Denník N

Nové Živé kvety zasahujú nežnou silou

Milá mi vraví, že sa jej pri novom albume Živých kvetov zle beháva. No, bodaj by. Kapela rokmi spomaľuje ako boxer v záverečných kolách. Niežeby ich údery stále nemali silu.

Už úvodná pieseň 2020, ktorou skupina začala pred pár týždňami nenápadne promovať svoju novinku, odkazuje na známu Bondyho báseň Když je dnes člověku dvacet. Aj keby to nebolo takto explicitne, z textov Lucie Piussi je zrejmé, že sú, okrem iného, odkojené na českom undergrounde.

Na jasných esách rútime sa/do najbližšej totality jak jebovia z lesa,“ spieva sa v nej, a o kúsok ďalej: „Všetci na jednej lodi kapitána Granta/keď dôjde pitná voda, no a čo, bude Fanta“, a vám je jasné, že tu sa recipientom domáceho spravodajstva a záverov klimatických štúdií nebudú podávať anxiolitiká.

„Keď sa všetko skončí v sračkách/za Boha a národ/keď budú nás hnať mačetami/neujdeme za roh,“ znie odhodlane v piesni V Zemianskych sadoch, ktorej klarinet hosťa Přemysla Máčela dodal etno nádych a ktorá končí rezignovaným a naoko bezstarostným „vapap-tu-daj-vaj-vaj“ chorusom.

Je to album o odchádzaní, o tušení konca sveta, aký poznáme. A to nielen v spoločenskej, či politickej rovine. Cítiť z neho i intímnu nostalgiu. Zdá sa, že albumu najviac porozumejú ľudia, ktorí majú detské časy už pár dekád za sebou. „A chce to už len salto na rozlúčku,“ spieva sa v piesni, ktorá dala albumu názov.

Kapela tento koncept  dobre dopĺňa aranžérsky,  retro odkazmi až kdesi k sunshine popu, respektíve folk-rocku z prelomu 60´s/70´s. Evokuje to jednak Bálikova gitara, šmrcnutá tu reverbom, tam tremolom, či viachlasy v refrénoch, ako v Idem si svojím tempomNavždy, či už spomínanej 2020.

Mojimi osobnými favoritmi albumu sú Nikomu nepatrím, vyznanie adoptívnemu dieťaťu, Nekonečnou ulicou, o metafyzickej ceste životom, spomínaná V Zemianskych sadoch, pieseň o obave z hroziacej totality, či jedna z mála svižných piesní na albume Gejza, venovaná, ak sa nemýlim, frontmanovi rómskej kapely Terne Čhave.

Na jedenásty album Živých kvetov si treba nájsť pokojnú chvíľu. Ako som spomínal v úvode, nie je vhodný na beh, ani na cestu autom po diaľnici. Poväčšine downtempový album, v ktorom je zvláštne vymiešaná neha a nepokoj zasahuje nenápadne, subtílnou silou.

Deviatku piesní skupine produkovala dvojica Pospiš/Sillay z Real Music House. Vychádza tradične na značke Slnko Records, koncom mesiaca pribudne k CD a streamom aj vinylová verzia.

Teraz najčítanejšie

Števo Šanta

Pesničkár, frontman kapely Ostrov, recenzent, učiteľ hry na gitare.