Talent a Gott
Láska v pomiešanom svete
Kedysi som si vypočula výčitku k tomu, čo pre mňa znamená hudba… „Tie Tvoje pesničky, život nie sú ony…“ Nie aj dnes s úsmevom.
Život je pestrosť ako my alebo naša vernosť. Pokaždé.
Ráno som „objavila“ zabudnutú píseň mého mládí, ktorá mi pozitívne podsúvala tak vedome a intenzívne prijímať, že som milovaná aj v letných šatách.
Vďaka, že jeden z mojich pobytov v Bojniciach sa spája s krokmi na skromnú zámockú výstavu štýlových obrazov, hoci len v podobe reprodukcií. Áno, tento spevák so skvelým hlasom mal štýl nielen na humor a iróniu so štetcom v ruke.
Vďaka za Lady Carneval, oporu v posledných rokoch… Za takmer spoločný odchod z priestoru, kde má človek vždy nárok na spontánnosť, nielen radosť.
Dnes je deň so zvláštne potrebným uznaním smútku, zase raz… Niekde za tým je dôvod na opakovanie si slov kardinála Dominika z iného pohrebu, hoci približne: Snáď nás naša cesta, naše zlepšovanie sa privedie k šanci stretnúť sa osobne „ešte raz“. Verím, že Karel nebude svoje obrazy predávať ani Tam, ale aspoň skicu si vypýtam.
Štandardne som nepočúvala. Možno s nepochopením pre to trvanie na výslní – nepretržitosť spojenú s toľkými prerábkami, keď taký talent… Ale ktovie, keby sme to počítali vo vnútri – ktoré si pamätá najlepšie a zjavuje nám zo svojich pokladov silu v pravý čas – koľkokrát tých pár famóznych vecí dvíhalo, držalo, motivovalo, odzbrojovalo v československých autorských veciach pre vlastný úsmev… Navyše z neho vyžarovalo, že to bol proste človek, ktorý vedel o svojom dare, že ľudí teší spôsobom, akým on vie nadväzovať kontakt, vnímať… A nevzdal sa toho do konca.
R. I. P.