Denník N

Príbeh služobníčky je plný slovných hračiek. Ako ich vyriešili v slovenskom a českom preklade?

Vernosť či voľnosť v preklade je jednou z tých vecí, na ktoré má každý názor, ale málokto okrem samotných prekladateľov chápe, aké komplexné a ťažké to je, čo všetko do toho vstupuje a aké množstvo vecí to ovplyvňuje. Tak vám to ukážem na momentálne najslávnejšej dystópii.

Štýl písania Margaret Atwoodovej sa číta výborne a vyznačuje precíznosťou vyjadrovania. Každé slovo v jej texte má svoj význam, a majstrovsky nimi buduje atmosféru a predovšetkým odkaz, ktorý chce čitateľovi dať. S tým súvisí aj jej hra so slovami, a preložiť niektoré veci bolo teda poriadnym prekladateľským orieškom.

Už je to vyše tridsať rokov, odkedy vyšiel jej najslávnejší dystopický román Príbeh služobníčky (The Handmaid’s Tale). Túto jeseň vychádza jeho pokračovanie, a preto som si ho prečítala po dlhom čase znovu, aby som si príbeh osviežila. A zistila som, čo som si pred rokmi vôbec neuvedomila (čítala som to ešte na strednej škole, takže to nie je až také prekvapujúce), že anglický originál je plný hier so slovami, a tak ma zaujímalo, ako si s nimi poradili prekladatelia v českom (prekladala Veronika Lásková) a slovenskom (prekladal Marián Gazdík) preklade.

Vopred upozorňujem, že mojím cieľom nie je porovnať oba preklady komplexne, na to by jeden článok na blogu nestačil ani zďaleka (ak by vás to zaujímalo, dobré sú podľa mňa oba, každý iným spôsobom). Chcem vám len ukázať, s akými záludnosťami sa môže prekladateľ beletrie stretnúť a ako ich môže riešiť. Hrubé zjednodušenie na to často omieľané  vernosť/voľnosť sa pri nazeraní na preklad používať v žiadnom prípade nedá, pretože preklad (teraz hovoríme o beletrii) má predovšetkým sprostredkovať originál, ale to „sprostredkovať“ je často veľmi ošemetné.

Veď už len meno hlavnej hrdinky je takou autorkinou hrou: v angličtine sa volá Offred, teda of Fred, patriaca veliteľovi Fredovi, čím chcela vyjadriť najmä to, že je jeho majetkom, doslova. Zároveň však Offred v angličtine znie ako celkom prijateľné a vysloviteľné meno, rovnako ako mená iných služobníčiek: Ofwaren, Ofkyle. Lenže čo v preklade?

Zachovať Offred s tým, že ako meno to znie znesiteľne, ale pojem majetku niekoho sa tam pre čitateľa neznalého anglických predložiek stráca; alebo to vyriešiť inak? Dichotómia vernosť/voľnosť znamená len to, že je dôležité zachovať ducha originálu, ale to ako, to je na prekladateľovi a jeho riešení, do ktorého vstupuje množstvo faktorov.

V českom aj slovenskom preklade sa obaja prekladatelia rozhodli pre druhú možnosť, aby zachovali odkaz na „niekoho majetok“, a to aj za cenu, že ako meno to znie zvláštne: v oboch jazykoch je to Fredova. Podľa mňa dobré riešenie, pretože ten vlastnícky vzťah je v kontexte deja veľmi dôležitý. Ale poďme na ďalšie hry so slovami.

Vezmite si túto časť, kde je v angličtine dôležité slov „habit“ – ako habit, rúcho (oblečenie), ale aj ako zvyk, návyk. Hoci súčasný jazyk slovenského jazyka slovo „habit“ ako zvyk neuvádza, slovenské riešenie sa dá pochopiť; asi je to najlepšie možné v danom kontexte, aby sa zachovalo aspoň niečo z toho, čo chcela autorka povedať. V českom preklade zmizla kurzíva a teda dôraz na slovo, a riešenie je iné, ale tiež sa snaží čo najlepšie zachovať pôvodnú myšlienku (kap. 5).

