Denník N

Ústavná žaloba Trumpa je opodstatnená, je to však dobrý krok?

Niet pochýb, že sa Trump snažil využiť svoj úrad pre vlastný prospech. Má ale význam ho za to žalovať?

Predovšetkým si treba vyjasniť, že „impeachment“ je politický, nie trestnoprávny, krok. Skutková podstata „vysokých zločinov a priestupkov,“ ktoré podľa americkej ústavy oprávňujú na ústavnú obžalobu, nie je definovaná v nijakom paragrafe.

Latku pre takúto obžalobu nastavili Otcovia zakladatelia schválne veľmi nízko. Autori relevantnej časti textu – Edmund Randolph, James Madison a George Mason – si inštitúciu ústavnej obžaloby požičali z britskej právnej praxe, kde „impeachment“ má trestnoprávny rozmer a obžalovaných môže doviesť až do väzenia, no oni sa vedome rozhodli, že táto musí pokryť širšie spektrum prečinov než len bežné, zákonom postihované formy kriminality. Varovaním im bol proces s bývalým britským guvernérom Indie Warrenom Hastingsom. Ten bol britskou Dolnou snemovňou obvinený z rôznych vecí vrátane trestných činov, nakoniec ho však Snemovňa lordov oslobodila.

Americké „vysoké zločiny a priestupky“ schválne pokrývajú čo najširšie spektrum narušení dôvery verejnosti v prezidenta. Madison napríklad spomína zneužitie práva udeliť amnestiu pre svojich blízkych alebo ľudí, ktorých prezident naviedol na trestný čin. To nie je ústavou ani zákonmi nikde zakázané, ide však o závažné porušenie nepísaných pravidiel, týkajúcich sa prezidentského úradu.

Akokoľvek je ústavná žaloba Trumpa namieste, nesie so sebou aj veľké rizika. Predsedníčka Snemovne Nancy Pelosi sa totiž predtým bránila ústavnej žalobe na základe Muellerovej správy – a bolo to z dobrých dôvodov. Nová ukrajinská kauza vyznieva pre Trumpa ešte horšie – už len na základe toho, k čomu sa Trump a Giuliani stihli priznať. Od úzkeho zamerania na obsah telefonátov s ukrajinským prezidentom Zelenským to však môže Demokratov lákať rozhodiť siete širšie a vydať sa na rybársku expedíciu, ktorá z Trumpa urobí martýra, ktorého opozícia nemôže poraziť vo voľbách a tak sa ho snaží zničiť washingtonskými intrigami.

Iste, to býva jeho póza bez ohľadu na to, aké ozajstné alebo pomyselné krivdy sa mu dejú. Vyšetrovanie súčasne poškodí kandidatúru Joa Bidena, ktorý je v tejto chvíli favoritom na nomináciu Demokratickou stranou. Bol to totiž jeho syn Hunter, ktorého chcel dať Trump na Ukrajine vyšetrovať pre jeho (štedro platené) členstvo v dozornej rade istej ukrajinskej firmy v čase, keď bol jeho otec viceprezidentom. Aj keby sa Bidenovci nedopustili ničoho zlého, problém si bude žiť vlastným životom.

Proti Bidenovi ju potom nepoužije len Trump, ale aj stranícki oponenti. Bidenovi teda hrozí, že pôjde do budúcoročných volieb oslabený ako akási nová verzia Hillary Clinton, ktorá čelila nekonečnej kritike za používanie súkromného emailového serveru. Prípadne nomináciu nedostane vôbec.

Trump z rozumných dôvodov predpokladá, že proti Elizabeth Warren a Bernie Sandersovi sú jeho šance podstatne silnejšie než proti centristickému Bidenovi. Môže sa preto ľahko stať, že Trump bude Snemovňou úspešne obžalovaný a potom v budúcoročných voľbách znovuzvolený. A to je scenár, ktorý by bol pri dnešnej polarizácii obrovskou skúškou pre americkú demokraciu a pre dôveru ľudí v ňu.

(Komentár vyšiel pôvodne v časopise .týždeň. Publikovaný je tu so súhlasom redakcie .týždňa a administrátorov blogu.)

Teraz najčítanejšie

Dalibor Roháč

Kandidát koalície PS-SPOLU do NRSR s číslom 23. Ekonóm, zahraničnopolitický analytik a publicista, ktorý sa po rokoch práce v thinktankoch na oboch stranách Atlantiku vracia na Slovensko. Najnovšia kniha: In Defense of Globalism (Rowman & Littlefield, október 2019).