Denník N

Dobrovoľníkom v armáde Izraela

Západ slnka v Negevskej púšti.
Západ slnka v Negevskej púšti.

Po dobu troch týždňov som sa ako člen programu Sar-El zúčastnil dobrovoľníckej aktivity na vojenskej základni v Izraeli.

Je 18:45 (GMT+3), v púšti zapadá slnko a obloha sa ukázala v neuveriteľných farebných kombináciách.  O 15 minút začína každodenná večerná aktivita určená pre dobrovoľníkov. Spolu s ostatnými dobrovoľníkmi sme sedeli v situačnej miestnosti, ktorá by v prípade krízy slúžila ako veliteľský štáb danej základne.

Vojak, ktorý nám mal prísť porozprávať o jeho nasadení v Gaze vošiel do miestnosti. Predstavil sa, že pôsobí na základni ako lektor pre vojakov, ktorí sa chcú stať dôstojníkmi. Na tabuľu zbežne načrtol situáciu, v ktorej sa ako veliteľ tanku Merkava stretol. Úlohou dôstojníka a jeho vojakov bolo strážiť perimeter pri Gaze a zabrániť prípadnému narušeniu. Z veliteľstva dostali správu, že sa líniu pokúsia prekročiť ozbrojené indivíduá. Po niekoľkých hodinách neustáleho sledovania sa podarilo podozrivých identifikovať, namierili si to smerom k stráženej línii. Pokyn z veliteľstva bol jasný, strieľať. Nastala ale dilema. Strieľať a trafiť aj civilistov, ktorí sa vyskytovali na blízku, alebo nestrieľať a  nechať prejsť narušiteľov do sektoru, kde ich už nebudú mať v dohľade.

Vojak zapol veľký prenosný reproduktor, ktorý si so sebou doniesol. Zhasol svetlá v situačnej miestnosti. Na baterke mobilu nastavil mód zábleskov. Nahlas pustil nahrávku, ktorá bola presne z tejto udalosti a zvýšeným hlasom sa nás pýtal ako sme sa rozhodli? Strieľať či nestrieľať? Podarilo sa mu navodiť atmosféru toho okamihu. Po približne pol minúte nahrávku vypol a zažali sa svetlá. Nevedeli sme čo sa deje a boli sme zaskočení. Povedal nám, že na rozhodovanie mal iba osem sekúnd. Za týchto osem sekúnd sa rozhodol a spravil to, čo si myslel, že bolo v danej chvíli najlepšie.

Základňa BAHAD1, ktorá sa nachádza pri meste Mitzpe Ramon.

A ako som sa dostal do situačnej miestnosti na základni izraelskej armády situovanej v púšti? Mojím úmyslom bolo v Izraeli na jeden dva mesiace pracovať, zarobiť určitý obnos shekelov a následne cestovať po krajine.Dozvedel som sa ale o možnosti dobrovoľníckej činnosti v radách Izraelskej armády. Nakoľko som členom Klubu vojenskej histórie a nadšenec histórie ako takej, možnosť pobytu troch týždňov v radách jednej z najlepších armád sveta ma okamžite oslovila. Program, ktorý sprostredkováva dobrovoľnícku činnosť v IDF (Israeli Defence Forces) sa volá Sar-El. Začal som si o tejto zaujímavej možnosti zisťovať viac a to priamo na ich domovskej stránke. Spočiatku som zosmutnel, keď som zistil, že v zozname kontaktných osôb pre každé partnerské krajiny chýba slovenská vlajka. Nezanevrel som, ale skúsil som šťastie a napísal som mail pani, ktorá sa zaoberá týmito problémami, ale pre Českú republiku. Na moje potešenie som zistil ,že aj Slováci sa môžu zúčastniť a následne som sa s delegátkou židovskej obce Českej republiky stretol osobne. Toto stretnutie bolo podmieňujúce, aby sa mojou prihláškou vôbec zaoberali. Mojej žiadosti bolo po niekoľkých týždňoch vyhovené a mohol som si kúpiť letenku.

Pred odchodom som mal zmiešané pocity. Nevedel som ako to tam bude vyzerať. Z novín som vedel, že v Izraeli stále dopadajú rakety, neustále sú vo vojne a čo keď sa mi niečo stane? Mal som obavy z kasárenského života a celkovo ako to tam bude prebiehať. Moje obavy ale viacmennej celkovo zmietol zo stola pán, ktorý sa stará o múzeum československých pilotov v službách RAF v Polici (dedina v ČR). Pán bol na programe Sar-El už 3 krát a ubezpečil ma, že bude všetko poriadku a že si to veľmi užijem. S týmto povzbudením som teda 8.9.2019 odletel z Viedne do Tel-Avivu.

