Denník N

O navrhovanom 60 dňovom moratóriu na volebné prieskumy

Alebo o volebnom práve a slobodnej súťaži politických síl.

Konanie volieb, resp. voľba reprezentantov nositeľmi moci je jedným z najvýznamnejších demokratických procesov, ktoré v spoločnosti prebiehajú. V tranzitívnej, posttotalitnej spoločnosti sa navyše každý zásah zákonodarcu jednak do aktívneho a pasívneho volebného práva, ale rovnako aj do slobodnej súťaže politických síl váži citlivejšie s presnosťou na miligram.

Aktívne a pasívne volebné právo

Ústava pripúšťa za dodržania ňou stanovených limitov možnosť zákonného obmedzenia viacerých ústavných práv.

Obmedzenie, obmedzenie výkonu alebo stanovenie podmienok výkonu ústavných práv – všetky tri ústavné alternatívy znamenajú v reči zákonodarcu istú formu buď stanovenia medzí ústavných práv (minimá a maximá) alebo priameho tvrdého obmedzenia ústavného práva.

Ústava pre zákonodarcu stanovila limity nastavenia týchto medzí a obmedzení. Musí ísť o formu zákona, obmedzenie musí sledovať legitímny cieľ a musí byť nevyhnutné pre dosiahnutie tohto cieľa.

Pri aktívnom volebnom práve (právo voliť) je legitímne napr. stanoviť vzhľadom na povahu a podstatu jeho výkonu zákonnú rozumnú vekovú hranicu nositeľov tohto práva, od ktorej sú oprávnení efektívne toto právo vykonávať, alebo stanoviť podmienku občianstva štátu, príp. trvalého pobytu na území samosprávy.

Naopak, za protiústavné Ústavný súd opakovane označil vo svojich nálezoch prekážky práva voliť spočívajúce vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za spáchanie obzvlášť závažného zločinu alebo v pozbavení spôsobilosti na právne úkony.

Pri pasívnom volebnom práve (právo byť volený) je opäť legitímne napr. stanoviť zákonnú rozumnú vekovú hranicu nositeľov tohto práva pre jeho výkon (samotná Ústava stanovuje vekovú hranicu pri práve byť volený do Národnej rady alebo za prezidenta republiky), stanoviť podmienku občianstva štátu, príp. trvalého pobytu na území samosprávy.

Opačný príklad, zákonné obmedzenie práva byť volený za starostu obce/primátora mesta vzdelanostným cenzom Ústavný súd označil za protiústavné.

Pri pasívnom volebnom práve je častou zákonnou podmienkou výkonu tohto práva zloženie volebnej kaucie alebo nutnosť prekročenia určitého minimálneho percentuálneho počtu získaných hlasov (t. j. volebného prahu) na reálne zvolenie a zisk mandátu.

Určenie volebného prahu v nearbitrárnej percentuálnej výške býva ústavnými súdmi považované za ústavne čisté. Stanovovanie volebnej kaucie je už problematickejšie. Náš Ústavný súd napríklad považuje volebnú kauciu za ústavne súladnú. Pre porovnanie, český Ústavný súd volebné kaucie pre ich neústavnosť zrušil.

Slobodná súťaž politických síl

Slobodná súťaž politických síl ako jeden z výdobytkov demokracie nie je Ústavou opomínaná.

Oproti vyššie popísaným ústavným právam a možnosti ich obmedzenia je princíp slobodnej súťaže politických síl obdarený tzv. antilimitujúcou klauzulou. Podľa Ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

To znamená, že vykonávacie zákony nesmú slobodnú súťaž politických síl obmedzovať, ale platí príkaz zákonodarcovi slobodnú súťaž chrániť.

Princíp slobodnej súťaž politických síl chráni aktérov volieb a spolu s volebným právom tvoria spojené nádoby. Chráni tých, ktorí sa združujú do politických strán a uchádzajú sa o zvolenie, chráni slobodu férového boja o hlas, chráni súťaž myšlienok a možnosť prezentovať politický program. Chráni zároveň nositeľov moci, ktorí si volia svojich reprezentantov, chráni slobodu ich výberu zo širokého spektra strán a kandidátov, chráni možnosť vybrať si svojho favorita v politickom ringu na základe pozorovania slobodnej súťaže myšlienok a informácií, ktoré sa k voličovi dostanú.

Medzi zákonnú úpravu, ktorá sa dotýka slobodnej súťaže politických síl, a ktorá by mala napĺňať tento princíp reálnym obsahom, radíme najmä úpravu vzniku, registrácie a pôsobenia politických strán a hnutí, a úpravu volebnej kampane.

Moratórium a volebné prieskumy

Jedným z najvášnivejšie diskutovaných inštitútov týkajúcich sa volebnej kampane je inštitút volebného moratória. V diskusii sa hľadá predovšetkým odpoveď na otázku, či volebné moratórium slobodnú súťaž politických síl obmedzuje, alebo či prispieva k jej ochrane a férovosti.