Anglický originál (kurzíva je aj v pôvodnom texte):

„In front of us, to the right, is the store where we order dresses. Some people call them habits, a good word for them. Habits are hard to break.“

Slovenský preklad:

„Napravo pred nami sa nachádza obchod, kde si objednávame odevy. Niektorí ľudia ich volajú habity, čo je pre ne výstižný názov. Habity sa ťažko narušia.“

Český preklad:

„Před námi vpravo je obchod, kam si chodíme objednávat šaty. Někdy se jim říká hábity, což je přiléhavý výraz. Ani řeholní hábity se nemění.“

– – –

Ďalšia slovná hračka je už ťažšia, a nedá sa previesť do slovenčiny alebo češtiny tak, aby sa v nej niečo nestratilo. V takých prípadoch si prekladateľ môže nájsť vlastný spôsob, ako sa s tým vysporiada, ako prenesie jadro myšlienky čo najlepšie. A ani v takomto prípade povrchné porovnávanie medzi vernosťou či voľnosťou neobstojí, pretože čo by bolo verné? Preložiť to doslova? To by predsa nedávalo zmysel. Verné by bolo verne zachovať základ myšlienky, atmosféru? A je to verné, ak prekladateľ vlastnou inou vetou nahradí tú autorkinu, hoci sa snaží preniesť ten pocit? Tak vidíte.

Tu je dôležitý vzťah medzi slovami household – house a zároveň hold, čo môže v angličtine znamenať aj mať, držať, ale aj nákladný priestor lode, a zároveň to anglické hollow je alúziou na ženy vnímané ako prázdne nádoby. Rozdielne riešenia, pričom obe sa dajú pekne obhájiť a v oboch prípadoch je tam aj súvislosť medzi nadväzujúcimi slovami (kap. 14):

Anglický originál:

„I wait, for the household to assemble. Household: that is what we are. The Commander is the head of the household. The house is what he holds. To have and to hold, till death do us part.

The hold of a ship. Hollow.“

Slovenský preklad:

„Čakám, kým sa zíde domácnosť. Domácnosť – to sme my. Veliteľ je hlavou domácnosti. On vlastní dom. Vlastniť a nedať z rúk, kým nás smrť nerozdelí.

Vlastniť loď. Prázdnu.“

Český preklad:

„Čekám, až se sejdou všichni členové domácnosti. Domácnost: to jsme my. Velitel je hlava domácnosti. Patří mu tahle domácnost i dům. Patří mu, dokud nás smrt nerozdělí.

Patřit, náležet, ležet.“

– – –

Ďalší príklad, ktorý som si vybrala, je asi jeden z najťažších na preklad, aké som v knihe našla (kap. 19). V angličtine sa celý odsek odvíja od anglického slova „chair“ – čo môže byť stolička, ale aj predseda, alebo aj sloveso, predsedať. A zároveň sa rozvíja smerom chair-charity-francúzština. Doslovný význam nepreložiteľný. V tomto prípade si Marián Gazdík zvolil výborné riešenie, ktoré prenáša pôvodný zámer toho, ako sa hlavná hrdinka zamýšľa nad jednotlivými slovami a ich významom a zároveň sa snaží upínať myšlienky na čokoľvek okrem reality okolo seba; český tu ostal trochu ochudobnený, ale to je pochopiteľné, pretože nájsť vhodnú analógiu k slovu židle sa asi nedá, a tak si Veronika Lásková zvolila skrátené zovšeobecnenie myšlienky. Tak čo z toho je verné a čo voľné?

Anglický originál:

„I sit in the chair and think about the word chair. It can also mean the leader of something. It can also mean a mode of execution. It is the first syllable in charity. It is the French word for flesh. None of these facts has any connection with the others.

