Vzťahový trojuholník – princezná a žabiak

V rozprávke bratov Grimmovcov žil kráľ, ktorý mal dcéru – nádhernú princeznú.

Tá sa rada hrala zo zlatou guľou. Raz jej však spadla a skotúľala sa do jazierka. Ako tak plakala, vynoril sa žabiak a výmenou za to, že sa stane jej ženíchom, jej zlatú guľu priniesol. Princezná sa potom aj s guľou vrátila do paláca a žabiaka nechala tak. Ten sa však časom prihlásil o slovo a aj s pomocou otca princeznej, ktorý apeloval na splnenie sľubu – ak sa niečo sľúbi, treba to dodržať, ho prijala k sebe. Jej zlosť k nemu však narastala, až ho raz hodila o stenu. Tu sa žabiak premenil v krásneho princa. Ako sa ukázalo, kedysi ho začarovala zlá čarodejnica a až princezná ho dokázala z kliatby vyslobodiť.

Táto rozprávka bratov Grimmovcov časom získala rôzne podoby a niekoľko verzií. Nám však postačí tento základ.

Môže nám to prísť ako rozprávka, ale keď sa obzrieme okolo seba, veľmi rýchlo si uvedomíme že poznáme páry, ktoré nám pripomínajú tento dej. Aj okolo nás žijú páry, kde ona pripomína princeznú a on žabiaka…

V rozprávke o princeznej a žabiakovi si môžeme všimnúť, že tu vystupuje otec, ale nie je tu žiadna zmienka o matke. Možno je mŕtva a možno pasívna. Chýba tu však materský a ženský princíp a protipól. Tým nemôže byť dcéra, ktorá ešte nie je zrelou ženou. V príbehu si môžeme všimnúť, že v niečom dokonca otcovi nahradila ženu, svoju matku. Bola milovanou dcérou, kým bola potechou svojmu otcovi. Koľko žien zažilo tento prístup od otca.

Táto dvojica princezná a žabiak nám príde protikladná. Koľkokrát aj v reálnom svete hovoríme – ako sa tí dvaja mohli stretnúť a v tomto prípade, ako ju on mohol získať? A čo na ňom videla? Keď sa však pozrieme bližšie, začneme nachádzať spojivá vďaka ktorým to začne dávať zmysel. A do istej miery naozaj rovný našiel rovného…

Na konci príbehu sa dozvedáme, že aj žabiak je princ. Má kráľovský pôvod. A všimnite si, nespomína sa jeho otec. Spomína sa len žena, ktorá bola silná, dominantná a ktorá ho ovplyvnila. Princeznej chýbal materský (ženský) vzor. A žabiakovi otcovský (mužský). Žabiaka ovláda materský princíp, ktorý ho uväznil v jazierku. Ju zas uväznil otcovský princíp. Obidvaja majú v sebe hĺbku, ktorá ostala nenaplnená a ktorá ich spojila.

Môžeme v ich prípade hovoriť aj o prísloví – protiklady sa priťahujú. Princezná ho stretáva v okamihu, kedy je ako muž slabý a to jej vyhovuje. Má už plné zuby silných mužov. V niečom jej pripomína a nahrádza matku a to ju priťahuje. V okamihu stretnutia má žabiak pocit, že jej môže pomôcť a tak sa cítiť ako muž (hrdina). Obidvaja túžia si kompenzovať pomocou vzťahu s tým druhým to, čo nedostali. A ani v jednom prípade to nie je možné. Ale na stretnutie a zrodenie vzťahu to stačí. Bude to stačiť aj na jeho pretrvanie?

Človek ktorý nedosiahol zrelosť a úplnosť, ktorému niečo chýba, je navyknutý na výmenný obchod. A tak aj žabiak ponúkne pomoc výmenou za to, že bude jeho. Ak by jej pomohol len tak, bol by silný. Ale on jej pomáha preto, aby sám tým niečo získal a mal pocit, že je silný. V skutočnosti je slabý. Vzťah založený na výmene je založený na očakávaní, že výmenou za niečo, dostanem aj ja. Je to niečo, za niečo.

