Denník N

Kľúč

Nevyjde nazmar

*

 

Sme ticho.

Cítime

 

dopad ako kľúč.

 

Za rohom budík

a nutný posun

 

povystrihli chuť.

 

Tak vzniká my:

ďalší deň

 

na stopku vonku.

 

*

 

Stojíme pred sebou.

Niekto natiahne ruku,

aby zachránil všetko

ako žena pod krížom.

 

Nevyjde nazmar 

ani jedna kvapka.

 

Súhlas zostáva navždy doma.

Verše, ktoré si sem zapožičal

v dobrej viere,

vážia predsa dar.

 

Chceme Jeho ťažké,

odnesené…

 

*

 

Dal si mi slovo, 

ako sa zmením.

 

Čítam po dvojičkách:

Ja a Ty

 

Na lusknutie prstov

nechceme opatrnosť.

 

Dvíha sa

piesok pod vodou,

 

dlaň z obidvoch strán

s kvetom.

 

Líčime

hukot Dobra

 

a jeden

v druhom.

 

*

 

Zabudli sme sa

hľadať na dôkaz

medzi podstatným.

 

Aj keby rozkvitol,

neskryla by sa za pery.

Tak nám to nevadí.

 

Svitá

 

Keď vidíš moje oči,

farba nie nad strechou

Nie nad nami otvorí.

 

*

 

Bozky na Tvoje stigmy.

Sú miesta,

kde sa nemožno prispôsobiť.

 

Hľadajú viac ako seba:

Život,

nie jeho rozprávača.

 

Radosť,

keď je viac pohyb

ako dej.

 

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.