Denník N

Makro pohľad na rozpočet – opäť nereálny

Rozpočet mal skončiť ako vyrovnaný v tomto roku, napriek tomu skončí výrazne inak. Paradoxne práve počas najlepších časov od krízy Slovensko prestalo znižovať deficit. Zdá sa, že príprava rozpočtu opakovane vykazuje veľké známky nekvality. Deficit v tomto a budúcom roku bude bližšie k jednej miliarde eur, ako k vykazovaným číslam. Ekonomika tak pravdepodobne ostáva v sankčnom pásme dlhovej brzdy.

Podobne ako pred rokom, nižšie je prvotný makro pohľad na navrhovaný rozpočet.

2018 – zlé účtovanie deficitu v minulom roku a zmena trendu znižovania deficitov

Materiál MF SR prvý krát priznáva, že rozpočtové deficity boli horšie v minulosti. Tzv. benchmarkovská revízia[1] metodicky spresnila výpočet deficitov[2]. Slovensko tak malo v skutočnosti deficity vyššie o 0,1-0,2% HDP. Čo však z čísel vyplýva, že revízia bola výrazná v minulom roku až na úrovni 322 mil eur. Ohľadne minulého roku nám pritom na jar Eurostat zahanbujúco vyjadril nedôveru v naše čísla. A to teda znamená, že Eurostat nám potvrdil, že Slovensko vykázalo umelo nižší deficit, kedy „zabudlo zaúčtovať“ výdavky v objeme vyše 200 mil eur. To nepomáha dôveryhodnosti hospodárskej politiky.

Paradoxne tak v minulom roku, kedy sa ekonomika prudko začala prehrievať a dosiahla najlepšie časy za posledných 10 rokov[3], Slovensko dosiahlo deficit takmer 1 miliardu eura a tento deficit sa voči predchádzajúcemu roku dokonca zvýšil. Čize rok 2017 bol posledný rok, kedy deficity medziročne klesali. V roku 2018 sme teda neopustili ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy, ako bolo komunikované[4].

Produkčná medzera (prehrievanie/podchladenie ekonomiky, % z HDP)

Zdroj: NBS

2019 – stále miliardový deficit namiesto vyrovnaného rozpočtu aj tento rok

MF SR cielilo vyrovnaný rozpočet, ako svoj hlavný cieľ hospodárskej politiky v tomto volebnom období. Aktuálne tvrdí, že očakáva deficit v tomto roku na úrovni 640 mil. eur. Odhad NBS je však 843 mil eur a odhad RRZ vyše 1,1 mld eur[5]. RRZ tvrdí, že hlavný zdroj deficitu sú zle odhadnuté nedaňové príjmy (napr. dividendy), ako aj vyššie výdavky. Z textu návrhu rozpočtu vyplýva, že MF SR napriek tomu výrazne neznížilo odhad týchto nedaňových príjmov. Dá sa teda domnievať, že podobne ako v minulom roku, aj tento rok MF SR opätovne podhodnotilo odhad deficitu[6]. Výdavky sú pravdepodobne podhodnotené, na platy sú odhadované príliš optimisticky (7,3% nárast za celý rok vs. 14% nárast v prvom polroku[7]), na investície takisto (vrátane samosprávy). V tomto roku by teda deficit mohol dosiahnuť 1 miliardu eur (1% HDP). Je teda možné, že aj v tomto roku dlh ostane na prvom sankčnom pásme. Netreba zabúdať, že doterajšie odhady hovoria, že slabší rast ekonomiky nemal negatívny vplyv na daňové príjmy v tomto roku[8]. A preto roky 2018 – 2019 tvoria premárnenú príležitosť, kedy Slovensko dosahovalo vrchol dobrých časov a malo mať rozpočet v prebytku. Bolo to práve obdobie, kedy sa na Slovensku naopak zastavil trend znižovania deficitov.

2020 – makro pohľad na nereálny rozpočet – opäť miliardová diera

Ako graf vyššie naznačuje, budúci rok sa bude ekonomika prehrievať len mierne[9]. To znamená, že fiskálna politika sa má naďalej sústrediť na stabilizáciu verejných financií a zatiaľ nemusí ekonomike pomáhať zvýšenými výdavkami (alebo nižšími daňami). Nadpríjmy skončia, voči doterajším predpokladom budeme mať o 400 mil. eur menej daňových a odvodových príjmov. Napriek tomu MF SR odhaduje, že rozpočet by stále automaticky sám dosiahol malý prebytok takmer 90 mil eur, ak by nič nerobilo (tzv. scenár nezmenených politík). Situáciu sme si však zbytočne skomplikovali, kedy sa schváleným balíčkom v parlamente znížili príjmy – de facto pre budúcu vládu – na úrovni 350 mil eur[10]. Rozpočet na strane príjmov ráta s vyše 100 mil eur zo zvýšenia dane z tabaku, z nanomarkerov (59 mil eur), opäť si kreslí optimisticky príjem z dividend. Na strane výdavkov vykazuje nereálne nízke výdavky Sociálnej poistovne o cca 120 mil eur a predpokladá najnižšie verejné investície od roku 2005 !