These are the kinds of litanies I use, to compose myself.“

Slovenský preklad:

„Sedím na stoličke a rozmýšľam o slove stolička v širšom význame slova. Stolica môže tiež znamenať župu alebo výkaly. Elektrické kreslo je napokon tiež v istom zmysle stolička. Obsahuje ju aj ruské slovo stoličnaja. Je to slovo, ktoré sa používa na označenie druhu vodky. Nijaký z týchto faktov nemá žiadnu súvislosť s ostanými.

Opakujem si to ako litánie, aby som sa pozbierala.“

Český preklad:

„Sedím na židli a uvažuju o slově židle. V různych jazycích se jí říká tisíci různými způsoby, které nemají mezi sebou nic společného. Takové myšlenky mi pomáhají, abych se dala dohromady.“

– – –

Takýchto príkladov by sa v knihe ešte našlo mnoho, tak na záver už len posledný, pretože ma to po prvé fascinuje, ale po druhé aj to pekne ilustruje aká ťažká a hlavne tvorivá práca prekladateľa beletrie vlastne je. Tu je v angličtine dôležitý prechod medzi slovom job (práca) a Job (biblická kniha Jóbova, pričom práve to „biblická“ je dôležité z pohľadu kontextu klérofašistického Gileadu), a v tomto prípade to zas prekladateľka do češtiny zvládla podľa mňa o trochu lepšie (kap. 28):

Anglický originál:

„It´s strange, now, to think about having a job. Job. It´s a funny word. It´s a job for a man. Do a jobbie, they´d say to children, when they were being toilet-trained. Or of dogs: he did a job on the carpet. You were supposed to hit them with rolled-up newspapers, my mother said. I can remember when there were newspapers, though I never had a dog, only a cats.

The Book of Job.“

Slovenský preklad:

„Je to čudné, keď teraz rozmýšľam o práci. Práca. Aké smiešne slovo. To je práca pre muža. Urob tú vec, hovorilo sa deťom, keď ich učili chodiť na záchod. Alebo o psoch: urobil to na koberec. Mali ste ho capnúť zvinutými novinami, povedala mi matka. Pamätám sa, keď existovali noviny, hoci ja som nikdy nemala psa, len mačky.

Kniha Jóbova – Jóbov džob.“

Český preklad:

„Teď je to divná představa, že jsem měla práci. Práci. Zvláštní slovo. To je práce pro chlapa. Práce – dělání. Ukaž, co jsi udělal, říkalo se dětem, když se učili chodit na nočník. Nebo o psech: vydělal se na koberec. Člověk je za to musí praštit srolovanými novinami, připomínala matka. Vzpomínám si, když ještě exitovali noviny, ale nikdy jsem neměla psa, jenom kočky.

Džob. Job. Kniha Jób.“

– – –

No, je tam toho ešte veľa, ale už vidíte, čo myslím tou tvorivosťou? To nie je svojvôľa prekladateľa, ani ľahkovážnosť, ani neúcta k slovám a významu originálu, práve naopak. Ono je to skutočne veľmi ťažké, ale naozajstní prekladatelia robia čo môžu, aby ste z toho originálu dostali čo najviac. A ak sa vám nejaká kniha bude páčiť, pozrite sa na to, kto ju prekladal. Strávil nad tým neuveriteľné množstvo hodín, niekedy zúfalých, niekedy radostných.

– – –

V slovenčine vyšiel román pod názvom Príbeh služobníčky v preklade Mariána Gazdíka (2001, 2018, Slovart) a v češtine ako Příběh služebnice v preklade Veroniky Láskovej (2008 BB art, 2017 Argo); ukážky z prekladov som použila s dovolením oboch vydavateľstiev.

Teraz najčítanejšie

Ivana Krekáňová

Outside
The storm clouds gathering,
Moved silently along the dusty boulevard.

They are driven by a strange desire
Unseen by the human eye
The carnival is over