Tú babu treba zabiť – slovenská verzia

Triedny nepriateľ

Zaujať čestné miesto na listine nepriateľov štátu nie je zložité. Postačí zdokumentovať trestnú činnosť zopár policajtov, sudcov, prokurátorov v riadiacich funkciách a podať na odbore organizovanej trestnej činnosti trestné oznámenie …

Začiatkom februára 2003 ma počestná sudkyňa JUDr. Porubenová odsúdila trestným rozkazom za útok na verejného činiteľa tlačou. Po prevzatí rozhodnutia som sa dostavila na Okresný súd do Bánoviec nad Bebravou a  digitálnym fotoaparátom vyhotovila kompletné kópie oboch vyšetrovacích spisov. Prefotenie spisu a vedomie, že som získala nielen dôkazy o právoplatne skončenom trestnom konaní, ale aj rozsiahlej trestnej činnosti „orgánov“ činných v trestnom konaní vyvolalo okamžitú reakciu .

Vyhrážanie zabitím onkologického pacienta po rádioterapii, navyše kardiaka pôsobilo komicky , ale vyhrážanie únosom troch maloletých detí mnou otriaslo natoľko, že som požiadala o pomoc prvého viceprezidenta policajného zboru JUDr . Jaroslava Spišiaka, ktorý ihneď konal.

Policajná ochrana…

Po vyhodnotení zvukových záznamov, ktoré sme poskytli polícii, deti boli odvezené , a rodina zaradená do programu na ochranu svedkov. Zriadená policajná ochrana , a odvoz troch maloletých detí bol impulzom podať u Šátekovcov trestné oznámenie na organizovanú skupinu verejných činiteľov /JUDr. Loduhovú, Porubenovú, Kováčikovú, Slabú, Križku, Doricu a vyšetrovateľa Michalca/ .

Po vyhodnotení trestného oznámenia nariadil vtedajší riaditeľ Ján Dický policajtom z našej ochranky okamžite zabezpečiť na nás kvalitné kompromitujúce materiály .

„Šťastie im prialo .“ Popoludní nás navštívil bývalý zamestnanec pôvodom z Jemenu , večer sa porozprávali s manželom o náročnosti výskumu leteckých motorov a legenda bola na svete . Podľa správy manžel na hoteli Sparta, kde sme bývali, vyvíja letecký motor a obchoduje so zbraňami s Jemenom.

V apríli sa vrátili deti domov. Do školy a z nej ich vozili policajti , ktorí ich vyškolili, že nesmú zo školy s nikým cudzím odísť. Keď deti zistili, že ich prišli  vyzdvihnúť cudzí muži, našťastie nespanikárili a cez byt školníka utiekli.

Po dôkladnom „vyťažení chránených svedkov“ panstvo sa rozhodlo dať nás „dolu“.

„Zahučať“ sme mali pri domovej prehliadke realizovanej trenčianskou políciou, po neprimeranej obrane. Spoliehali sa na to, že manžel bol držiteľom zbrojného preukazu a vlastnil niekoľko krátkych zbraní. Nezaregistrovali iba fakt, že zbrane boli už niekoľko rokov predané bývalému riaditeľovi žilinskej polície a v byte nebol ani kvalitný nôž. Informácia o domovej prehliadke, sa dostala k operatíve policajného prezídia dvanásť hodín pred zákrokom a JUDr. Jaroslav Spišiak pripravovanej domovej prehliadke včas zabránil. Podnikateľ Kubašiak, o niekoľko mesiacov neskôr nemal šťastie ako my.

Prevalenie domovej prehliadky bolo pre Trenčín nestráviteľné, navyše sme mali intenzívne informácie z prvej ruky . Začali tlačiť na nás, že ak neprezradíme meno policajtov informátorov, ochrana bude zrušená.

Kosť psovi…

Po nezdare s domovou prehliadkou, zdokumentovanú organizovanú trestnú činnosť verejných činiteľov “ Šátekovci“ rozoslali na vybavenie tým, voči ktorým podnety smerovali, a policajná ochrana bola zrušená ako nedôvodná. Policajti zabezpečujúci ochranu nechápavo krútili hlavami .

Hodili nás jednoducho ako ohryzenú kosť psovi a s trestnými spismi a nahrávkami rozbehli čulý obchod. Podnety na trestné stíhanie boli zneužité, poslúžili iba vládnym stranám na vzájomné vydieranie. Začaté trestné stíhania sudcov a prokurátorov boli zastavené pre nedokázaný úmysel, rovnako ako aj obvinenia policajných vyšetrovateľov a riaditeľov.

Policajti z ochrany boli presvedčení , že je len otázkou času, kedy dôjde k incidentu a zostali bývať s nami naďalej . Polícia z Trenčína nezaháľala, tri dni po ukončení ochrany v nočných hodinách, prišli na hotel dvaja kriminalisti s legendou o ukradnutom mercedese. Z recepcie vzali všetky kľúče , vraj je nariadená okamžitá domová prehliadka hotela. Recepčný Michal zamlčal, že sme s manželom doma. Otvorili a zatvorili niekoľko hotelových izieb a vyrazili k nášmu bytu . Keď manžel otvoril dvere bytu a za ním stáli ich kolegovia z polície zostali ako obarení . Legenda o ukradnutom mercedese bola na smiech, bolo totiž veľmi nepredstaviteľné dostať mercedes na tretie podlažie hotela po schodisku širokom necelý meter.

