Denník N

Aby Slováci neodchádzali, ak odišli, aby sa chceli vrátiť, a ak nezvažujú návrat, aby sa mohli angažovať zo zahraničia

Parlamentné voľby v roku 2020 budú kľúčové pre ďalšie smerovanie Slovenska a práve pomoc, skúsenosti a hlasy ľudí zo zahraničia môžu byť rozhodujúce.

Písal sa rok 1997. Po maturite na bratislavskom gymnáziu som sa chcel venovať medzinárodným vzťahom a politológii a začal som štúdium na novozaloženej fakulte v Banskej Bystrici. Ak ste neboli z dostatočne ďalekého mesta, internát sa dal získať len správne hrubou obálkou smerovanou do správnych rúk. Fakultná knižnica odoberala len provládny denník a takmer žiadne medzinárodné periodiká, vraj nie sú peniaze. Jednu hodinu politológie týždenne učil dvorný profesor vládnej moci, s piatimi plnými úväzkami a platmi v rôznych častiach krajiny. Spolu s hŕstkou spolužiakov a jedným dobre zamaskovaným docentom sme chodili na protesty „Markízu si nedáme!“. Vyzeralo to vtedy skôr pokus vládnej moci ovládnuť opozičnú televíziu, než ako obchodný spor s nejakým Mariánom Kočnerom z Gamatexu. Bol som frustrovaný z atmosféry v krajine, sklamaný z úrovne školy, vyhliadky na zmysluplnú prácu po škole boli mizerné. V septembri 1998 som napriek prvotnému nesúhlasu rodičov začal študovať v Prahe.

Stal sa zo mňa zahraničný Slovák, so všetkými skúsenosťami, ktoré k tomu patria. Slovenské železnice a iné verejné inštitúcie som dlho a nadarmo presviedčal, že aj na mňa sa vzťahujú zľavy (z cestovného, vstupného atď.) určené pre slovenských študentov. Po večeroch som analyzoval volebný zákon a jeho novelizácie a radil kamarátom a známym, ako sa dá korešpondenčne voliť zo zahraničia. Nechtiac som sa stal odborníkom na zdravotné a sociálne poistenie v niekoľkých krajinách Európy a sveta súčasne. V roku 2003 som s necelými sto dolármi v peňaženke pristál v Spojených štátoch a slovenský emigrant z 1989 mi pomohol s prvými krokmi na americkej univerzite. Počas posledného roku štúdia som rozposlal stovky životopisov, kým som našiel zamestnávateľa, ktorý by bol ochotný vybavovať pracovné víza pre cudzinca. Svojich sedem dní dovolenky a tri dni péenky ročne som vždy šetril na cestu na Slovensko, aby som mohol tráviť Vianoce v kruhu rodiny. Vývoj na Slovensku som sledoval čoraz sporadickejším čítaním internetových novín a veľa súvislostí mi postupne začínalo unikať. A v neposlednom rade, trávil som veľa energie vyhľadávaním združení Slovákov v mieste svojho pobytu, a ešte viac času diskutovaním o tom, prečo sme odišli a ako je to na Slovensku nanič.

Po 18 rokoch života zahraničného Slováka v piatich krajinách na dvoch kontinentoch som sa v roku 2016 vrátil na Slovensko. Dôvody boli jednoduché: chcel som, aby moje deti vyrastali v kruhu širšej rodiny, pretože nikde inde som sa necítil doma, a pretože som veril, že svojimi skúsenosťami môžem pomôcť ľuďom, ktorí v živote mali menej šťastia ako ja.

Píše sa rok 2019 a nemám pocit, že veci sa na Slovensku za posledných 22 rokov pohli dopredu. Na predných stránkach novín sa stále píše o Kočnerovi a Markíze. Slovenskí stredoškolskí študenti húfne utekajú za kvalitnejším vysokoškolským vzdelaním do zahraničia. Čerství absolventi lekárskych a technických fakúlt odchádzajú za lepšou prácou hneď po skončení školy. Mladí emigranti zo Slovenska okrem všadeprítomnej korupcie ako jeden z najdôležitejších dôvodov uvádzajú kvalitu štátom poskytovaných služieb ako sú školstvo a zdravotníctvo.

Osobne som prišiel k presvedčeniu, že diskutovať a čakať na zmenu už nestačí. Treba sa na nej aktívne spolupodieľať. Parlamentné voľby v roku 2020 budú kľúčové pre ďalšie smerovanie krajiny a práve pomoc, skúsenosti a hlasy ľudí zo zahraničia môžu byť rozhodujúce. Strana ZA ĽUDÍ chce byť súčasťou politickej zmeny, ktorou podmieňuje svoj návrat domov veľa Slovákov a Sloveniek. Chceme vrátiť Slovensko všetkým ľuďom, aj tým, ktorí z neho nie celkom z vlastnej vôle museli odísť. Máme odborné riešenia ohľadom problémov, ktoré nás, bez ohľadu na miesto pobytu, trápia – korupcia, klientelizmus, úroveň štátnych služieb, kvalita školstva, zdravotníctva a ďalšie. V tomto blogu a na našom Facebooku ZA ĽUDÍ v zahraničí v priebehu nasledujúcich týždňov a mesiacov prediskutujeme a predstavíme návrhy opatrení, aby Slovenky a Slováci už z našej vlasti neodchádzali, pokiaľ odišli, aby sa chceli vrátiť, a pokiaľ z hocijakých dôvodov v súčasnosti nezvažujú návrat, aby mali možnosti angažovať sa v dianí na Slovensku aj zo zahraničia.

Ak sa aj vy chcete podieľať na zmene Slovenska k lepšiemu, pridajte sa k nám a zdieľajte svoj príbeh, ponúknite svoje skúsenosti alebo poraďte pri hľadaní tých správnych opatrení:

https://www.facebook.com/groups/ZALUDIvzahranici/

Martin Oravec

Člen predsedníctva strany ZA ĽUDÍ

Autor (1979) študoval, pracoval a žil v rokoch 1998 až 2016 v Českej republike, Nemecku, USA, Veľkej Británii a Švajčiarsku. Od roku 2017 donedávna pomáhal ako dobrovoľník s problematikou Slovákov v zahraničí v neziskovej organizácii LEAF. Pracuje ako investičný riaditeľ pre medzinárodnú verejne obchodovanú spoločnosť. S manželkou a dvoma deťmi žije v Bratislave.

Teraz najčítanejšie

Martin Oravec

Autor (1979) študoval, pracoval a žil v rokoch 1998 až 2016 v Českej republike, Nemecku, USA, Veľkej Británii a Švajčiarsku. Pracoval ako konzultant pre poradenskú firmu vo Washingtone, DC, ako manažér pre fond v Londýne a v súčasnosti pôsobí ako Chief Investment Officer vo verejne obchodovanej spoločnosti v Toronte a Štokholme. Dva roky pomáhal ako dobrovoľník s problematikou Slovákov v zahraničí v neziskovej organizácii LEAF. S manželkou a dvoma deťmi žije v Bratislave.