Denník N

Premietanie a diskusia k filmu: Ukradnutý štát (Z. Piussi)

Asi sa nenájde nik, kto by nevnímal čas na Slovensku po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ako čas citeľných spoločenských pohybov a dynamiky ako i istých – viac či menej viditeľných – zmien. Mnohým sa zdá, akoby sa v procesoch s Mariánom Kočnerom a ďalšími otvárala Pandorina skrinka toho najhoršieho, čo na Slovensku pôsobí a že zažívame istý proces očisťovania. Naozaj? Sú obvinení vinnými, respektíve jedinými vinnými, alebo existujú indície, že chobotnica je väčšia a má chápadiel viac? Posunulo sa Slovensko od roku 1989 v oblasti vnútornej bezpečnosti a spravodlivosti vôbec niekam, či stojí na mieste?

Tieto a mnohé iné otázky sa človeku vynoria počas pozerania najnovšieho filmu Zuzany Piussi – Ukradnutý štát. V predpremiére si ho mohli pozrieť študenti FiF UK na druhom stretnutí v rámci kurzu Liberálna demokracia: perspektívy a trendy. A hoci mnohé ostáva po filme nejasné, jasné sa zdá byť to, že naozaj máme problém. Ako by ho mohla pomôcť riešiť práve liberálna demokracia a jej inštitúcie a mechanizmy, aj o tom bola následná reflexia troch zástupcov Katedry politológie FiF UK – Anety Világi, PhD, doc. Erika Láštica, a prof. Jozefa Bátoru.

Világi na začiatok pripomenula aspekt pridanej hodnoty dokumentárnych filmov ako Ukradnutý štát, ktoré prinášajú len málo naozaj nových informácii. V hodinovom dokumente je však všetko pohromade a človek to vidí pred sebou ako príbeh. Samozrejme, že niečo také má aj svoje nevýhody či riziká, ako pripomenul študentom Láštic. Hoci film vníma ako „Piussi v top forme“, nik sa nevyhne vtlačeniu pečate svojho pohľadu na svet do diela, ktoré tvorí. Láštic upozornil na otáznu mieru naivity autorky filmu, ktorá môže byť miestami problematická. Treba mať na pamäti, že hoci sa zdá, akoby autorkyne zdroje – teda hlavne aktéri z prostredia spravodajských služieb, ktorí divákovi ponúkajú rôzne informácie – boli všetky vnímané rovnocenne. Nemožno však dávať na roveň zdroj informácií, ktorý je overený, resp. overiteľný, dlhodobo kredibilný a dôveryhodný, a ktorý sám vychádza a čerpá z ďalších overiteľných zdrojov, so zdrojom, ktorý do éteru môže prosto vpúšťať len informačný šum za nejakým konkrétnym účelom. Nie sú to len študenti a mladí, ktorí by mali pamätať na trik vytvárania konšpiračných teórii, nebezpečného dojmu veľkého sprisahania a podobne. Ľudský mozog sa dá príliš ľahko zviesť bombastickými a tajuplnými naratívmi, ktoré možno operujú s niekoľkými pravdivými informáciami, ale ich účelovo spájajú a kde-tu vložia aj nepravdu. Tam pomôže kritické myslenie. Láštic pripomenul auru, ktorú so sebou nesie napríklad vražda 35. prezidenta USA Johna F. Kennedyho. Drží konšpirátorov, publicistov či politikov desaťročia. Po príklady si však netreba chodiť ďaleko, živná pôda pre konšpirácie i mytologizáciu je aj u nás, stačí spomenúť meno Soros či rozpamätať sa na „kauzu“ dlažobné kocky…

