Denník N

Planéta Zem potrebuje hrdinov

Klasická zbierka slovenských sci-fi poviedok

Slovenská vedecká fantastika trpela tým, čím celá slovenská literatúra. Dejinami. V časoch kodifikácie slovenského jazyka išlo hlavne o národné obrodenie a preto sa aj Štúrovci pozerali cez prsty na Sládkovičovu Marínu, ktorá je o láske. Následne prvá svetová vojna, vznik Československa, nástup fašizmu a diktatúry v celej Európe, druhá svetová vojna, Slovenský štát, SNP, druhá Československá republika a nástup stalinistického modelu socializmu brzdili hlbší rozvoj slovenskej fantastiky presahujúcej vidiecky a malomestský charakter napriek výnimkám.

Socialistický realizmus kladúci dôraz na výrobu, industrializáciu a zachytávanie pracovného úsilia proletariátu ovplyvnil slobodný prirodzený vývoj nielen slovenskej literatúry, ale celého umenia a vlastne aj spoločnosti.

Išlo o obdobie pásových (propagandistických a uchu Strany lahodiacich) románov a umenia, ktoré môžete ľahko postrehnúť v niektorej zo železničných staníc na Slovensku.

Je zaujímavé, že v časoch najkritickejších historických udalostí vznikli v slovenskej literatúre jej najvýraznejšie a najzvláštnejšie literárne smery. V podstate reagujúce na prudké spoločenské zmeny.

Lyrizovaná próza (naturizmus), nadrealizmus (surrealizmus) a protitotalitná literatúra s nádychom dystópie.

Margita Figuli, Dobroslav Chrobák a František Švantner patria dodnes medzi najvýraznejšie a zároveň niekedy prehliadané slovenské literárne autority dvadsiateho storočia. Tri gaštanové kone sú aj kvôli filmom najznámejším románom z lyrizovanej prózy, a tak zatienili jedny z mála zaujímavých vecí v povinnom čítaní a to temný a apokalyptický román Drak sa vracia a majstrovskú surreálnu syntézu reality a fantázie v Neveste hôľ.

Koncom 30. a začiatkom 40. rokov prichádza na scénu jedna z posledných súdržných a revolučných básnických skupín a to nadrealisti. Aby sme menovali len niektorých tak hlavne: Rudolf Fabry (Uťaté ruky; Vodné hodiny, hodiny piesočné), Štefan Žáry (Tekutý poľovník), Július Lenko (V nás a mimo nás), Ján Brezina (Volanie miesto spánku; Nezaspi prvosienka) a zborníky: Áno a nie, Sen a skutočnosť, Vo dne a v noci, Pozdrav, Pred tvárou všetkých.

Proti komunistickým čistkám a normalizácii viedol hru Ladislav Mňačko a ukazoval režimu prostredník dielami ako Súdruh Münchhausen  a Ako chutí moc.

Kafkovským a sugestívnym a silným dielom je aj  Démon súhlasu od Dominika Tatarku.

V časoch budovania socializmu a jakobínskeho vedenia KSČ a najsilnejšej cenzúry v päťdesiatych rokoch minulého stočia bola aj vedecká fantastika podriadená námetom o dokonalých futuristických plánoch komunistickej strany a o konečnom víťazstve pracujúcich. To je vidno aj v románoch Prípad tubercilín (1957) od Ruda Morica a Imricha Vaňu a v románe LUNA-2 neodpovedá (1958) od Jána Bajlu. Až v roku 1961 vychádza prvý zborník Vlasy Bereniky (Jozef Tallo).

V roku 1969 vychádza zborník Útek z neba (Dušan Kužel). Za zmienku ešte stoja tri romány a to Prípady BLZČierne trofeje od A. S. Kalmu a Pomsta zo záhrobia od Jána Lenča.

Na vedeckú fantastiku, science fiction sa aj vďaka cenzorským reštrikciám diktatúry Komunistickej strany Československa pozeralo ako na detskú zábavu, knihy pre deti a mládež, prinajlepšom na „rozprávky pre dospelých“. A vďaka prísnej cenzúre a ostro sledovaným hraniciam sa k nám nedostávali žáner definujúce majsterdiela zo Západu, ktorý jazykom propagandy predstavoval dekadentnú, upadajúcu a nebezpečnú kultúru.

Až v období normalizácie vychádzajú skutočné science fiction romány, ktoré prekračujú tieň literatúry pre deti a mládež a to Tajomstvo Dračej steny a protitotalitný a ekologický sci-fi román Prekliata planéta od Jozefa Žarnaya.

Za povšimnutie stojí ešte kniha z 1985 Kolónia Lambda Pí od Jozefa Repka, ktorá napriek podobnostiam s kvalitnejším románom Nonstop od Briana Aldissa stále až moc zaváňa románom pre mládež, ktorým vlastne aj je.

Koncom osemdesiatych a v deväťdesiatych rokoch sa začína science fiction na Slovensku prebúdzať z kómy a prichádzajú diela ako napr. Romanca o Ethylte Safari na Podkovitých  od Jána Feketeho – Socha z Venuše od Jána Lenča – Návraty zo svetla od Gustava Murína – Vesmírny smiech od Ondreja Kruga.

V roku 1990 vychádza moderná poviedková sci-fi zbierka: Planéta Zem potrebuje hrdinov, ktorú zostavil Róbert Kotian, a ktorá vyšla vo Východoslovenskom vydavateľstve.