Vládne investície (P.51G, mld. eur)

Investície môžu byť podhodnotené o stovky miliónov eur. Zdroj: Eurostat, MF SR

Rozpočet navyše pravdepodobne obsahuje zvyčajné riziká v oblasti zdravotníctva a železníc[11]. RRZ priamo vyzvala MF SR, aby neopakoval chyby so zavádzajúcimi odhadmi pri príprave rozpočtu a s konštatovaním, že „takáto prax sa (bohužiaľ) stala tolerovaným pravidlom“. Doterajší odhad deficitu NBS je na úrovni takmer 1,5 mld eur[12], zatiaľ čo MF SR tvrdí, že navrhovaný rozpočet prestavuje deficit na úrovni menej ako 0,5 mld eur. Zvyčajné riziká by mohli opäť znamenať, že predložený návrh znamená deficit vyšší ako 1 mld eur[13] a teda sa značne odlišuje od papierovo deklarovaného cieľa. To nie je spôsob, akým sa zvyšuje hodnovernosť hospodárskej politiky.

A pritom zničenie stability dôchodkového systému uzákoneným ústavným stropom pre dôchodkový vek by si naopak vyžadovalo trvalé zlepšenie hospodárenia o 1,6 mld eur[14]. Toto priznáva aj samotná príloha č.5 materiálu. MF SR sucho konštatuje, že došlo k obrovskému nárastu implicitných záväzkov štátu z úrovne 182,3% HDP (172 mld eur) na 388,7% HDP (368 mld eur) za jeden rok práve prijatím ústavného zákona, ktorého spolupredkladateľom bol súčasný minister financií. To je nárast o takmer 200 mld eur v súčasných cenách … Pokiaľ tento ústavný zákon má byť ufinancovateľný, Slovensko by malo zlepšiť okamžite a trvalo deficit o spomínaných 1,6 mld eur[15]. A to sú práve prísnejšie okuliare, cez ktoré by sme sa mali pozerať na predložený rozpočet, ktorý nemá žiadnu ambíciu odčinenia tejto záťaže a len ju odsúva na budúce vlády.

[1] Uskutočňuje sa každých 5 rokov.

[2] Deficit objektívne zvýšil národný jadrový fond alebo dotovanie elektriny z obnoviteľných zdrojov. Naopak, príjem z licencií na mobilné služby 3.generácie má byť časovo rozložený do viacerých rokov a tým zlepšil minulé roky.

[3] Zvyšovanie prehrievania znamená, že deficit sa automaticky znižuje, pokiaľ vláda aktívne nezasahuje. Prehrievanie ekonomiky sa meria tzv. produkčnom medzerou.

[4] Dlh bol v minulom roku 49,4% HDP vs. sankčné pásmo 49% HDP.

[5] Tieto „staršie“ odhady neobsahovali bechmarkovskú revíziu a teda môžu byť vyššie o vyše 100 mil eur.

[6] Návrh rozpočtu minulý rok odhadoval deficit pre rok 2018 o vyše 400 mil eur menší ako je dnešná realita (resp. o cca 200 mil eur menší, ak vylúčime benchmarkovskú revízu).

[7] Prognóza IFP ráta s 12,6% nárastom miezd vo verejnej sfére.

[8] Pozri tu.

[9] Odhad IFP hovorí o rovnováhe (ekonomika sa ani neprehrieva, ani nie je pochladená).

[10] V prípade neschválenia zvýšenej dane na tabak.

[11] V zdravotníctve sa predpokladajú úspory 148 mil eur v budúcom roku. V tomto roku sa z úsporných opatrení v objeme 80 mil eur nepodarilo naplniť žiadne. ŽSR údajne očakávajú prebytok až 40 mil. eur a ŽSSK majú ťažko vysvetliteľný 22% pokles prevádzkových výdavkov.

[12] Bez benchmarkovskej revízie a teda vyšší o vyše 100 mil eur vrátane revízie.

[13] Pre detailnejšie posúdenie si treba počkať na detailnú analýzu rozpočtu RRZ a NBS.

[14] Pre viac info pozri tutu.

[15] Oproti stavu bez ústavného zákona sa deficity okolo roku 2062 automaticky zhoršia každý rok o obrovských 3,2% HDP kvôli vyšším výdavkom na dôchodkové dávky.

Teraz najčítanejšie

Ján Tóth

Bývalý viceguvernér NBS pre menovú politiku, riaditeľ IFP, hlavný ekonóm ING Bank a UniCredit Bank a predseda Klubu ekonomických analytikov