Princezná súhlasí. Žabiak je pre ňu okrem iného cestou ako opustiť svoju rodinu. A dostať sa z pút svojho otca. Je v tom aj kus manipulácie a to z oboch strán. Nestretli sa dvaja zrelí ľudia v snahe kráčať spolu, ale dvaja nezrelí, ktorí očakávajú doplnenie / naplnenie od toho druhého.

Žabiak pozná túžbu po láske bez podmienok. Ale nezažil ju. Preto žiada lásku ako obchod. Čo je však ešte horšie, je podoba tejto lásky. Bol príliš v putách ženy, aby bol bezstarostným chlapcom a tak teraz nachádza v princeznej predovšetkým malé zraniteľné dievča, ktoré ho priťahuje. A s ktorým by sa chcel hrať. A pri ktorom by mohol byť dieťaťom, ktorým nebol. Túži sa v nej rozplynúť, pretože nehľadá lásku medzi mužom a ženou, ale lásku medzi dieťaťom a matkou. Ona má byť jeho náhradou za matku, za jej lásku… Pre princeznú je príťažlivý, lebo má v sebe niečo, čo jej chýba… Tento príbeh kompenzácie, kedy ten druhý má byť náhradou je obojstranný…

Skôr či neskôr nastane okamih, kedy buď jedna, alebo druhá strana začne byť nespokojná. Buď si žabiak uvedomí, že cena je príliš vysoká a nedostane protihodnotu. Alebo si princezná uvedomí, aký veľký je jej záväzok.

V tomto príbehu princezná pred záväzkom utiekla. Bol by to okamih, ktorý by dal šancu položiť si otázky a hľadať odpovede, ale tie otázky ešte nie sú pomenované. A tak utiekla. Nevie, že riešenie je na dosah. A on? Už nie je ochotný sa vzdať a robí všetko preto, aby sa vrátila.

Ani jeden rozchod neustojí a tak sa vracajú k sebe. To nedokonalé a neúplné je lepšie, než žiadne a tak rezignujú hľadať niečo iné. V koľkých vzťahoch sa tento scenár rozchádzania a schádzania zopakoval. Je tu princíp vzájomného priťahovania a odporu, pričom ani jedna sila nie je dosť silná. Nie je tu silný odpor, ktorý by vzťah ukončil, ale ani silná príťažlivosť, ktorá by prelomila obavy a viedla k odovzdaniu.

Keď sa objavujú pochybnosti, objavuje sa aj silný zmysel pre povinnosť v podobe otca. Ten princeznej prikazuje, aby bola verná svojmu sľubu. A ona si nekladie otázku po svojich pocitoch a túžbach. Ako dobrá dcéra poslúcha a tým popiera samú seba. A hnev v jej vnútri narastá. Žabiak vie s týmto stavom pracovať, pozná mechanizmy manipulácie. A tak aj v prípade pochybností, predsa len ju ukecá, či dotlačí k súhlasu. Výčitky, pocit záväzku a náhrada… Chvíľu to funguje kým sa hnev nestane dosť silný a neprihlási sa o slovo. A princezná sa rozhodne konať.

Ale ani žabiak na tom nie je dosť dobre. Veď zažíva to, čo nechcel. Toto nie je láska bez podmienok. Prakticky všetko si musí vynucovať. Musí sa uchýliť k manipulácií, ktorú tak veľmi nechcel.

Na začiatku ich vzťahu nebol altruizmus. Žabiak chcel aby cez ňu a vďaka nej prišiel k naplneniu a ide si za tým. Nie je v tom skutočná láska. Ale ani naplnenie.

Je to tragické, ale tí dvaja sú v tom hlboko spriaznení. Na jednej strane majú spoločnú hlbokú túžbu, ktorá bola neuspokojená a na strane druhej, očakávajú jej naplnenie od toho druhého. A hoci obaja sa snažia niečo aj dať, veľmi nemajú z čoho a prehlbuje sa tým nepriateľstvo medzi nimi, pretože zodpovednosť za naplnenie spájajú s tým druhým.

