať daň z motorových vozidiel a tak si ju jednoducho uchmatla, čo je neprípustný spôsob. Základom štátu je obec a od obce by sa malo usporiadanie krajiny odvíjať.

Obce zároveň potrebujú viac slobody, aby si mohli život na svojom území riadiť skutočne sami. Aby rozhodnutia obce, čiže dohody jej obyvateľov, nenarážali sústavne na legislatívne bariéry, ako je tomu dnes. Stovky kolízií rozhodnutí obcí a „veľkej“ legislatívy zväzujú obyvateľom ruky a tí si nemôžu reálne nastaviť pravidlá života v obci po svojom. Obec patrí jej obyvateľom a mala by byť v ich plnej správe.

Zároveň je nutné urobiť poriadok v kompetenciách. Občana, ktorý vidí vo svojej obci problém nezaujíma, že ide o kompetencie niekoho iného a nie jeho starostu alebo primátora. Za podmienky života v obci nesú pred občanmi zodpovednosť volení zástupcovia, ktorí ale nemajú kompetencie mnohé záležitosti riešiť. Dobrým príkladom je starostlivosť o komunikácie. Jedna cesta patrí obci, iná VUC, ďalšia štátu. Kým občan prejde pár metrov po obci, môže sa „kompetenčne“ nachádzať na území troch rôznych správcov (v Bratislave štyroch). Kompetencie treba prerozdeliť tak, aby obec mala možnosť priamo riešiť takmer všetky problémy na jej území. Napríklad, dať do kompetencií obcí starostlivosť o úseky ciest II. a III. triedy v ich katastroch. Samozrejme, spolu s kompetenciami musia získať obce aj financie, z čoho vyplýva nutnosť zásadných zmien vo financovaní verejnej správy.

Lepšia kontrola

Na jednej strane treba dať obciam viac slobody, na druhej strane treba zaviesť účinnú kontrolu. Závažným problémom je skutočnosť, že mnohé obce sú dnes bez kontroly. Kontrolnú funkciu by mal plniť hlavný kontrolór, ktorého si zvolí zastupiteľstvo. Ak však nie je žiadny kandidát, čo je v malých obciach bežné, kontrolóra nemajú. V niektorých prípadoch kontroluje starostu a úrad časť zastupiteľstva. Sú však bežné prípady, opäť najmä v malých obciach s nízkym počtom poslancov, keď sú poslanci a starosta rovnakej krvnej skupiny a kontrolná funkcia zastupiteľstva ide do úzadia.

Riešením môže byť účinnejšie zaangažovanie Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý by dedikoval kontrolóra do každej obce, ktorá nemá kontrolóra vlastného. Druhým nástrojom je spomínané spájanie obcí. Väčšia samospráva znamená väčšiu šancu na nájdenie kontrolóra a väčšiu šancu na objavenie sa opozičných poslancov.

Dôležitou súčasťou reformy by malo byť zavedenie účinných nástrojov, ktoré budú nútiť najmä starostov správať sa zodpovednejšie a dodržiavať zákony. Ak dnes starosta poruší Zákon o obecnom zriadení, hrozí mu častokrát iba nezvolenie v nasledujúcich voľbách, čo pre viacerých z nich nie je dostatočná výstraha. Zavedenie inštitútu automatického zániku mandátu v prípade porušenia zákonov týkajúcich sa samospráv (zákon o obecnom zriadení, infozákon…) resp. interných noriem tej-ktorej samosprávy, by nad starostami visela skutočná hrozba, ktorá by ich nútila k vyššej ostražitosti.

Slovensko potrebuje ukončiť mnohoročnú stagnáciu a opäť sa pustiť do reformy verejnej správy s dôrazom na zmeny v samosprávach a po diskusii by sa malo vybrať smerom k mestským centrám alebo pokračovať v decentralizácii spájaním samospráv a pretvorením VUC na skutočné regióny. Preto treba príspevok R. Rybníčka privítať a venovať sa mu.

Hnutie NOVA považuje reformu samospráv za jednu zo svojich priorít a je pripravené sa na nej po voľbách zásadným spôsobom podieľať.

Teraz najčítanejšie