Denník N

Geni(t)álny zážitok: Dvakrát mi operovali bartolíniho žľazu.

Na nočnom stolíku som mala iba veci, ktoré som skutočne potrebovala. Páčilo sa mi, že na gynekologickom oddelení ste mohli vidieť vložky kdekoľvek.
Na nočnom stolíku som mala iba veci, ktoré som skutočne potrebovala. Páčilo sa mi, že na gynekologickom oddelení ste mohli vidieť vložky kdekoľvek.

Neviete, čo to je? Ani ja som nevedela. Svoje telo som začala spoznávať až s neznesiteľnými bolesťami.

Tento rok v máji som bola na operácii. Podstúpila som zákrok, ktorý sa volá marsupilizácia bartolíniho žľazy. Mala som ju totiž akútne zapálenú už po niekoľký raz. Ak teda cítite, že vaše genitálie sú nezvyčajne bolestivé, či napuchnuté smerom ku konečníku, je možné, že ich máte zapálené tiež a že to bude bolieť. Pokým som s nimi nemala problémy, ani som nevedela, že ich mám.

Bartolíniho žľaza je párový orgán, ktorý sa nachádza pri pošvovom vstupe – zabezpečuje vlhkosť celého prostredia. Normálne sú tieto žľazy veľké asi ako hrášok a fakt ani neviete, že ich máte. Môžu sa, ale zapáliť a vtedy neskutočne bolia. Neskutočne preto, lebo je to druh bolesti, s ktorou sa bežne nedá existovať. Tá bolesť je veľmi bodavá a pri každom, aj veľmi malom pohybe, sa bolesť stupňuje. Prakticky sa nemôžete hýbať, nájdete si jednu polohu, v ktorej viete existovať a v nej existujete.

Na jednom zákroku som už pred rokom bola, no bola to len bežná incízia (rozrežú vám danú žľazu, aby uvoľnili hnis a miesto vyčistia). Pri tomto druhu zákroku je viac ako 40% šanca, že sa vám ochorenie vráti. Mne sa vrátilo, takmer presne o rok. Vtedy mi ani nehovorili o tom, že by bolo možné spraviť aj inú operáciu. O rok som teda išla opäť pod nôž, aby ma zoperovali.

 

Bola som asi 6 dní doma vo veľmi kritických bolestiach, brala antibiotiká (väčšinou ide o premnoženie nejakých baktérii) a iba ležala v kŕčoch, pretože som musela byť iba v jednej pozícii. Bola som na dne aj psychicky, podráždená takmer na kohokoľvek a nič som skoro nejedla. Ak sa pýtate, prečo som nešla na pohotovosť alebo k svojmu gynekológovi – už som vedela aký postup ma čaká. Moje tušenie sa potvrdilo. Keď som už prišla ku svojmu lekárovi, tak ma vyšetril a vypísal mi príjmový lístoček do nemocnice. Povedal mi, že môj postup bol správny a nech hlavne doberiem antibiotiká.

Na druhý deň som išla skoro ráno na príjem do nemocnice s mojou najlepšou kamarátkou. Mala som šťastie a čakáreň bola krátko po otvorení prázdna. Zdravotná sestra ma vzala dnu, zisťovala moj stav a zobrala mi krv. Lekársku správu dala prečítať lekárovi, ktorý ma išiel vyšetriť. Z posledných síl som sa dostala na kozu. Pri vyšetrení som už mala aj pocit, že omdlievam, že moje telo už nevie zniesť ešte vyššiu dávku bolesti. Najhoršie však bolo, že ten lekár iba sucho poznamenal, že mi to zase narežú a bude a že nemám z toho robiť takú drámu, kedysi sa to vraj robilo v lokálnej anestéze. Kedysi ľudia umierali aj na chrípku. Posledné, čo som potrebovala počuť bol muž, ktorý mi hovorí, že mám zvládať svoju bolesť lepšie. Ctený pán doktor, ja už som mala aj roztrieštenú píšťalu a chodila tak týždeň. Viem ako vyzerá zvládanie bolesti.