(zľava) prvý obr. – naša izba, druhý obr. – čast základne, kde sme bývali, tretí obr. – aj takto trávia voľné chvíle niektorí vojaci

Na základe inštrukcií som na letisku Bena Guriona bezproblémovo našiel zástupcov programu. Na tričko mi nalepili nálepku s nápisom BAHAD1, bola to základňa na ktorú som bol pridelený. Po vybavení karty SIM, MHD bol už čas na odchod. V rýchlosti som sa spoznal s ľuďmi, s ktorými strávim najbližšie tri týždne, a nastúpili sme do autobusu.

Cestou nám bolo povedané, že základňa kam smerujeme sa nachádza na juhu Izraela a z Tel Avivu je vzdialená cca dve hodiny smerom na juh. Počas presunu som sa lepšie zoznámil so spolubojovníkmi z Českej republiky, Švédska, Kanady, Maďarska, USA, Austrálie a JAR. Scenéria krajiny sa postupne začala meniť a zrazu sme sa ocitli v miernych kopcoch púšte (neskôr som sa dozvedel, že sa vola Negevská púšť). Pre chlapca z Kvetoslavova (dedina pri Bratislave) to bola veľká vec, nakoľko som púšť nikdy v živote nevidel.

Po príchode na základňu nás rozdelili do izieb po šiestich (dievčatá a chalani samozrejme zvlášť). V deň príchodu sme ešte nič nerobili, snažili sme sa aklimatizovať do prostredia základne.

Bežný deň na základni vyzeral nasledovne:

07:30 – raňajky

08:00 – vyvesovanie vlajky

08:30 – dobrovoľnícka činnosť

11:45 – obed

13:30 – dobrovoľnícka činnosť

16:30 – koniec práce

17:45 – večera

19:00 – aktivita

23:00 – odporúčaná večierka

Základňa BAHAD 1 je dôstojníckou školou pre vojakov, ktorí prešli výberovými skúškami a boli ochotní sa upísať armáde na dlhšie ako je povinná vojenská služba, ktorá je dva roky a osem mesiacov u chalanov a u dievčat 2 roky.

Skúška spojovacích zariadení v pásovom prieskumnom vozidle.

Naša práca na základni spočívala v pomáhaní vojakom, ktorí zabezpečovali správny a plynulý chod komunikačných zariadení, ktoré používali vojaci na základni. Kontrolovali sme funkčnosť vysielačiek a jednotlivých komunikačných komponentov používaných v malých pásových prieskumných vozidlách izraelskej armády. Balili sme komponenty vysielacích zariadení do fólií, aby pri skladovaní nepodliehali skaze pod vplyvom všadeprítomného piesku. Upratovali sme sklady a triedili vojenské uniformy. Po rozhovore s vysokopostaveným dôstojníkom sme sa dozvedeli, že naše pôsobenie v IDF je dôležité. Nie z hľadiska, že by si danú robotu sami nevedeli na jednotlivých základniach urobiť, ale kvôli vojakom. Ak sme schopní my, ktorí v podstate prídeme z ulice spoľahlivo vykonávať úlohy na základni, vojaci IDF to musia zvládnuť ľavou zadnou a bez výhovoriek. Na druhej strane sa izraelská armáda otvára svetu a my sme sa o nej dozvedeli viac ako obyčajný človek, ktorý v zásade nemá ani možnosť zistiť ako funguje.

O všetko, čo sa týkalo nás dobrovoľníkov sa starali tri krásne vojačky Yaheli, Daniela a Noa ( najstaršia mala 22 rokov). O siedmej hodine každý večer od nedele do stredy sme mali náučné aktivity. Prečo od nedele do stredy? Židovský kalendár začína týždeň nedeľou a v piatok západom slnka začína shabbat, deň oddychu. Madrichot (hebrejské pomenovanie pre vedúceho, plurál) nám na každý večer pripravili prednášku o Izraeli. Učili sme sa o ich kultúre, náboženstve, jazyku, histórii, sviatkoch a samozrejme aj o armáde samotnej. Niekoľko krát nám prišli prednášať aj samotní vojaci, ktorý hovorili o svojich skúsenostiach a ich postavení v armáde. Viedli sme rozhovory s podplukovníkom, ktorý mal na základni na starosti celú logistiku (denne spával 4 hodiny). Zoznámili sme sa s veliteľom tanku, ktorého som na začiatku textu spomenul. Zaujímavý bol aj rozhovor s lone-soldier (výraz, ktorý používajú pre ľudí, ktorý prišli z inej krajiny slúžiť do Izraela a nemajú tam rodinu), ktorý sa stará o náboženské veci na základni. Každá aktivita a rozhovor s novou osobou mi zväčšoval vedomosti o IDF a Izraeli ako takom.

