Denník N

Ja, tím a digitálny svet

Jednu z kľúčových vedomostí, ktoré som si priniesla z môjho 2017 Stanfordského Executives vzdelávania, som si priniesla možno paradoxne z aktivity s legom, ktorá sa schovávala pod názvom “tímová dynamika”. Popri jednoduchej zábavke nám profesor Lowery rozprával veľa zaujímavých a vcelku užitočných faktov zo sociológie, psychológie a neurovedy. Veľa z nich samozrejme časom v moje hlave zapadlo prachom. Keďže si bol vedomý toho, že sa to presne tak stane, sú tri veci, ktoré opakoval. A opakoval ich toľko krát, až mi naozaj ostali v hlave ako blikajúce nápisy.

  1. Porozumejte lepšie sám sebe (increase your self-awareness), svojim zručnostiam, vedomostiam, sledujte ako sa správate v rôznych situáciách, kontextoch. Vždy máte v sebe viac než poznáte. Vždy sa o sebe môžete dozvedieť niečo nové v rôznych situáciách, mimo zabehnutých rutín, aký dopad máme na iných ľudí, ako sa nám darí dosahovať spoločné ciele. Práve cez interakciu s inými ľuďmi sa viac dozvedáme o tom ako fungujeme. Sú pre nás zrkadlom. Nie je to samoúčelné, v biznis kontexte nám ide o dosahovanie cieľov. Každý z nás má svoj limit, kam až vie so svojimi zručnosťami a obmedzeniami ísť. Ak vieme dobre pracovať s inými ľuďmi, vieme dosiahnuť väčší efekt.
  2. Vnímajte situácie z pohľadu iných (perspective taking). Tento bod plynulo nadväzuje na predchádzajúci. Pri práci v tíme je dôležite sledovať si ako nás vnímajú iní, nie aká je naša predstava toho ako nás vnímajú, ale ako nás naozaj vnímajú – akú atmosféru vytvárame, ako reagujú na naše podnety, ako chcú s nami pracovať. Na porozumenie a “navnímanie” je dôležitá empatia, schopnosť vnímať verbálne a neverbálne signály. Empatia nie je súcit, preciťovanie emócie, je to hlbšie vnímanie druhého človeka. Práca s vnímaním iných, metódy aktívneho počúvania sú dôležitým základom pre vyjednávanie, dosahovanie cieľov. A samozrejme, nástroje na aktívne počúvanie, efektívnu komunikáciu, zameranie na riešenia a ciele sa dajú naučiť.
  3. Tretia bola veľmi zaujímavá tiež a odvtedy som sa s týmto pohľadom už viac krát stretla v rôznych zdrojoch – nesústreďujme sa na KTO, ale na ČO (what instead of who). Človeka zmeniť je extrémne náročné. Vedomé zmeny trvajú dlhý čas, neustále valcovanie podvedomými procesmi spomaľuje a mnohokrát až znemožňuje zmenu, ktorej sa človek prirodzene bráni. To čo môžeme potenciálne získať bude vždy vnímané negatívnejšie ako horší, ale v podstate zabehnutý stav. Čo však vieme zmeniť jednoduchšie je kontext. Čo a ako človek robí, kde a kedy. Zmenou kontextu často prichádza k želanej zmene v správaní. Začať feedbackom, prenastavením kompetencií, prenastavením procesu, zmenou nástroja, fyzického priestoru a podobne.

Porozumenie týchto troch v princípe jednoduchých pohľadov mi veľmi pomohlo v tom ako sa pozerám na situácie a ako ich riešim aj v čom sa ďalej rozvíjam. Príkladom aplikácie je aj v program Butterfly Effect. Pri nastavovaní toho, ako funguje sú viaceré oblasti, na ktoré sa u jednotlivcov zameriavame.

  1. Šírka a hĺbka (T-shaped Skills) – už pri výbere hľadáme odbornosť v nejakej oblasti – viem programovať, tvorím grafiku, venujem sa UX, som herný dizajnér. V programe dávame ľuďom priestor otestovať si čo vedia na praktickej úlohe. Zároveň sa učia porozumieť tomu ako prispieva iná odbornosť k spoločnému cieľu, ako rozumieť cieľovej skupine pre ktorú projekt tvoríme a tiež aké sú jednotlivé fázy výrobného procesu.
  2. Práca v tíme (team work) – počas vzdelávacieho procesu málokedy aktívne participujeme na projektoch, kde náš vstup závisí od výstupu niekoho iného – toto je zo vzdelávacieho hľadiska vysoko rizikové – čo ak niekto z procesu vyskočí a ohrozí výstup aj pre iných. Presne to je ale realita bežného pracovného života.
  3. Biznis mindset – zadaním, na ktorom sa v programe pracuje je vytvoriť produkt. Začína sa nápadom, ktorý treba zvalidovať trhom. Pokračuje sa konceptom, ktorý treba zvalidovať cieľovou skupinou. Ďalej tvoríme prototyp, ktorý testujeme s potenciálnymi užívateľmi. Produkt musí byť “životaschopný”, čiže od začiatku je súčasťou výzvy nastaviť  monetizačnú stratégiu, nastaviť produkt tak, aby ľuďom dávalo zmysel zaplatiť. Mentori samozrejme pomáhajú pri procese, ale biznis logiku musí vytvoriť tím.
  4. Osobnostný rozvoj (personal growth) – porozumenie svojich zručností, schopností v kontexte seba, iných, v kontexte produktu, zákazníka sú cenné dáta. Mať priestor systematicky sa rozvíjať, učiť, posúvať sa na základe spätnej väzby, od odborníkov, ktorí robia presne tie veci, ktoré chceme robiť my je veľká vec. Preto majú naši študenti možnosť spolupracovať s osobným koučom, pracujú pod taktovkou skúsených lab mastrov a tiež sa pravidelne stretávajú s odbornými mentormi.

S veľa oblasťami zápasíme, snažíme sa vybojovať si miesto na vzdelávacom trhu, ale tieto tri témy sa nám darí na základe spätnej väzby od účastníkov robiť dobre. Ľudia, ktorí si prejdú projektom vždy robia reflexiu, v čom a ako sa posunuli. Zároveň sa pýtame ich starých, či nových zamestnávateľov, ako vnímajú rozdiel a vo väčšine prípadov sú feedbacky veľmi pozitívne. Osobne vždy všetkých obdivujem.

Signing out…

Teraz najčítanejšie

Lucia Sickova

Lucia Šicková je spoluzakladateľka PIXEL FEDERATION, matka 3 detí s vášňou pre inovácie, vzdelávanie, hry, svoje deti, tvorivé radosti, udržateľný rast. Riadila projekty v oblasti ľudských zdrojov pre korporátne inštitúcie, od analýz tréningových potrieb vo verejnom sektore, riadenie IT projektov, až po rozbeh vlastnej spoločnosti. V súčastnosti má na starosti riadenie rozvojových programov spoločnosti PIXEL FEDERATION. Jej druhou témou je riadenie aktivít Edufactory by Pixel Federation, ktoré sú zamerané na podporu a tvorbu edukatívnych projektov.