Dostala som posteľ pri okne, čo ma veľmi upokojovalo.

Hospitalizácia našťastie prebehla veľmi rýchlo. Predoperačné vyšetrenie mi robili dve doktorky, ktoré pri pohľade na mňa vedeli, že ma to bolí naozaj veľmi. Všetky úkony, ktoré na mne išli vykonať mi opísali a vysvetlili ich význam. Snažili sa ma aj fyzicky vyšetriť, no usúdili, že to už nezvládnem a pravdepodobne by som pri tom aj omdlela. Ku koncu vyšetrenia mi povedali aké mám možnosti a čo konkrétne možnosti znamenajú. Poslali ma späť na izbu s prehľadným popisom možných zákrokov a ich celkovým dopadom na môj život po ich vykonaní. Pri každom boli vypísané podrobnosti, napríklad v akom veku odporúčajú ten a ten zákrok, ale aj to ako to môže ovplyvniť môj sexuálny život. Najlepšie mi z toho vyšla marsupilizácia, ktorá v podstate znamená vytvorenie nového a trochu väčšieho vývodu zo žľazy, aby sa kanálik neupchával a nedošlo k opätovnému zápalu. Pri tomto druhu zákroku je možnosť, že sa vám ochorenie vráti asi iba 4 až 7 %. Väčšinou ho odporúčajú mladým ženám, pretože pri vybratí (to je ďalšia možnosť) môžete mať veľké problémy s akýmkoľvek zvlhnutím. S vekom prirodzené vlhnutie ubúda, čiže by to priveľmi váš bežný stav nezmenilo. Je tu aj možnosť, že vám žľazu iba narežú a vyčistia, tam je však tá šanca, že sa vám toto ochorenie vráti tých 40%, to je veľa a bolo to veľa aj v mojom prípade.

Zo zoznamu som teda vybrala marsupilizáciu a zhruba o hodinu už som bola na sále. Pred anestézou som ešte dostala otázky od anesteziologičky, že prečo som vlastne potetovaná a koľko mám rokov. Sucho som odpovedala a snažila sa pohľadom nájsť lekárku, ktorá ma vyšetrovala. Našla som ju a tak som sa už iba pozerala na lekárku, ktorá si získala moju dôveru. Cítila som sa opäť bezpečne. Niekoľko hodín po zákroku som sa zobudila. Cítila som ohromnú úľavu a lahkosť. Moje bolesti boli preč, už som iba trochu krvácala a dávala si pozor na prudké pohyby, kvôli stehom. Bola som veľmi šťastná a vďačná ľuďom, ktorí sa o mňa postarali.

Po operácii som si čítala o ženách, ktoré cítili bolesť tiež. Chcela som cítiť pochopenie.

 

Určite nechcem vyznieť, že sa prehnane sťažujem, no špeciálne pri tak tabuizovaných sférach, akou je ešte stále aj gynekológia, som nonstop prežívala hanbu a stres. Doteraz neviem, čím je moje ochorenie spôsobené. Z toho vyplýva väčšina stresu a aj hanby. Neviem, čo sa s mojím telom deje, takže sú to jedine legitímne emócie, ktoré v spojitosti s mojim ochorením prežívam. Nevedomosť je veľmi nepríjemná a hlavne si ju ani nezaslúžime, určite nie pri čomsi, čo je tak intímne ako naše vlastné telo.

 

Teraz najčítanejšie

Natália Heriban

Som spolupredsedníčkou Mladých progresívcov a progresívkyň. Venujem sa témam rodovej rovnosti - najmä sexuálnej výchove a rodovo podmienenému násiliu. Za posledný rok som sa podielala na viacerých politických kampaniach, kde som sa venovala najmä dobrovoľníkom - začala som u Matúša Valla, neskôr som bola vo volebnom tíme Zuzany Čaputovej a podielala som sa aj na kampani do eurovolieb v koalícii PS/Spolu. V júni sme začali budovať so skupinkou mladých progresívnych ľudí mladežnícku frakciu Progresívneho Slovenska.