Sexualita okrem iného je priestorom utvrdenia mužskosti, či ženskosti. Problém je v tom, že toto utvrdenie je reálne, ak ide o zrelých jedincov. Inak môže byť sexualita všetkým možným, ale tento rozmer jej chýba a stane sa skôr tragickou honbou za početnosťou či rozmanitosťou. A tak je to aj v tomto vzťahu. Jeden v snahe utvrdiť sa v svojej mužskosti tlačí na ženu a žena keďže nie je milovaná tak, ako by potrebovala, uteká pred sexualitou. V niečom pre ňu nedozrela, ale hlavne túži po inej sexualite. Túži byť inak milovaná.

Až raz nastal ten okamih, kedy sa hnev prihlásil o slovo. A už sa nenechal usmerniť. Tento okamih môže mať veľa podôb. Od neustálych hádok, cez slová nespokojnosti až po robenie si napriek. Táto hra je však určitým spôsobom praktizovaná obidvomi. Konflikty a disharmónia vo vzťahu sú vzájomné. Ani jeden nie je spokojní. Ale nehľadajú cestu ako z toho von. Často môže ísť o veľmi zaujímavých ľudí, ktorí sa však voči sebe správajú neskutočne deštruktívne a hrubo. Jediná zmysluplná cesta ako von, je v premene. A premeniť sa musia obaja. V tomto prípade cestou k premene bude hádka.

Cesta premenenia nie je jednoduchá a nie je rýchla. Chvíľu to trvá. Jej jadrom je sebapoznanie a sebaprijatie. Svojich silných a slabých stránok. Ale aj svojich zranení. Napriek nedokonalosti – sú tu reálne očakávania, voči sebe aj druhému. V rozprávke princezná môže prejaviť svoj hnev, môže byť sama sebou a môže sa oslobodiť. A napriek tomu môže byť milovaná. A žabiak zoči voči skutočnosti, že to takto ďalej nejde, uznáva nereálne očakávania a že jeho zranenie ten druhý nemôže uzdraviť a neukojenú túžbu naplniť. Uzdraviť a naplniť ich môže len on sám (do veľkej miery). Toto prevzatie zodpovednosti dáva príležitosť nanovo usporiadať vzťah.

Obdobie po hádke je okamihom, kedy je vzťah veľmi krehký. Mnohé páry v tomto okamihu premýšľajú nad tým, či ich vôbec niečo spája. Boli spolu pretože sa potrebovali. Ale dokážu sa milovať? Nepochybne je v nich kus pekného a hodnotného, ale bude to silnejšie než zranenia a bolestí, ktoré si navzájom sprostredkovali? Kto vie. Ale za pokus to stojí.

Nepochybne vedia o sebe aj veľa pekného. Možno je len otázkou času, kedy sa zamilujú a zrodí sa skutočný vzťah dvoch zrelých bytostí. Riziko rozchodu tu však je vždy. Ale aj vtedy môžu mať pekný vzťah, hoci už s niekým iným (ak sa poučili). A samozrejme, je tu aj riziko, že túto príležitosť nespoznajú a znovu sa časom ocitnú v búrke vzájomnej vojny. Možno bude potrebných viac takýchto okamihov. Možno k tomu nepríde nikdy. A možno to pochopí len jeden a druhý bude zatrpknutý chodiť životom sám…

.

Na dnešný článok budúci týždeň nadviažeme situáciou, kde sa rola – kto je žabiak a kto princezná, vymení… Nedôjde však len k výmene rolí, ale aj okolností budú iné…

Tomáš Hupka

Hans Jellouschek takmer tridsať rokov pôsobil ako psychoterapeut a venoval sa pritom transakčnej terapií. Ako psychoterapeut pôsobí v Nemecku. Dlhodobo sa venuje partnerským vzťahom a z tejto oblasti napísal pár kníh. Jedna z nich Bludné cesty lásky, sa stala podkladom pre tento článok

Zdroj fotografie:

www.psiloveyou. xyz