Vzťahový trojuholník – cárovič a žabka

Ruská rozprávka hovorí, že v cárstve žil cár s cárovnou a mali troch synov. Raz ich cár zavolal za sebou a poveril ich úlohou nájsť si ženu. Ten najmladší pri hľadaní zašiel najďalej. Zašiel tak ďaleko, že sa stratil. Tu mu prišla na pomoc žabka. Výmenou za to, že ju z bažiny vezme zo sebou, mu ukázala cestu. A po návrate si ju musel zobrať. Aj tu zohral dominantnú úlohu otec a jeho rozhodnutie – „keď si to sľúbil, sľub musíš dodržať“. Nejaký čas ubehol, všetci traja synovia boli ženatí a kráľ im začal dávať jednu úlohu za druhou. Cárovič bol z toho smutný. Žil so žabkou a bál sa, ako obstojí. Nevedel že po nociach sa vždy zmenila na princeznú a s pomocníčkami úlohy splnila. Až raz odhalila svoju tvár a cárovič jej spálil žabie oblečenie. Nechcel, aby už bola žabkou. Po tomto kroku sa princezná zmenila v labuť a odletela preč. Najprv cárovič plakal a prechádzal smútkom. Potom sa vzchopil a vybral sa ju hľadať. Na ceste stretol starého muža, ktorý mu poradil. Potom cestou pomohol / zachránil niekoľko zvierat. Aby nakoniec objavil domček baby Jagy a získal od nej cennú informáciu. Nakoniec vďaka tomu všetkému našiel miesto, kde bola princezná ukrytá, vyslobodil ju zo zajatia v ktorom ju držal otec a nadviazali tam, kde ich vzťah bol prerušený.

Na konci rozprávky sa stretávame s dvojicou, ktorá sa miluje. To je koniec rozprávky, alebo vzťah po nejakom čase. Tento obraz sa však tak málo zhoduje s našou predstavou. To čo je ovocím vzťahu a práce na ňom, chceme mať hneď. A ak to tam nie je, alebo ak vznikla fikcia toho vďaka zamilovanosti a pominula, hľadáme cestu ako odísť. Hoci vzťah sa len rodí.

Ten vzťah je pomerne bežný. Máme tu novodobého princa, teda muža s postavením, alebo muža ktorý niečo dosiahol. A predpokladáme, že po jeho boku stojí rovnako úspešná žena. Ale tak to nie je. A ľudia sa čudujú, ako sa tí dvaja mohli dať dokopy. Keď však možno nazrieť do ich vzťahu, ukáže sa, ako veľmi spolupracujú a dopĺňajú sa. Muž ktorý je vonku sebavedomí, je doma hromádkou nešťastia. Za silným mužom (hoci len navonok) v skutočnosti stojí žena. To ona hoci akoby sa úplne obetovala pre neho a poprela seba, je zároveň tvorcom jeho úspechu a bez nej by ho nedosiahol. Jeho úspech a spokojnosť, je aj jej úspechom. Jej to pomerne dlho stačí.

Problém je v tom, že vzťah v tejto podobe stagnuje. On vníma svoju manželku ako žabku a jej prínos pre seba nevníma ako podnet k tomu, aby v nej objavil a podporil princeznú. Koľko mužov podkopáva dôveru svojich žien a nedovolí im, aby vyrástli. A tak dlho pretrváva status quo. On je tým úspešným princom a ona je tou šedou myškou. Ona je tu vždy pre neho a on je tým kto definuje vzťah, hodnoty, princípy, či pravidlá. A predsa to nie je čistý patriarchát, pretože v skutočnosti za mnohé nitky ťahá žena a muž si to neuvedomuje. Navonok patriarchát a vo vnútri matriarchát.

Do veľkej miery je to podobné vzťahu matky a syna. Ona sa o neho stará, doslova ho vypiple k čomukoľvek a on očakáva starostlivosť ako chlapec od mamy. Nebol vzťah v detstve postavený na dávaní a dieťa primárne dostávalo? Takýto vzťah dvoch dospelých jedincov však živorí. Nie je to vzťah dvoch rovnocenných bytostí. Do istej miery sa navzájom vykorisťujú a jeden druhému bráni v rozlete.

V živote cároviča chýbala matka. Ak bola, tak len pasívna. Dominantný bol otec. Cárovič sa mu chce zapáčiť a získať si jeho priazeň. A to dokonca za každú cenu. Preto nemá problém preceniť svoje sily. Ale tým stráca kontakt s realitou. Žije pre veľké ciele. Ale stráca schopnosť vychutnať si tie bežné. Práve toto preceňovanie vedie k tomu, že je vnútorne slabý. Ak si dávate príliš veľké ciele, málokedy ich dosiahnete a príliš často budete o sebe pochybovať. Chýbajúce zdravé sebavedomie sa prenáša aj do vzťahov. Cárovič nemá odvahu osloviť sebavedomú a silnú ženu. A tak siahne po žabke. Hoci túži po inej žene. A žabka veľmi dobre vie, ako si ho získať. A tak sa rodí vzťah medzi nimi.

Žabka sa ho chytí a už ho nepustí, pretože on je prísľubom toho, že ona sama niečo dosiahne. Či už priamo, ale najčastejšie cez neho. A tak sú spolu. Jeden druhého vlastne potrebujú a preto sú spolu. Ale ich očakávania sú nereálne. On inklinuje k jej starostlivosti, pretože mu pripomína matku a ona v ňom nachádza silu, čím jej pripomína dominantného otca. Byť tu pre muža a slúžiť mu, to je výchova ktorej sa jej dostalo a teraz otca nahradil iný muž, primeraný jej veku. Ale v ňom akoby stále driemal jej otec. A matku, matku nezažila, prípadne len v pasívnej podobe.