S ďalšou návštevou neotáľali . V piatok podvečer vracala som sa z práce. Na recepcii ma čakali policajti. Ing. Gaduša som poznala, nakoľko viedol prvé trestné konanie voči mne . Druhý akože policajt nebol policajt, ale legalizant SIS , známy pod menom Plachý. Vyťažili recepčnú k otváraniu a zatváraniu parkoviska a ku kamerovému systému. Recepčná im vysvetlila, že systém intenzívne monitoruje a prenáša kamerový záznam do 24 hodiny a od šiestej hodiny ráno. V nedeľu, pár minút po polnoci „niekto“ podložil výbušninou naše auto odstavené na parkovisku vedľa hotela, v ktorom sme bývali a zapálil . Auto sa podarilo našťastie uhasiť skôr ako došlo k detonácii. Do niekoľkých hodín bola rodine opätovne zriadená policajná ochrana… Deti boli opäť odvezené …

Objednávka vraždy…                           

Začiatkom júla 2003 bolo operatívou spoľahlivo zistené, že isté „kruhy“ si objednali u Sýkoriek moju a manželovu vraždu, na ktorú zložili desať miliónov korún, sedem za manžela a tri za mňa.

Operatívu ministerstva vnútra, ktorá zabezpečovala našu ochranu, nahradili kukláči trenčianskeho kraja. Na príprave likvidácie sa mali podieľať policajti trenčianskeho kraja. Samozrejme Sýkorky, ktoré nás mali dať dolu, dobre informované policajtmi zabezpečujúcimi našu ochranu vedeli, že počas ochrany sa nesmie nič stať . Nervózni „objednávatelia “ začali zúriť a v amoku vymysleli nový scenár .

Náhradný scenár

Utorok večer dvadsiateho druhého septembra 2003 nás navštívili chlapci z operatívy, a oznámili nám, že policajnú ochranu opäť rušia, vraj už nie je potrebná…

Stredu ráno nám zavolal Spišiak a oznámil, že policajnú ochranu rušia a na piatok dostanem policajný sprievod, aby som si vybavila potrebné veci a zbytočne po zrušení ochrany necestovala… Súhlasila som.

Štvrtok mi od rána vyvolával šéf trenčianskych kukláčov, a žiadal ma aby som necestovala . Najskôr žiadal , v závere rozhovoru prosil … Bol to minimálne nezvyčajný rozhovor …

Piatok ráno som nastúpila do policajného auta prideleného trenčianskej polícii. Do Bratislavy sme prišli v pohode, po absolvovaní niekoľkých stretnutí sme sa presunuli do Nitry. Cestou naspäť som navštívila mamu .

Dopíjali sme v rodičovskom dome kávu, keď kukláčov zabezpečujúcich prevoz začali nadriadení z Trenčína atakovať telefonátmi , vraj okamžite máme vyraziť na diaľnicu a letieť nazad. V hlave mi hučalo iba , že počas transportu sa netelefonuje. Pocity pri nastupovaní nie je možné popísať, cítila som nebezpečenstvo, ktoré som nedokázala identifikovať a jediné načo som sa zmohla bola veta: „Nejdeme na žiadnu diaľnicu , ideme cez dediny… “

Chalani z ochranky spočiatku protestovali, ale trasu som určila ja. Na rozbitej  prašnej  ceste s povolenou rýchlosťou tridsať km za hodinu, kolesá s povolenými skrutkami vrátane bezpečnostnej sa postupne uvoľnili a auto sa v okamihu stalo neovládateľné. Pred letiskom Piešťany vodič na moje naliehanie takmer neovládateľné vozidlo zastavil.

Policajti dotiahli uvoľnené kolesá a pokojne, rýchlosťou štyridsať sme sa dotiahli do Považskej Bystrice…

Keďže došlo pri prevoze k ohrozeniu dvoch policajtov, bola som presvedčená, že polícia incident vyšetrí … O pár dní mala polícia dvoch „potencionálnych“ páchateľov … Prvým podozrivým bol môj sused Janko Halás, s ktorým som vyrastala, s rodinou sme mali nadštandardné vzťahy, a najmä po smrti otca nám Halásovci intenzívne pomáhali so všetkými opravami na dome. Dôvodom prečo bol Janko podozrivý bolo, že bol vyučený automechanik a mohol mať po ruke “ správny kľúč „.

Druhým podozrivým bol môj manžel … údajne sa rozhodol zbaviť sa ma …

Na šťastie sa mi podarilo cez kriminalisticko-expertízny ústav zabezpečiť kópie znaleckých posudkov, ktoré jednoznačne preukázali, že k uvoľneniu skrutiek došlo násilím a nie „správnym kľúčom“.

Podľa znaleckých posudkov Ing. M. Pribulu a znalca z kriminalisticko-expertízneho ústavu, som mala o niekoľko minút spolu s policajtmi stolovať so sv. Petrom. Neskôr sa mi podarilo získať kópiu trestného spisu. Ministerstvo vnútra sa zmohlo iba na jediné , skonštatovať, že uvoľnenie kolies je čistá práca SIS – ky.

Kompletný materiál mi poslúžil iba raz, keď sa policajné prezídium vyjadrilo, že nikdy k incidentu nedošlo. Poskytla som novinárom kópie, aby bolo zjavné, že policajti nehovoria pravdu .

Záujem médií spôsobil, že na niekoľko mesiacov panstvo obmedzilo neštandardné aktivity.

Ďalší pokus o moju fyzickú likvidáciu pripravili na dvadsiateho tretieho marca 2004.  Pokus nevyšiel,  hoci v zálohe mali takzvanú šokovú terapiu , ktorú nezabudli okoreniť pojednávaním na súde.

Súvisiace články:
Tú babu treba zabiť – zápach SIS (pokračovanie)
Tú babu treba zničiť – likvidácia cestou psychiatrie