Zákon o volebnej kampani z roku 2014 zaviedol 48 hodinové moratórium na vedenie všetkých foriem kampane predo dňom konania volieb na celom volebnom území a zaviedol 14 dňové moratórium na zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov.

V prvom rade je nevyhnutné objasniť, čo je účelom volebného moratória.

Pomocnú ruku opakovane podáva Ústavný súd, ktorý niekoľkokrát pripomenul, že účelom volebného moratória je v zásade relatívne upokojenie vyhrotenej atmosféry pred voľbami a zabránenie šíreniu zvlášť takých náhlych informácií o kandidátoch, na ktoré už nemožno riadne reagovať v kampani.

Z nášho pohľadu je sporné najmä zavedenie moratória na zverejňovanie volebných prieskumov. Preto nás musí zaujímať v poradí druhá otázka, či volebné prieskumy a ich zverejňovanie patria do rozsahu ústavných garancií slobodnej súťaže politických síl.

Jedným z predpokladov slobodnej demokratickej súťaže je dostatok informácií a ich slobodné šírenie v jej rámci. Volebné prieskumy sú zdrojom informácií jednak pre voliča a pre možnosť informovane sa rozhodnúť o voľbe svojich reprezentantov. Slúžia taktiež kandidátom účastným na voľbách ako zdroj informácií o volebnom potenciáli a pre učinenie ďalších krokov vo volebnej kampani. Tým je daná odpoveď na druhú položenú otázku.

Moratórium na zverejňovanie volebných prieskumov zabraňuje toku informácií relevantných pre voliča, ktorý sa má pri uplatnení aktívneho volebného práva rozhodovať na základe čo možno najširšieho relevantného spektra informácií, do ktorého volebné prieskumy jednoznačne patria.

Doba 14 dní predstavuje nezanedbateľné obdobie, v rámci ktorého aj samotní aktéri boja o priazeň voliča môžu zužitkovať výsledky zverejnených prieskumov v stále prebiehajúcej kampani na informovanie voliča o ďalších otázkach, ktoré sú spôsobilé voliča presvedčiť o správnosti voľby toho-ktorého subjektu a dovolia mu učiniť informovanú voľbu.

Skrátka súťaž politických síl sa 14 dňovým moratóriom na zverejňovanie volebných prieskumov obmedzuje a neprispieva k jej ochrane, ani k ochrane pokojného výkonu volebného práva.

60 dní

V prezentovanom duchu sa potenciálne (a v týchto dňoch na začiatku októbra mediálne rozoberané a politicky ohlasované) zavedenie 60 dňového moratória na zverejňovanie volebných prieskumov predovšetkým úplne míňa vyššie citovanému a Ústavným súdom ustálenému účelu moratória, keďže nejde o bezprostredné obdobie pred voľbami, ale o obdobie, kedy kampaň vrcholí a k voličovi sa dostáva a má dostať čo najviac relevantných informácií.

Za ďalšie, 60 dňové moratórium nedôvodne obmedzuje jeden z podstatných zdrojov informácií pre rozhodovanie sa voliča v rámci súťaže politických síl a pre učinenie informovanej voľby, a to v období kampane, ktoré je pre voliča z pohľadu príjmu informácií rozhodujúce.

V neposlednom rade toto moratórium obmedzuje slobodnú súťaž subjektov uchádzajúcich sa o priazeň voliča vo voľbách, keďže kandidátov oberá o relevantné informácie o ich volebnom potenciáli, o reflexiu ich kampane v očiach voličov, o možnosť využiť zásadne dlhý čas na vyhodnotenie doposiaľ vedenej kampane a komunikácie s voličmi a na úpravu spôsobu informovania voličov o svojom programe v ďalšom dvojmesačnom (!) priebehu kampane.

Z predchádzajúcich troch odsekov je zrejmé, že chýba legitímny cieľ zavedenia tohto nástroja škrtiaceho tok informácií vo volebnej kampani.

Navyše opísaná úprava podceňuje voliča a jeho schopnosť nenechať sa ovplyvňovať. Podľa Ústavného súdu len intenzívnejší (veľmi agresívny a ofenzívny) tlak na voliča je spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle, pričom pri posudzovaní možnosti ovplyvniť tvorbu slobodnej vôle voliča je nutné predpokladať rozumnú mieru sebaurčenia voliča, aby odolal tlaku určitej intenzity.

Dva mesiace pred voľbami o akomkoľvek tlaku (navyše spôsobenom práve volebnými prieskumami) na voliča nemôže byť reč.

Dovolíme si konštatovať, že zavedenie 60 dňového moratória na zverejňovanie volebných prieskumov nie je v súlade s princípom slobodnej súťaže politických síl a nelegitímne obmedzuje informovanosť voličov a kandidátov vo volebnej kampani a pri uplatňovaní ich volebného práva.

Teraz najčítanejšie