Denník N

Nový album Nicka Cavea prináša zmierenie

Je takmer nemožné, aby smrť dieťaťa netransformovala rodiča, umením je transformácia v lepšiu a otvorenejšiu bytosť, ktorou sa Nick Cave stáva. Dôkazom toho je nádej na miestach, kde mohla byť ničota a voľba lásky na miesto rezignácie. Taký je v poradí sedemnásty album Ghosteen on Nicka Cavea & The Bad Seeds.

Ghosteen je migrujúci duch, dvojalbum, ktorého prvá časť má osem skladieb a druhá tri. Prvá časť predstavuje deti a druhá ich rodičov. Takto predstavil Nick Cave sedemnásty album s Bad Seeds vo svojej “internetovej poradni” Red Hand Files. Na prvý pohľad očividné, že tento album bude snahou o zmierenie sa so smrťou syna Arthura. Veľa z nás si túto snahu spája s posledným albumom Skeleton Tree, avšak väčšina z jeho skladieb bola nahraná predtým, ako Arthur zomrel. A to je tá chyba, ktorej sa dopúšťame pri počúvaní a interpretovaní Nicka Cavea – prideľujeme zmysly, dotvárame naratív a nenechávame sa voľne unášať.

Cover albumu Ghosteen

Pochopila som to práve pri nikdy nekončiacom počúvaní Skeleton Tree – význam nie je daný, prichádza podľa potreby a Nick Cave nie je prorok, ale médium, sprostredkovateľ. Ghosteen je album, kde sa stal naozaj kráľom-rozprávačom. Pretkaný bolesťou, zmierením, smrťou, láskou, životom – tým, čo vždy, ale intenzívnejšie, viac nutkavo. Nick pôsobí, že na rozpovedaní jeho príbehov závisí celý jeho život. Naratívy sa tu rozvetvujú ako stromy, o ktorých spieva.

Nick s manželkou Susie našli určité zmierenie v zdieľanom smútku, v pochopení, že nie sú sami. Práve toto je pojítko skladieb a hlavná niť tohto albumu. Je takmer nemožné, aby smrť dieťaťa netransformovala rodiča. Umením je transformácia v lepšiu a otvorenejšiu bytosť. Dôkazom toho je nádej na miestach, kde mohla byť ničota a voľba lásky na miesto rezignácie. Na otázku, či niečo ľutuje, odpovedal, že časom prišiel na to, že možnosť rozlúčiť sa je najväčším privilégiom. Taký je Ghosteen, hlboko intímna rozlúčka s milovaným a nádej na život bez neho. Inak Red Hand Files je úžasná vec, moje najobľúbenejšie miesto na internete. Odporúčam, nájdete tam veľa odpovedí na otázky, ktoré ste ani nevedeli, že máte.

Je paradoxné, že tento album mal byť logicky najtemnejší, a pritom je ako vytúžená jar, ktorá prišla po nekonečnej zime.

There’s nothing wrong with loving something you can’t hold in your hand.

Asi najväčším dôkazom nádeje je samotné ukončenie albumu. V skladbe Hollywood celkom podrobne opisuje budhistický príbeh straty milovaného človeka, ktorý končí poučením, že všetci na tomto svete skôr či neskôr o niekoho prídeme a smrť je súčasť života. Taktiež sa tu vracia na miesto, kde jeho syn zomrel a ku ktorému sa očividne stále vracia, transformuje ho, alebo sa mu len pokúša dať význam. Je to zimomravé, pokiaľ viete čo/ako sa stalo:

And I’m standing on the shore

Everyone begins to run

The kid drops his bucket and spade

And climbs into the sun.

Nick Cave na Ghosteen naozaj vytvoril samostatný svet plný obrazov, ktorý je ale absolútne prepojený s tým reálnym, bolestným. Nie je to šťastný album, ale je to album zmierenia. A taktiež album, ktorý je dôkazom, že ľudská sila tkvie v schopnosti byť zraniteľným. Posledné slová albumu naväzujú na prvú skladbu Spinning Song: Peace will come in time & I’m just waiting now for peace to come.

Teraz najčítanejšie