Denník N

Joker je hrozivo dobre zahraný, vizuálne podmanivý, ale miestami infantilne plytký film

JKR_DAY056_120418_1251888.dng
JKR_DAY056_120418_1251888.dng

Joker je pocta ako jednej z najslávnejších komiksových postáv, ako aj klasikám ako Taxi Driver. Ponúka hrozivo presvedčivé herecké výkony, skvelé umiestnenie filmu a občasné záblesky scenáristickej originality, no dopláca na nevyvinutý scenár, nasilu vtlačené prepojenia s ostatným DC Comics svetom a kolísavé tempo.

Oslavné reakcie zahlcujúce internet berte, prosím, s rezervou. Joker nie je kandidát na cenu akadémie za najlepší film, či najlepší film desaťročia, ale nanajvýš solídna charakterová snímka, ktorej ubližuje plytkosť hlavného posolstva a kolísajúce tempo. Spoločenská kritika očami azda najslávnejšieho klauna je hrubo naservírovaná, no to stane vždy, keď sa komiksové filmy začnú brať príliš vážne.

Film sústredene sleduje prerod neúspešného komika Arthura Flecka (Joaquin Phoenix) na ikonického zloducha Jokera. Fleck je so svojimi finančnými problémami, psychickými poruchami, telesným hendikepom a nepriaznivými pracovnými vyhliadkami dokonale sociálne izolovaný jedinec na dne spoločenského ekosystému. Film sa inšpiruje komiksom The Killing Joke, ktorý dal Jokerovi humánnejší a uveriteľnejší príbeh o vzniku (najznámejší príbeh o vzniku Jokera bol komiksovo jednoduchý – Joker vznikol pádom do kade s toxickými chemikáliami), no veľa si berie z klasických snímok ako Taxi Driver, či Drive. Joker je sériou katastrofálnych udalostí, naťahujúcich Fleckovu psychiku na hranicu znesiteľnosti, na ktorých konci metaforicky aj fyzicky povstane zrodený princ gothamského podsvetia.

Joker sa pohráva s Fleckovou psychikou a zobrazuje útrapy spoločenskej izolácie a stigmatizácie mentálnych porúch. Arthur Fleck tak vzbudzuje súcit, no čím viac sa film ponára do jeho psychiky, divákov postoj k jeho myšlienkam a konaniu sa výrazne mení. Prvá hodina filmu, zobrazujúca Fleckov život a jeho útrapy sa zbytočne ťahá a recykluje vo filme už použité motívy. To výrazne ovplyvňuje tempo filmu, ktoré škrípe aj v druhom akte, zameranom na odhalenie Fleckovho detstva. Inak sa Joker nebojí prudko zrýchliť z nuly na sto a nechať divákov šokovaných, alebo minimálne prekvapených, aj keď veľa zvratov bolo predvídateľných.

Na hercov, ktorí sú do role Jokera obsadení je vyvíjaný enormný tlak zo strany fanúšikov. Ich očakávania sú vysoké, a tak každý herec musí vyvinúť maximálne úsilie, aby prekonal, alebo sa minimálne vyrovnal hercom, ktorí túto ikonickú postavu stvárnili. Joaquin Phoenix musel vystúpiť z tieňa Heatha Ledgera, Jacka Nicholsona a Marka Hamilla, čo je vskutku nezávideniahodná situácia, no zvládol ju fenomenálne. Ak si film v niečom zaslúži absolútnu priazeň, tak je to Phoenixov herecký výkon. Jeho oddanosť role (schudol kvôli nej 23 kíl), ochota ísť do extrémov a mimoriadne nepríjemný smiech zmiešaný s plačom si zaslúžia minimálne nomináciu na cenu akadémie. Spomedzi ostatných hercov ostane v pamäti Robert DeNiro v úlohe svojského moderátora večernej talk-show, vyžívajúcom sa vo svojich precítených tanečných kreáciach.

Tvorcom sa vynikajúco podarilo zachytiť zúfalosť Gothamu, ktorá neskôr výrazne prispeje k vyvrcholeniu filmu. Gotham bol vždy špinavé mesto, ktorého ulice sa hemžia zločinom, no zo spracovania Gothamu v Jokerovi sa miestami obracia žalúdok. Gotham je špinavé, zúfalé mesto pokryté hordami odpadkov a pokreslené nevkusnými graffiti. Divák sa neubráni, že mu zábery pripomínajú propagandistické zábery súdruhov, túžiacich ukázať, že americký sen sa zvíja na zemi.

Joker sa snaží dištancovať od ostatného komiksového sveta DC Comics, no nenechá si ujsť rad príležitostí, aby divákom hrubo pripomenul, že film sa odohráva vo svete Batmana, či už ide o stretnutie s Brucom Waynom (nie je to spoiler, stretnutie bolo už v ukážkach), alebo väčšinu druhého aktu, až po zobrazenie zrodu jedného z najslávnejších superhrdinov.
V období fanatickej posadnutosti vytvárania vzájomne prepojených filmových svetov je toto uzavreté rozprávanie vítané osvieženie filmovej komiksovej tvorby, no na druhú stranu zamrzí, že táto surová verzia Jokera sa nestretne so svojím netopierím protivníkom. Joker totiž nikdy nebola samostatná postava a väčšinu svojej existencie slúžil ako protiváha Brucovi Waynovi/Batmanovi.
Pre Warner Bros/DC Comics, zúfalo sa snažiaci nájsť cestu odlišnú od pozitívneho filmového sveta Marvel, no súčasne podobne zárobkovú, by Joker mohol byť inšpiráciou pre budúce filmy.

Na to, že film mal ambície slúžiť aj ako spoločenská kritika, je Joker prekvapivo plytký. Scenár je miestami akoby napísaný nie práve najbystrejšími teenagermi, a tak film ponúka rozporuplné zobrazenie mentálnych ochorení, povrchný ľavicový sentiment (ku cti slúži, že ľavicovému šialenstvu sa Joker len prizerá, a nie je jeho priamym katalyzátorom) a plytkú spoločenskú kritiku, akú bežne nájdete na Instagrame. Joker sa po celý čas tvári, že má čo povedať, no svojej vrcholnej fáze ukáže, že v rukáve už nemá žiadne triky, aké by sme už opakovane nevideli.

Joker nie je zlý film, je veľmi dobrý film a pocta ako jednej z najslávnejších komiksových postáv, ako aj klasikám ako Taxi Driver. Ponúka hrozivo presvedčivé herecké výkony, skvelé umiestnenie filmu a občasné záblesky scenáristickej originality, no vo výsledku dopláca na nevyvinutý scenár, nasilu vtlačené prepojenia s ostatným DC Comics svetom a kolísavé tempo.
V rámci svojho žánru je to doposiaľ nevidené „what-if?“ spracovanie, ale ostrieľanejšiemu divákovi bude prekážať plytkosť myšlienok, miestami hraničiaca s infantilnosťou. Nie je to vrchol kinematografie, ani komplexný rozbor psychiky jedného človeka a spoločnosti, ale solídny komiksový film o zrode ikonického klauna.

Zopár mojich ďalších textov vrátane mojej skromnej literárnej tvorby nájdete tu.

Teraz najčítanejšie

Ľubomír Šottník

Doktorand na Sociologickom ústave SAV•Skúmam zmeny na pracovnom trhu a realizovateľnosť univerzálneho základného príjmu•Venujem sa písaniu prózy a dátovej analytike•Najčastejšie blogujem o literatúre, filmoch, politike a spoločnosti.