Moja frustrácia

Každý z nás zažil pocit frustrácie. Keď niečo nejde ako by sme chceli, keď nevidíme východisko. Bežec v maratóne, ktorý vôľou tlačí a núti svoje telo bežať ďalej, no telo odporuje. Musí si pripomínať, prečo vlastne beží. A nútiť sa bežať ďalej. Keď sú problémy vo vzťahoch a jediným riešením je pokoriť sa, aby mohlo prísť zmierenie. A mnohé iné, iste pre Vás známe príklady.

Z čoho mám frustráciu? To si už naozaj táto krajina nezaslúži niečo iné? Len hádky, boj o moc, zradu, pod-pásovky, narcizmus, egoizmus, cynizmus a iný hnus, všetkých tých ktorí hovoria –  ide nám o Slovensko! –  ale ich myšlienky, slová a činy ukazujú, že nie? To naozaj sú tak príťažlivé tie korytá zo štátneho rozpočtu, chiméra vlajky víťaza vo fiktívnom volebnom boji , čo stojí za to, aby táto krajina, bola stále slabšia, bezmocnejšia, chorľavejšia,  bez zmyslu a dôvodu existencie? Lebo to je ten lakmusový papierik tých všetkých neslušných vo vláde aj v opozícii, napravo aj naľavo, hore aj dole, ktorí kričia, ide nám o lepšie Slovensko, no v skutočnosti im ide o ich vlastné lepšie postavenie.

Bola snaha a smrť Jána Kuciaka zbytočná? Bude už v tejto krajine snaha a ideály každého, kto to s touto krajinou myslí dobre, má ju rád bez veľkých fráz a prázdnych slov, úplne zbytočná? Naozaj je ten mamon a krátkodobý požitok z neho tak príťažlivý, že nás robí ľahostajnými pod heslom, hlavne, že mne je dobre?  Naozaj nás to pozlátko moci robí šťastnými? Neverím.

Prečo si mám vo voľbách za správcu tejto krajiny vybrať niekoho, kto už teraz indikuje, že spôsob komunikácie, vládnutia, rozhodovania,  nie je odlišný, od tých ktorých chce vymeniť?  A je jedno či si dá nálepku konzervatívca, liberála, demokrata, pravičiara, ľavičiara, keď jeho vnútro a motívy sú rovnako prehnité. Som biblický kresťan a viem, že sme všetci hriešni, mňa nevynímajúc, no predsa som frustrovaný z toho, či si táto krajina naozaj nezaslúži niečo lepšie. Iba prázdne slová,  silné gestá, nízke ideály a vysoké egá. Problém je v malosti. Nie geografickej, ale našej ľudskej, slovenskej.  Keď to môže isť v takom Fínsku prečo nie u nás?

Včera bol v Izraeli Yom Kippur. Možno by nezaškodilo všetkým, ktorí majú ambíciu vládnuť a spravovať túto krajinu nazrieť do jeho princípov. Som presvedčený, že Slovensko potrebuje svoj vlastný Yom Kippur.  Nepotrebujeme, nové strany,pseudo témy na upútanie pozornosti, potrebujeme zmierenie a vzájomné odpustenie a začať od znova. Iné východisko z mojej frustrácie  a z budúcnosti v tejto krajine nevidím.  Aké vlastne chceme aby bolo Slovensko?