Aj v prípade cároviča, podobne ako v prípade princeznej (predchádzajúci príbeh) sa objavia pochybnosti, ktoré zaženie autorita rodiča. Môžeme si pod ňou predstaviť morálne zásady a princípy. Vzťah zašiel príliš ďaleko. A tak niekedy… snáď možno… asi áno… sa nakoniec mení na vzťah s tým, že ono sa to utrasie… Len nech sa vezmú…

Takýto vzťah je skôr či neskôr vystavený kríze. Buď jeden, druhý, alebo obaja si uvedomia, že niečo nie je v poriadku. Ale zistia, v čom je príčina? Do veľkej miery ako pár veľa vecí zvládajú a ak by sme ich spriemerovali, vlastne im toho veľa nechýba. A do istej miery im to aj vyhovuje. Ona sa realizuje cez muža a pri tom neriskuje vlastnú kožu. On nachádza útechu u nej a nemusí napredovať. Ak by sa rozhodli postaviť tomu čelom, obaja by aj niečo stratili. Ale hlavne, museli by na tom pracovať. Museli by pochopiť, že primárne musia stáť sami za sebou. Spoznať a prijať seba. Prijať seba a svoje dobré a zlé stránky. Spoznať svoju hodnotu a bojovať každý sám za seba a vďaka zrelosti potom aj spolu ako pár. Je ľahšie sa viezť.

V rozprávke to funguje, kým cárovič nezačne tušiť veľkosť žabky a nezačne ju vnímať ako hrozbu. Zisťuje, že stráca nad ňou kontrolu. Ak už ona je v procese rozvoja, on chce mať aspoň kontrolu. Ale ona už o takýto vzťah nestojí. A keďže nenachádza v ňom pochopenie a odozvu, odchádza. Cárovič sa bojí, že ak žabka vyrastie, už ho nebude chcieť, alebo že sa ho pokúsi ovládnuť. Až tak veľmi pozná ten svet. Doteraz ovládal on ju. Aspoň si to myslel.

Ona odchádza a on stojí pred výzvou, ako ďalej. Po období ľutovania, objaví v sebe silu. Ešte nie je skutočnou silou, nie je to mužnosť v pravom zmysle slova a ani nie je nealtruistickou, jednoducho chce, aby sa vrátilo to, čo bolo. Ale musí sa vybrať na cestu. Je to cesta premeny. A či chce, alebo nie, na tejto ceste sa mení. On, ktorý bol dominantný, musí požiadať o pomoc. Časom pomáha iným. A obstojí aj pri stretnutí s babou Jagou. Už s ňou nekomunikuje ako ustráchaný chlapec, ale ako muž. A samotná cesta ho zušľachťuje a tak sa stáva mužom, ktorý nachádza silu v sebe. Na tejto ceste sa učí obetovať sa, učí sa zriecť, učí sa trpezlivosti, počkať, ale aj komunikovať, pomenovať svoje vlastné pocty a obavy, ale im aj čeliť.

Nakoniec cárovič oslobodzuje princeznú od jej otca. Stretávajú sa tu ako dvaja ľudia, ktorí prešli cestu od neúplnosti k zrelosti a teraz sú pripravení nadviazať skutočný vzťah. Ona tým že od neho odišla, dala mu impulz k premene a sama sa rozhodla pre iný vzťah a začala objavovať seba a dospela v ženu. Objavila dobrý pocit zo seba a časom aj zdravé sebavedomie. Čakala už len na jeho príchod, aby zlomil prekliatie vzťahu s otcom, kde našla útočisko po úteku, ale z ktorého nemohla len tak odísť. Rodičovské putá sú v tom veľmi silné. On sa po jej odchode vybral na cestu dospievania a dozretia, aby nakoniec pri stretnutí jej ponúkol seba ako zrelého muža. A tak konečne mohli rozvíjať vzťah ako dve rovnocenné bytosti.

.

Táto výzva stojí pred všetkými pármi, kde tí dvaja hrajú rolu cároviča a žabky. Objavia korene svojej nespokojnosti? Alebo budú pokračovať v zaužívanom scenári? Uspokoja sa s málom, alebo otvoria sa niečomu viac? Tú otázku si musia položiť sami. Zmyslom vzťahu však nie je vzťah, ktorý nefunguje. Zaslúžime si niečo viac, než len zahnať samotu…

Tak ako minule, aj tu treba zdôrazniť, že pojem vzťahový trojuholník tu je použitý na zvýraznenie toho, kedy niekto vstupuje do vzťahu dvoch (aktívny vplyv/zasahovanie otca / matky), alebo keď jeden alebo obaja z dvojice ešte nedozreli (a do vzťahu si prinášajú kus niekoho iného – môže to byť aj predchádzajúci partner, ak tam nedošlo k uzdraveniu puta).

Tomáš Hupka

Hans Jellouschek takmer tridsať rokov pôsobil ako psychoterapeut a venoval sa pritom transakčnej terapií. Ako psychoterapeut pôsobí v Nemecku. Dlhodobo sa venuje partnerským vzťahom a z tejto oblasti napísal pár kníh. Jedna z nich Bludné cesty lásky, sa stala podkladom pre tento článok

Zdroj fotografie:

https:// lifesitenews. com