Šokom bolo pre mňa zistenie, že cez šabat nepremáva verejná doprava. Vyplýva to zo židovských tradícii, kedy má byť počas dňa odpočinku kľud. Nemala by sa používať elektronika a ľudia by mali tráviť čas so svojimi blížnymi. Najprv som tento zvyk odsúdil, nakoľko som sa počas šabatu len ťažko presúval po Izraeli (cez šabat sme opúšťali základňu). Neskôr sme ale mali počas večernej aktivity debatu na túto tému a po vyjasnení problematiky som to začal chápať a tento zvyk sa mi aj celkom zapáčil. Človek sa odtrhne od uponáhľaného života a užíva si chvíle s rodinou a blízkym okolím.

(zľava) prvý obr. – obdržanie dobrovoľníckych výložiek, druhý obr. – synagóga na základni, tretí obr. – vo vnútri synagógy

Počas pobytu na základni v Negevskej púšti som sa stretol s rôznymi názormi vojakov na IDF. Väčšina vojakov sa ale zhodla, že rozdeľujú život na PRED a PO povinnej vojenskej službe. PRED- keď sa mladí opíjajú a robia bláznivé veci a PO- keď už sú rozvážnejší, hľadajú si univerzitu a cestujú po svete. Každý Žid žijúci v Izraeli si musí vo veku 18 rokov splniť brannú povinnosť. Väčšina opýtaných sa však zhodla, že ich armáda naučila určitej zodpovednosti (no stretol som sa aj s takým chalanom, ktorý sa narodil v Izraeli, ale žil v inej krajine a v osemnástich si musel prísť odslúžiť skoro tri roky v armáde a nebol z toho veľmi nadšený). Uvedená zrelosť sa ukázala, keď nás jeden dôstojník počas šabatu zobral na pool-party domov k inému dôstojníkovi. Bolo tam asi 20 mladých ľudí. Dorazili sme cca o 13:00 a okolo 17:00 už všetci odišli. Boli sme tam traja dobrovoľníci a iba my sme pili pivo. Nikto sa, ako u nás na Slovensku, neožieral do nemoty. Všetci sa v kľude bavili a sem tam si odpili z vína. Tento zážitok vo mne zanechal veľký úžas. Neskôr som sa pýtal daného vojaka prečo to bolo takéto kľudné a kamarát dôstojník mi odpovedal že pravdepodobne to je armádou. Vojaci v Izraeli nosia svoju zbraň, o ktorú sa musia starať, so sebou 24/7. Ak dostane človek na starosť zbraň a družstvo ľudí, pre ktorých musí zabezpečiť veci od A po Z, zmení ho to. Dovolil by som si povedať, že to ľudí naučí zodpovednosti, predvídavosti a určitému nadhľadu.

Počas nášho pobytu na základni sme mali možnosť zúčastniť sa pohybových aktivít v posilňovni alebo mimo nej, napr. kickbox, spinning, plávanie a krav maga. Pri tréningu krav maga som si predstavoval ako zakladateľ Imi Lichtenfeld, ktorý vyrastal v Bratislave, koncom 30tych rokov počas pouličných bitiek zneškodňoval nacistických fanatikov pomocou podobných chmatov a kombinácií. Nakoľko sa jednalo o základňu zameranú na výcvik dôstojníkov, športové vybavenie bolo na vysokej úrovni.

Exkurzia na hrobe Bena Guriona.

Výlety počas šabatu dopĺňali poznávaciu stránku mojej výpravy v tejto krajine. Veci, o ktorých som sa počas týždňa na aktivitách zoznámil, som mohol vidieť aj v skutočnosti. Podarilo sa mi navštíviť mnoho zaujímavých miest, ako napr. Tel-Aviv, Jeruzalem, Ein Gedi, Masada, Mŕtve more a hrob Bena Guriona.

Na záver trojtýždňového turnusu nám bol vystavený certifikát. Tento certifikát znamenal oficiálne ukončenie dobrovoľníckej činnosti v radách IDF a to aj s poďakovaním od jednotlivých vojenských činiteľov. Tato skúsenosť vo mne zanechala veľmi hlbokú stopu, ktorá nebude len tak niečím prekonaná. Myslím si, že za to z veľkej časti môžu vojaci na základni, ktorí boli za každej okolnosti priateľskí a otvorení. Tiež profesionálny prístup troch mladých vojačiek, ktoré sa o nás počas celej doby starali bol excelentný. Koniec koncov, boli sme úžasný kolektív dobrovoľníkov z celého sveta.

Teraz najčítanejšie

Patrik Fördös

Absolvent katedry Leteckej dopravy v Žiline, člen Klubu Vojenkej Histórie Geronimo a vášnivý cestovateľ.