Denník N

Keď deti ich rovesníkov majú dnes deväťdesiattri rokov

Je október, mesiac úcty k starším. Včera jedna pani v rádiu, ktorá sa začlenením seniorov do spoločnosti venuje v občianskom združení už 20 rokov (p. Gálisová), prirovnávala ich úlohu ku koreňom stromov, v rámci života stromov, Kde strom je naša spoločnosť. Bez koreňov a nedá žiť a ani rásť. Podľa jej slov majú byť starší ľudia stále súčasť spoločnosti, i rodiny, vtedy je zdravá. No a naše OZ Presadíme sa venuje sadeniu stromov. Strom je skôr symbol. Upozorňujeme na potrebu kontinutity, vnímania, ekológie, medzigeneračnej spolupráce, spolupráce škôl s rodičmi a okolým škôl (i v mestách, i na sídliskách). Veľkú úlohu venujeme autenticite prežívania, vnímaniu slobodnému, ktoré robí podstatu vnímania umelca či vedca, aktivite ako takej (od športu po umenie). Prostredníctvom súťaže Džungľoraj sme na tieto veci chceli upriamiť pozornosť. Vyvrcholenie tejto aktivity bude práve v túto sobotu (19.10.) v priestore vojenského cinorína pre obete prvej svetovej vojny, ktorý je v Petržalke. I na toto miesto, dôležité z hľadiska tvorby identity detí Petržalky, chceme takto upozorniť.

Ak som Vás „zabil“ týmto úvodom, tak hneď na úvod dám tú hlavnú myšlienku.

Nie je to asi len o úcte k starším. skôr o uznaní nejakej múdrosti, tradície, diela predkov. O vnímaní života.

Teda v prípade takého miesta, kde sú vlastne pochovaní ľudia vo veku cca. 25 rokov, z rôznych strán bojiska, z rôznych národov… Je dôležité všímať si, prečo mal niekto to šťastie a prežil vojnu a iný, ktorý stál možno meter od neho  – v jednom šíku – to šťastie nemal.

Jeden má  dnes potomkov, tvoril si majetok, realizoval svoj život, slobodu, či snažil sa prežiť a iný možno zanechal vdovu, či plačúcu matku. Bezdetný. Po jednom sú teda i dnes v rôznych zariadeniach seniorov stále žijúci potomkovia, ktorí majú dnes možno tak 92 – 93 rokov…

Kto má chuť, môže sa ich popýtať na ich život. Ja som vlastne tiež našiel doma fotky po oboch pradedoch, kde majú uniformy z tejto vojny….

Kto má chuť, môže sa čosi popýtať i nášho čestného hosťa, odborníka na túto zložitú a málo známu časť našich dejín, priamo na našej akcii. Pozvanie prijal historik PhDr. Dušan Kováč, DrSc., on bude sadiť tento stromček v priestore bývalej poľnej nemocnice.

Kto si stihne kúpiť i niektorú z jeho autorských kníh, môže mať podpis. Jednu o Prvej svetovej vojne som videl nedávno ešte na Obchodnej ulici v kníhkupectve….

Akcia je skôr neformálna, nepozývali sme nikoho, kto by sa podľa nás mohol skvele prezentovať. Novinárov pozveme ako vždy cez tlačovú správu… veď je to všetko otázka priorít. Zastupovania verejných záujmov, tvorby verejnej mienky a pod..

Tá vojna nás zasiahla – aj keď sa o tom nehovorí tak, ako o druhej svetovej vojne.

Paradoxne v tej druhej svetovej vojne nebojovali povinne všetci muži, nebola to povinnosť, v rámci SNP skôr vec statočnosti, hrdinstva…

Tieto poznámky som vlastne písal k zdieľaniu textu o dokumentárnom filme „Raj na zemi“  (A. Bán). Ako sa píše, je to príbeh o Andrejovi Bánovi a Európe, o vojnovom reportérovi a svete. Andrej Bán sa už dlhé roky venuje najmä reportážam…

Dvojročný projekt k identite detí Petržalky, ekológie, autenticite prežívania, podpore tvorivosti a citlivosti začal vlastne pri vnímaní stavu, aký tu bol pred sto rokmi v dôsledku ničivej prvej svetovej vojny a vyvrcholí teraz 19.10. na autentickom mieste, kde budeme sadiť symbol pamäte a dlhovekosti – ginko bilobe.

Je fajn, že tu máme i takýto príklad snahy o autentickosť v podobe fotiek, reportáži, dokumentov.

Bez režiséra Jara Vojteka (réžia i filmu „Raj na zemi“) by sme nemali ani autentický dokument s názvom „Miesto pre život – 100 rokov“ (2018), z prechádzky s deťmi po Petržalke, kde sme na záver sadili strom s čestným hosťom Matejom Tóthom (tiež je vlastne i vojak, nielen chodec a skvelý športovec SR) a nemali by sme ani materiál na videoklip k piesni Kristíny Prekopovej „Džungľoraj“.

Na základe tejto piesne deti súťažili v tvorbe videoklipov a na tvorbu mali pár mesiacov.

Výsledky zhodnotíme práve 19.10..

A oslávime i nedožité 586 narodeniny renesančného filozofa Marsilia Ficinia z Florencie (Marsilius Ficino – po ňom má OZ Presadíme pomenovaný projekt a toto je vlastne jeho pokračovanie. Venoval sa práve vzťahom vnímania, osobného rozvoja, poznania sveta i vlastnej duše cez umenie, či prekladom diel Platóna…

Tešíme sa na stretnutie.

Teraz najčítanejšie