Mafiu povedie k voľbám Pellegrini, radiť mu musí Göebbelsov vnuk.
Keď bývalý šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Lukáš Kyselica oznámil koniec služby v polícii, na tlačovej konferencii sa vyjadril aj k doterajším zisteniam svojho tímu. Veľmi jednoznačne vyhlásil, že kauza Gorila jestvovala a je stále živá. Potvrdil dokonca, že aktéri, ktorých mená sa spomínajú v prepise, sú konkrétne osoby a vyšetrovatelia im z analýzy fonetických posudkov priradili aj konkrétne hlasy týchto účastníkov finančných a zločineckých orgií z gorilieho brlohu. Napríklad hlas bývalého premiéra Fica. Človek majúci schopnosť napočítať do desať by si myslel, že nič horšieho sa pre Pellegriniho, nástupcu Fica v pozícii tutti di capa v Smere, nemohlo stať. Ejhľa… Novopremiér a smerácky volebný novolíder však šokoval. Presne v intenciách svojho predchodcu a svojich politických spolupáchateľov označuje čierne za biele, fialové, ružové, červené, zelené, proste podľa potreby. Za všetko hovorí jeho vyhlásenie: „Fico môže pre Gorilu spávať pokojne. Báť by sa mali iní“. Ak sa niekto nádejal, že s Pellegrinim príde do Smeru snáď aspoň štipka sebareflexie, musí veľmi rýchlo pochopiť, že prerod Smeru sa konať nebude. A ani nemôže. Priznaním čo len špetky zodpovednosti by totiž priznal aj zodpovednosť za lemikony, jachty v Monacu, mýta, diaľnice, rozkradnuté eurofondy a priamu, či nepriamu vinu za vraždu Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Priznal by zodpvednosť za množstvo ďalších známych a množstvo dnes ešte neznámych banditizmov napacháných jeho politikmi, prisluhovačmi a politickými spolugrázlami. Kedysi som napísal, že Pellegrini je iba smerácky štartér. Za štartéra sa označoval v slangu mafie človek, ktorý je v jej hierarchii bezvýznamný truľo a slúžil na jediné. Išiel naštartovať auto, do ktorého sa chystal nasadnúť jeho boss. Aby tak v prípade konkurenciou nastraženej bomby vyletel do luftu on a nie big boss. Občas sa pritrafilo, že napriek ostražitosti štartéra sa pobrali do pekla jeho šéfovia iným spôsobom. Zastrelení, uškrtení, otrávení. A štartér prežil a zrazu po vedúcom prebral uvoľnený flek. Stal sa sám tuttim di cápom. Proste riadenie osudu a presná muška bossovho nepriateľa ho posadili do šéfovského kresla.
Dnes vyšlo na svetlo božie, že smerácka štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti Monika Jankovská bola nielen opičkou, ale rovno slúžkou alebo priamo handrou a onucou Mariana Kočnera. Rovnako, ako niektorí konkrétni vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia. Pellegrini mlčí a rozdáva cez výjazdové zasadnutia vlády po regiónoch, nazývané aj cirkus na kolesách vládnych bavorákov, žobračenky starostom. Samozrejme smeráckym, snsáckym a mosťáckym. Aj keď ho chápem, pretože žiadni iní slušní starostovia by nemohli tento farizejský dar prijať. Naopak, museli by ho rovno odmietnuť.
Nechápem však jedno. Výrok “ „Fico môže pre Gorilu spávať pokojne. Báť by sa mali iní“ sa totiž môže kľudne porovnať s klamstvami nacistického ideológa a ministra propagandy a veľmajstra klamstiev vojnového Nemecka Göebbelsa. Ignoruje totiž nielen realitu, ale aj konštatovania vyšetrovateľov a kriminalistických expertíz a nemôže byť z premiérovej hlavy.
Autorom musí byť niekto geneticky mimoriadne blízky k tomuto vojnovému zločincovi. Napríklad Göebbelsov vnuk.