Bátora rozumie znechuteniu občanov, ktoré okrem iného pramení i z informačných hier zastierajúcich možnosti vyšetriť zločin. Dodáva, že hoci úplnú pravdu možno nespoznáme a úplnú spravodlivosť možno nedosiahneme, nemá to odradzovať od snahy. Kam nás však za tých 30 rokov priviedla? Láštic tvrdí, že sme sa ďaleko nepohli. Stále bojujeme so starými živlami; kto si myslel, že v roku 1998 im bol koniec, hlboko sa mýlil. Cítiť zmenu v tom, že bomby pod autami a hrubé krky nahradili sofistikované biele goliere, ale práve onen divoký kapitalizmus 90-tych rokov vygeneroval vrstvu vplyvných ľudí, ktorí pôsobia dodnes. Nepadla však kritika ekonomického systému; aj vďaka jeho logike sa nakoniec môže podariť túto vrstvu nahradiť slušnými občanmi. Podľa šéfa katedry politológie sú tu ale s nami „dedičné hriechy“ politicko-ekonomickej transformácie stále a nie je to len o podnikateľoch. Kľúčové bezpečnostné i ďalšie štátne orgány vo svojich kádroch zvládli zmenu režimu bez väčších zásahov. A najväčšiu moc a vplyv zaručujú tie „správne“ informácie, ku ktorým mali a naďalej majú prístup. S týmto súhlasil aj Bátora. „Nedošlo k zásadnej transformácii bezpečnostných zložiek v 90-tych rokoch. Štát sme budovali rýchlo.“ V mnohých zložkách prosto ostali rovnakí ľudia s rovnakými vzorcami správania. Inšpiráciou by nám podľa neho mohlo byť Česko, ktoré transformovalo kontrarozviedku v spolupráci s britskými a inými spojeneckými úradmi, kým ju celú nereštrukturalizovali a nezaškolili úplne nových ľudí. Niečo také je investícia do budúcnosti.

Láštic študentov povzbudil. Maďarsko je na tom podľa neho horšie, u nás stále funguje sloboda názoru i médií, vyzdvihol napríklad tzv. „info zákon“ (č. 211/2000 Z. z.). Každá generácia má svoje generačné výzvy. Nesmie podľahnúť ilúziám a nepravdám, ani siahať po extrémnych riešeniach zložitých, hoc i žalostných situácií.

Ako už bolo povedané, nemá to ústiť do úplnej beznádeje či zúfalstva, ale ani do iracionálnych a čiernobielych predstáv či utopických očakávaní. Mohlo by to vyústiť do nádeje, že poznáme mechanizmy a inštitúcie, ktoré s cyklickými a konštantnými ľudskými neduhmi, zločinom i neprávosťou vedia bojovať. Sú vlastné liberálnej demokracii.

Čo mám na mysli? Tie najdôležitejšie sú vláda zákona, systém váh a protiváh moci (v ktorom veľkú rolu hrajú aj slobodné a poctivé médiá) a vymožiteľnosť spravodlivosti. Občania tiež majú právo voliť si svoju politickú reprezentáciu v slobodných voľbách. Cenná sloboda však prináša zodpovednosť. Bez osobnej angažovanosti a často namáhavej práce tieto kľúčové mechanizmy a inštitúcie fungovať nebudú.

Kladením dôrazu na fungujúce inštitúcie a mechanizmy demokracie postupne príde aspoň k čiastočnej obnove dôvery v štát. Autorka filmu Ukradnutý štát priznala, že počas dvoch rokov nakrúcania a pripravovania sama zvažovala, či predsa len nezvolila prisilný názov a či naozaj odzrkadľuje realitu. Po dvoch dňoch počúvania výpovede Petra Tótha na súde za zatvorenými dverami si však bola názvom istá. Ale nestrácajme nádej. Za dobro sa oplatí bojovať.

 

autor: Viliam Ostatník, je interným doktorandom na Katedre politológie FiF UK

Teraz najčítanejšie

PolitologiaUK - kurz: Liberálna demokracia

Katedra politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského je odborné pracovisko, ktoré sa venuje spoločensko-politickým výskumom a témam. Cieľom tohto blogu je prinášať sumáre z kurzu: Liberálna demokracia - perspektívy a trendy (zimný semester a.r. 2019).