Denník N

Ako som konkrétne prispel k ochrane lesov a prírody. (+výzva na úvod)

Ako môžte prispieť k ochrane prírody v aktuálnej kauze „Chaty pod Chlebom“ aj Vy
Ako sme prispeli k ochrane Pečnianskeho lesa a Malej Fatry

Pridajte sa k ochrane prírody a dajte úradom najavo, že Vám na prírode záleží!

Na stránke enviroportal bolo začaté konanie o posudzovanií vplyvov na životné prostredie zámeru „Chata pod chlebom“ na základe nášho podnetu, ktorý spomínam nižšie v blogu. Ak sa chcete zasadiť za ochranu Malej Fatry aj Vy spolu s nami, prihláste sa do konania  a zašlite svoje stanovisko ministerstvu životného prostredia (prípadne nám ho zašlite na vedomie); ak sa chcete poradiť ako napísať kvalifikované vyjadrenie, napášte nám mail. Z našej skúsenosti vieme, že prípadom, kam sa prihlási väčší počet ľudí sa úrady venujú poctivejšie. Tak aj Vy môžete spraviť konkrétny krok k ochrane prírody; tak si aj Vy môžete nárokovať to čo Vám patrí – lepšie životné prostredie.


Ako som konkrétne prispel k ochrane lesov a prírody.

Správa národného parku Malej Fatry zverejnila svoje stanovisko k prestavbe a prístavbe Chaty pod Chlebom, najvyššie položenej horskej chaty v Malách Fatrách. Následne Erik Baláž zverejnil svoj blog, kde opisuje okolnosti, ktoré vnášajú do celej veci nové otázky a pochybnosti… Trošku dávnejšie zase bolo zverejnené informácie o holorube v Pečnianskom lese v Bratislave, ktoré zdvihlo vlnu občianskeho pohoršenia… Výsledkom občianskeho pohoršenia pri poškodzovaní prírody a životného prostredia je často akoby psi štekali ale karavána išla ďalej. No to nie je pravda a nemusí to byť pravdou ani v budúcnosti.

Rozhodol som sa, že v danej veci sa pokúsim urobiť niečo konkrétne a preto som ako predseda environmentálneho občianskeho združenia podal podnet na posúdenie vplyvov na životné prostredie prestavby a rozšírenia Chaty pod Chlebom ako aj podnet Inšpekcii životného prostredia pri holorube Pečnianskeho lesa. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ale aj zákon o ochrane prírody a krajiny totiž dávajú pomerne veľké kompetencie ekologickým občianskym združeniam. V prípade Pečnianskeho lesa mám už výsledok a verím aj v pozitívny výsledok kauzy Chaty pod Chlebom. Čo mi dáva teda toľko optimizmu?

Na Slovensku je pomerne veľa ochranárov aj aktivistov, ktorí sa zaoberajú životným prostredím; ak by sme vychádzali len z ich počtu a aktivít, potom by Slovensko malo byť jednou z najkrajších krajín na Svete. Skutočnosť, však s tým nie je v súlade: chátrajúce lesy, staré environmentálne záťaže a stále ešte nie úplne príkladný prístup developerov a stavebníkov. Dôvod, prečo je tomu tak je, že máloktorí z týchto ochranárov a aktivistov sú dostatočne pragmatickí a sú príliš idealistickí. A zákon je veľmi špecifická oblasť ľudskej činnosti a silné postavenie majú práve ekologické občianske združenia.

To je zároveň jeden z podstatných znakov, ktoré odlišuje naše združenie od ostatných. Sme totiž jedno z mála ekologických združení, ktoré pristupuje k prírode a k životnému prostrediu pragmaticky – ako predmetu práv a povinností; pristupujeme k prírode ako k právnemu fenoménu. Prírodu chápeme ako nárok verejnosti (ktorú sa snažíme reprezentovať) pričom stavebníci a developeri sú povinnými osobami, ktoré majú povinnosť tento nárok splniť. Len tak sa totiž vieme a môžeme domáhať ochrany prírody a životného prostredia napríklad na súde alebo domáhať zodpovednosti za jej poškodzovanie. V prípade stavieb bytoviek, tovární a skladov je to zrejmé a hmatateľné. Podobne je však to aj v prípade lesov, hoci tu je situácia menej uchopiteľná, lebo len ťažko si priznávame, že všetky lesy majú konkrétneho vlastníka, ktorý ma naň vlastnícke právo so všetkým čo k tomu patrí.

