Hazard so životom chlapca ukazuje úpadok nášho zdravotníctva

Žalostne nám chýba sieť spolupracujúcich funkčných zdravotníckych zariadení s najmodernejšími koncovými nemocnicami na vrchole pyramídy. V koncovej nemocnici,  v prípade Lukáša v špičkovej detskej nemocnici, sa musia vedieť postarať o pacienta kompletne a definitívne. Nenechajme sa pomýliť vekom Lukáša – 15 rokov, čo je z medicínskeho hľadiska skoro dospelý. Čo ak by však malo podobný nádor dvojročné dieťa?

Na Slovensku zbytočne každý rok zomrie podľa Eurostatu viac než 10-tisíc ľudí. Ďalšie tisíce dnes ležia v nemocniciach, v ktorých je problém udržať funkčnú prevádzku. A stovky chorých ľudí vstávajú ráno o tretej hodine kvôli časenke na ošetrenie.

Máme tu archaicko-hierarchický model fungovania a riadenia jednotlivých kliník, nemocníc a celého zdravotníctva na Slovensku. V tomto prostredí nie veľa priestoru pre rozvoj mladých talentov a nástupníkov, odbornú diskusiu, rešpekt k inému názoru, snahu o získanie mienky odborne relevantného oponenta a spoluprácu s cieľom najlepšieho možného výsledku pre pacienta. Česť výnimkám.

Musíme to zmeniť. Nie kozmeticky, ale od základu!

1. Nutne potrebujeme dobudovať sieť spolupracujúcich funkčných zdravotníckych zariadení s koncovými nemocnicami na vrchole pyramídy. V koncovej nemocnici sa musia vedieť postarať o pacienta kompletne a definitívne. Bez opakovaných operácií a prekladov na iné pracovisko uprostred liečby.
2. CT snímky nesmú kolovať po Slovensku z ruky do ruky. Zariadenia musia zdieľať údaje o pacientovi v digitálnej podobe v reálnom čase a diskrétne. Urýchlene potrebujeme doriešiť digitalizáciu a sfunkčniť e-zdravie.
3. Musíme zmeniť kultúru riešenia pochybení (aj skoro pochybení – ak postup nebol ideálny, mohol viesť ku komplikácii). Dnes sa bežne chyby zametajú pod koberec a pritom jediná možná cesta k zlepšovaniu kvality je na základe analýzy a poctivej spätnej väzby. Chybu treba priznať, nesmie sa opakovať, musí viesť k zmene pracovného postupu a určite nemá slúžiť na perzekúciu personálu.
4. Poďme vyvíjať silný tlak na kvalitu motivačnými úhradami. Zdravotnícke zariadenia by mali dostávať balíčkové platby za vyliečenie pacienta, jeho stabilizáciu a dosiahnutie liečebného cieľa. Nie ako doteraz, za počet výkonov a čas strávený v nemocnici.
5. Čas – stanovme si už konečne maximálne doby, ktoré môžu uplynúť od diagnózy po riešenie. Nesmie sa stávať, že sa budú dve pracoviská naťahovať a pacientov čas beží.
6. Potrebujeme kompetenčné centrá pre každú diagnózu. Na vrchole pyramídy musí byť zodpovedný odborník, ktorý pri pochybnostiach rozhodne o správnom postupe. Mal by byť zodpovedný za stanovovanie a dodržiavanie štandardizovaných postupov v danom regióne.

Nepôjde to ľahko, bude to nepohodlné, dokonca to môže bolieť. Ale inak nielenže nedobehneme vyspelejších susedov, ale pôjdeme naďalej opačne.