DSS, ZS, DC – pre mnohých z nás nič nehovoriace skratky. Vzhľadom na starnutie populácie však čoskoro možno najfrekventovanejšie používané označenia zariadení poskytujúcich sociálne služby (v prípade, ak sa nebudú premenovávať, čo sa reálne môže stať). Cieľom nasledujúcich článkov bude postupne poukázať na druhy a počty jednotlivých zariadení na Slovensku, spôsob ich financovania a komparáciu podobného systému s Českou republikou. Na záver vám predstavíme model, zahŕňajúci náklady, ktoré bude potrebné v budúcnosti vynaložiť na zabezpečenie dlhodobej starostlivosti, vychádzajúc pritom z prognóz demografického vývoja, tzn. zo starnutia obyvateľstva.

Druhy a počty zariadení

Na Slovensku máme hneď niekoľko zariadení, ktoré sa starajú o našich občanov a poskytujú rôzne sociálne služby. Nasledujúca tabuľka uvádza jednotlivé typy týchto zariadení a ich aktuálny počet.

Tabuľka č. 1 – Druhy a počty zariadení na Slovensku

Zdroj: Centrálny register poskytovateľov sociálnych služieb, stav k 1. 9. 2019.

Ako uvádza tabuľka č. 1, v našom systéme máme rôzne typy zariadení. V prípade domova sociálnych služieb sa poskytuje sociálna služba v týždennej forme alebo ambulantnou sociálnou službou, a to osobám, ktoré ešte nedovŕšili dôchodkový vek a zároveň sú odkázané na pomoc druhých. Presný stupeň odkázanosti špecifikuje § 38 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Takýmto osobám je poskytnuté ubytovanie, stravovanie, ale aj vzdelanie, zatiaľ čo zariadenie pre seniorov, ako už z názvu vyplýva, slúži na starostlivosť o penzistov.

Zariadenie pre seniorov zabezpečuje starostlivosť pre dôchodcov 24 hodín denne. Pokiaľ dosiahnete dôchodkový vek a ste odkázaní na pomoc od inej osoby, máte možnosť požiadať o poskytnutie tejto sociálnej služby. Penzistom sa v týchto zariadeniach ponúka celodenné stravovanie, poradenstvo, záujmová činnosť a hlavne ubytovanie. Na Slovensku máme až 498 zariadení pre seniorov, ktoré sú v približne rovnakom počte rozmiestnené po krajoch. Výnimku tvoria Bratislavský a Košický kraj, v ktorých sa nachádza 43 a 48 spomínaných zariadení. V ostatných krajoch sa ich počet pohybuje okolo 60.

Účelom denného centra je počas dňa zabezpečiť seniorom alebo ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie a množstvo ďalších aktivít.  Najvyšší počet denných centier, 47 a 45, sa nachádza v Prešovskom a Bratislavskom kraji. V ostatných krajoch Slovenska sa početný stav týchto sociálnych zriadení pohybuje medzi hodnotami 23 až 32, pričom najnižší počet denných centier sa nachádza v Nitrianskom kraji, čo jest 23 centier.

V špecializovanom zariadení sa poskytuje sociálna služba, ako je ubytovanie, stravovanie, rehabilitácia a hlavne pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby. Toto zariadenie poskytuje priestor na dôstojný život ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých kvôli svojej chorobe. Nárok na ubytovanie v tomto zariadení majú ľudia s konkrétnymi chorobami vymedzenými v § 39 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Možno spomenúť niekoľko chorôb z tohto zoznamu, ako napr. Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, skleróza multiplex a niekoľko ďalších zdravotných postihnutí. Rebríček s najvyšším počtom týchto zariadení v krajoch vedie Nitriansky kraj so 65 zariadeniami. V hlbokom kontraste je Banskobystrický kraj, a to len so 17 špecializovanými zariadeniami. V ďalších krajoch sa tieto počty líšia, a to od 23 zariadení v Trenčianskom kraji až po 47 v Žilinskom kraji.

Najvyšší počet z poskytovaných služieb tvorí opatrovateľská služba. Na Slovensku máme až 1 280 poskytovateľov tejto služby. V prípade denného centra, denného stacionára, špecializovaného zariadenia, zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb sa tieto počty pohybujú v rozmedzí 260 až necelých 500 poskytovateľov. Presné počty poskytovateľov jednotlivých služieb za kraje môžete vidieť v tabuľkách č. 2. a 3.

Jednotlivé druhy sociálnej služby a ich počet sa pri verejnom a neverejnom poskytovateľovi často veľmi líšia. Ako príklad nám môže slúžiť denné centrum, kde pri verejnom sektore máme až 256 zariadení tohto typu a v prípade neverejného poskytovateľa len 4 na celom Slovensku.

Opačný trend máme pri denných stacionároch, kde je dominantný práve súkromný sektor. Pri náhľade na kraje, najvyšší počet súkromných poskytovateľov je v Prešovskom kraji, za ktorým nasleduje Košický kraj a na poslednom mieste sa umiestňuje Trenčiansky kraj. Pri verejnom poskytovateľovi sa priečky vymenili a s veľkým náskokom vedie Žilinský kraj, za ktorým nasleduje Banskobystrický kraj. Rebríček uzatvára Trnavský kraj.

Tabuľka č. 2 – Druhy neverejných poskytovateľov sociálnej služby

 Zdroj: Centrálny register poskytovateľov sociálnych služieb, stav k 1. 9.  2019, vybrané ukazovatele, vlastné spracovanie.

Tabuľka č. 3 – Druhy verejných poskytovateľov sociálnej služby

Zdroj: Centrálny register poskytovateľov sociálnych služieb, stav k 1. 9.  2019, vybrané ukazovatele, vlastné spracovanie.

Kapacita zariadení sociálnych služieb

Pri pohľade na zloženie poskytovateľov sociálnych služieb, resp. ich delenie na verejných a neverejných poskytovateľov, podľa štatistík k 31. 12. 2017 vedú dominantne verejní poskytovatelia. Celková kapacita všetkých poskytovateľov sociálnych služieb pre občanov odkázaných na pomoc druhých a pre seniorov tvorí 51 037 miest, z toho miesta v zariadeniach pre seniorov tvorí počet 19 068. Pri bližšom pohľade na verejných poskytovateľov zistíme, že ponúka o približne polovicu viac miest, než je to v prípade neverejných poskytovateľov. Pri verejnom sektore je toto číslo na úrovni 30 051 a pri súkromnom sektore hovoríme o 20 986 miestach. Zariadenia pre seniorov ponúkajú vo verejnej sfére 10 470 miest, pričom súkromný sektor tvorí 8 598 miest.

Aj napriek tomu, že sa nám môžu zdať predchádzajúce čísla uspokojujúce, nie je to tak. Na čakacej listine máme aj dnes niekoľko tisíc žiadateľov, ktorí urgentne potrebujú umiestnenie v jednom z menovaných zariadení, aby mohli viesť dôstojný život za primeranej opatery, ktorú potrebujú. Čakacia doba už v súčasnosti predstavuje niekoľko mesiacov, dokonca rokov, pričom v budúcnosti môžeme očakávať výrazný nárast počtu seniorov. Ako sme pripravení zvládnuť tento urgentný stav, ktorý s určitosťou nastane? Aké sú možné riešenia, ako pre poskytovateľov, tak i prijímateľov sociálnych služieb?

Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.