V prípade lesov je totiž v kolízii viacero práv a funkcií lesa v zmysle Zákona o lesoch; lesy totiž majú predovšetkým produkčnú funkciu, čo je len iné pomenovanie pre právo vlastníka nakladať s majetkom podľa vlastného uváženia ako je napríklad jeho ťažba a následný predaj. Lesy majú však aj mimoprodukčné funkcie, kam sa zaraďuje aj ekologická funkcia a životné prostredie. A domáhať sa práva na priaznivé životné prostredie v súvislosti s lesmi je zároveň obmedzovanie vlastníka lesa na majetku, čo tiež požíva právnu ochranu. Aby sa ľudia mohli efektívne domáhať práva na životné prostredie a teda domáhať sa obmedzenia vlastníctva vlastníkov lesa, musia vedieť ako to dosiahnuť v zmysle zákona. V prípade Pečnianskeho lesa to bolo pomerne jednoduché; Ústava totiž vlastnícke právo nielen chráni ale dáva aj zodpovednosť: zneužívanie vlastníctva na poškodzovanie prírody nie je právne chránené a za istých okolností to môže byť priestupok či trestný čin. V prípade holorubu v Pečnianskom lese teda bolo podozrenie na takéto zneužívanie vlastníctva.

Preto som podal podnet pre holorub v Pečnianskom lese. Týmto podaním sa veľmi poctivo zaoberala Inšpekcia životného prostredia; síce zistila, že zákon porušený nebol avšak na základe môjho podnetu Inšpekcia považuje aktuálny (ale platný) právny stav za nežiadúci a poškodzujúci záujmy ochrany prírody, preto sa inšpekcia rozhodla podať podnet na prokuratúru, ktorá môže dosiahnuť zrušenie Programu starostlivosti o les a jeho nové prepracovanie. Odpoveď Inšpekcie životného prostredia uvádzam nižšie. Síce to trvalo pomerne dlho, ale niečo sa predsa začalo diať. Lebo hoci vlastník sa holorubom nedopustil nezákonného konania a teda nemá trestnú či priestupkovú zodpovednosť, Inšpekcia dospela k záveru, že nie je rovnováha medzi vlastníckym právom t.j. produkčnou funkcionalitou lesa a jeho ekologickou funkcionalitou. Keďže v danom prípade mal vlastník lesa všetky povolenia v poriadku, jediným prípustným spôsobom ako do toho vstúpiť bol práve podnet pre prokurátora, čo spravila Inšpekcia na môj podnet.

A ako to je s podnetom v prípade Chaty pod Chlebom? Môj podnet si môžete tiež pozrieť trošku nižšie. V tomto prípade však bolo treba uvažovať s inými zákonmi a to konkrétne zákonom o ochrane prírody a krajiny a zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Chata pod Chlebom skutočne nie je povinne posudzovaným projektom. Len preto, že je v chránenom území je však potrebné k akejkoľvek stavebnej činnosti stanovisko úradu ochrany prírody, v ktorom sa overí, že stavebný zásah nie je v rozpore s ochranou prírody. To sa v skutočnosti aj udialo, avšak Erik Baláž priniesol informácie o možných pochybeniach a snahe ovplyvňovať výsledok. Avšak v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je ustanovenie, že ktokoľvek môže dať podnet na začatie posudzovania vplyvov na životné prostredie aj keď v zmysle zákona nie je povinné posudzovanie. Presne o toto ustanovenie zákona som sa oprel pri svojom podnete na Ministerstvo životného prostredia SR:

Ako predseda Združenia domových samospráv aj v iných prípadoch pozerám na prírodu a životné prostredie ako na predmet práv a povinností, kde verejnosť má právo na priaznivé životné prostredie a niekto má povinnosť ho v rámci svojej činnosti ho naplniť. Napríklad pri nových stavbách to znamená povinnosť sadiť nové stromy, zakladať parky, realizovať zelené strechy, robiť kvalitnú architektúru, či osádzať umelecké diela. To je čo naše združenie aj robí a pomerne úspešne: proste nárokujeme si , aby v súvislosti s ekonomickou činnosťou investori niečo prírode vrátili, keď si z nej berú. Proste si za verejnosť nárokujem environemntálne opatrenia  a vďaka tomu sa na Slovensku veľmi zvýšil bežný štandard vo výstavbe. To je však už iný príbeh, o ktorom som už navyše písal pred časom

 

 

Marcel Slávik, predseda Združenia domových samospráv 

Teraz najčítanejšie