Denník N

Číry alibizmus

(NTC v Bratislave / Zdroj : sport.sme.sk)
(NTC v Bratislave / Zdroj : sport.sme.sk)

Slovenský tenis je momentálne už dlhšiu dobu v hlbokej kríze. Časy Miloša Mečířa, Kariny Habšudovej, Daniely Hantuchovej alebo Dominika Hrbatého sú dávno minulosťou. Najhoršie na tejto situácii je, že v najbližšej dobe nevidno nádej na radikálny obrat k lepšiemu.

Zlaté časy

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia nechýbali nášmu tenisu výrazné osobnosti, ktoré viac či menej pravidelne žali úspechy a robili radosť slovenskej športovej verejnosti. Mužský daviscupový tím dosiahol svoj vrchol v roku 2005, keď sa prebojoval až do finále tejto významnej súťaže. Naopak, ženské mužstvo vybojovalo najlepší rezultát v roku 2002, keď svoju tímovú súťaž vo Fed Cupe  celú vyhralo. Odvtedy sa ešte párkrát podarilo ženskému tímu mať úspešný rok, ale inak nič. Muži sa už dlhé roky pohybujú v rôznych euroafrických zónach a na konfrontácie s najlepšími si naši muži už ani nepamätajú.

Projekt NTC

Bolo to len slávy, keď sa v Bratislave otváralo Národné tenisové centrum, vraj sa môžeme tešiť na zásobu nových talentov, ktoré budú úspešne reprezentovať našu krajinu. No, za tie roky, čo tento projekt funguje spočítame úspešných tenistov alebo tenistky, ktoré by sa dlhodobo pohybovali medzi tenisovou špičkou na prstoch jednej ruky. U mužov sem môžeme zaradiť Martina Kližana, ktorý síce talent má, no tvrdá práca mu nič nehovorí. Keď sa ráno vyspí s tým že dnes sa mi nechce, tak to na dvorci aj vyzerá. Sám tento svoj prístup potvrdil v nedávnom rozhovore. A ženy? Tam je to o niečo lepšie. Dominika Cibulková patrila dlhé roky do Top 50, v najlepšej forme sa pohybovala medzi najlepšími desiatimi. Vrcholom bol triumf na Turnaji majsteriek. V súčasnosti však šla krivka jej výkonnosti už rapídne dolu. Po Cibulkovej sa občas ešte podaril prenikavejší výsledok, ako napríklad Magdaléne Ribárikovej vo Wimbledone. Inak? V porovnaní so svetovou špičkou sú naše tenistky priemer. Dúfajme, že aspoň Viktória Kužmová, toto tvrdenie vyvráti a bude stálou členkou Top 20.

Chýbajúci systém výchovy

Treba hľadať príčiny a riešenia tohto nelichotivého stavu. Ďaleko od pravdy nebude Filip Polášek, deblový špecialista, ktorý svojho času skončil s tenisom pre zdravotné problémy, no silou vôle a chcením sa k bielemu športu vrátil a momentálne patrí k najlepším deblistom na svete. Poukázal na neexistujúcu metodiku pri výchove mladých tenistov, rovnako skritizoval „odborné“ školenia pre trénerov, ktoré sa konajú asi trikrát ročne, čo je žalostne málo. Za najväčší problém však považuje chýbajúci počet kvalitných trénerov pre deti, tí by dali tenisovým nádejam kvalitný základ pre úspešnú budúcnosť. Za tento stav je primárne zodpovedný tenisový zväz. Prezidentom je síce pán Macko, no tvárou a praktickým šéfom je Igor Moška. Ten, k danej problematike sucho skonštatoval, že mladí majú veľa možností prežitia a o tenis nie je taký záujem ako v minulosti. Zväz je bezmocný. Nemusíme sa porovnávať s krajinami ako Francúzsko, Španielsko alebo USA, kde je logicky, vzhľadom na počet obyvateľov širší výber. Porovnajme sa s Českou republikou a pozrime sa na ich výsledky v Davis Cupe a Fed Cupe za posledných desať rokov. Česi sú suverénne najúspešnejšou tenisovou krajinou. Na záver teda len jedna otázka, pán Moška, v Čechách nemajú mladí veľa možností vyžitia?

Teraz najčítanejšie

Michal Bardáč

Zaujíma ma všetko, čo sa okolo mňa deje. Trpím zvedavosťou, ktorá spoluvytvára môj názor na svet. Chcem informácie, ktoré môžem spájať do súvislostí. Ovplyvňujú totiž môj/náš život. Tento priestor je ideálny na to, poukázať na ne a hľadať riešenia... Moje staršie publikované texty môžete nájsť na adrese migelbardac.blogspot.com