Zbierka 23 sci-fi poviedok od rôznych autorov. Prevažná väčšina poviedok má slušnú kvalitu a niektoré sú dokonca vynikajúce. Zborník je doplnený skvelými ilustráciami od Igora Benca.

Medzi tie najsilnejšie poviedky patria:

Sprisahanie nesmrteľných – Gustav Murín

Popis – Andrej Ferko

Rozpaky nad poslednými slovami akademika Tardelliho – Ján Drgonec

Osamelí – Nata Hosťovecká

Z posledných a prvých chvíľ kozmonauta Dominika – Ján Fekete

Vyslanec – Ferdinand Žernovič

Pokus – Nata Hosťovecká

***

Popis je brilantná poviedka o rozpade viacdimenzionálneho priestoru do našej priestorovo trojrozmernej reality. Poviedka hraničiaca s dôvtipom prostrednej časti románu Ani sami bohovia od Asimova a zároveň je to poviedka, ktorá presne sedí a sa hodí analytickému a miestami odosobnenému rozprávačskému štýlu.

„Našiel niečo, čo sme si nevedeli vysvetliť; našiel možnosť zmeny v tomto svete, ktorý bol usporiadaný a nemenný, a ktorý mu nevyhovoval.“

***

Rozpaky nad poslednými slovami akademika Tardelliho je príbeh o prevratných archeologických nálezoch, ktoré ukazujú, že dávne civilizácie boli omnoho viac technologicky vyvinuté ako sme si doposiaľ mysleli. A zároveň je o vedeckej autocenzúre a strachu zo straty reputácie. Vynikajúca poviedka o votrelcoch dávnoveku, záhadných objavoch a ľudskej hlúposti.

„Čo s tým nálezom spraviť? Zničiť ho, alebo dôkladne preštudovať? … Nesmierne sa obávam politických dôsledkov nesprávneho rozhodnutia.“

***

Osamelí je jedna z najsilnejších poviedok celej zbierky. Príbeh o hŕstke ľudí, ktorí sú potomkami kolonistov, ktorí na Zemi pristáli po rozpade ich domovskej planéty. Ľudia s iným a nám nepochopiteľným intelektom a zároveň s veľmi ľudskými a emocionálnymi reakciami na tragédiu. Naša hrdinka musí porušiť etický kódex zakazujúci používanie ich schopností, aby zachránila jedného z nich. Bravúrna science fiction poviedka od Naty Hosťoveckej.

„Svojím poznaním sme si dovolili narušiť hranice harmónie vesmíru. Mysleli sme si, že sme dokonalejší než samotný vesmír. Zničilo nás to, že sme vlastne nepoznali nič. Zneužívali sme silu svojej vôle. Už kdesi tam, na malých obežniciach začal vznikať ten vnútorný tlak, zahniezdil sa v podvedomí a pretrváva stáročia, nosíme ho v sebe ako tajný mor, ktorý je čoraz silnejší a neznesiteľnejší.“

***

Z posledných a prvých chvíľ kozmonauta Dominika od Jána Feketeho je poviedka snáď s najsilnejšou atmosférou z celej zbierky. Príbeh osamelého astronauta, ktorý jediný prežil na pustej planéte Minota, na ktorej sa našli bohaté náleziská surovín. Bola to práve ziskuchtivosť a nepripravenosť posádky, ktorá zapríčinila smrť. Dominik Vaškor je v podstate Robinson Crusoe na planéte s nedýchateľným vzduchom a smrtonosnými meteorologickými javmi a jediné, čo ho ešte drží od toho, aby sa zbláznil, je oprava robota.

„Zadíval sa nahor. Predstavil si, že niekto prilieta, aby mu pomohol. Ale nad ním boli len mračná, podobné pozemským pravekým zvieratám. Veštili búrku. Odhadol, že príval kyselinového pekla sa môže začať najneskôr o hodinu. Potom sa spustí všeničiaci prúd…“

***

Poviedka Vyslanec najlepšie ilustruje upravovanie našej genetiky a riadenie našich dejín mimozemskou – galaktickou – civilizáciou. A je zároveň o našom sklone k veľmi nepriateľskému správaniu.

„Čakal na premiestňovacom kanáli uzlu Jednoty, pretože nedostal povolenie na zhmotnenie. Uvažoval, prečo ho asi odvolali z centra Galaxie a prečo na jeho miesto dosadili o stupeň slabšieho jedinca. Nevedel si takýto postup Jednoty vysvetliť. Kanál sa odblokoval a on sa zhmotnil vo vykonávacom uzle.

V sústave okrajovej sféry Galaxie riadil náš vyslanec vývoj mladej civilizácie. Počínal si veľmi neopatrne a nevhodne, následkom čoho prišiel o život. Vysielajú ma namiesto neho, aby som napravil chyby, ktoré on napáchal.“

***

Za povšimnutie ešte stoja poviedky ako:

Obmedzená rýchlosť – Dušan Kostovský

Planéta Zem potrebuje hrdinov – Miloslav Ščepka, Miloslav Volný

Posledný prípad Rexa Baxtera – Jozef Žarnay

Návraty zo svetla – Gustav Murín

Kniha posledná, zvaná Thanatos – Jan Hlavička

***

Planéta Zem potrebuje hrdinov je pozoruhodná a prekvapivo kvalitná slovenská zbierka modernej science fiction a napriek niektorým slabším a zabudnuteľným poviedkam obsahuje mnoho drahokamov a rozhodne stojí za návštevu.

Teraz najčítanejšie