Denník N

Na Trnku a Haščáka ešte nedopadlo právo, ale už cítime spravodlivosť

Autor kresby - Fernando de Anda Gorráez, Mexiko
Autor kresby – Fernando de Anda Gorráez, Mexiko

Jednou z častých reakcií na nahrávku Kočner – Trnka je silný pocit znechutenia, zhnusenia z pomerov v našom štáte. Pričom by sme skôr mali cítiť také zadosťučinenie, ako keď sme na konci druhej série Narcos sledovali úpadok Pabla Escobara. Kedysi všemocný narkobarón, pred ktorým sa klaňali kolumbijskí politici a zbožňoval ho ľud, sa nakoniec skrýva pod falošným menom v špinavom predmestskom byte a s rodinou môže komunikovať len pár minút denne cez vysielačku. Spomínaná nahrávka nám poskytuje podobný obraz.

Dobroslav Trnka bol predsa ešte nedávno neodvolateľným generálnym prokurátorom, nad ktorým stál len Pánboh a ktorý neváhal demonštrovať svoju moc napríklad aj tým, že počas rozhovoru fyzicky triasol novinárkou a nazýval ju „žížalou malou“. Teraz ho počujeme v pozícii úbožiaka, ktorého mafián Kočner sprdáva ako posledného pomocného robotníka, posmieva sa z jeho alkoholickej závislosti a sype na jeho prepitú hlavu znôšky vulgarizmov. Trnka sa trápne vyhovára, priehľadne klame, odvoláva sa na nedostatok svojich mozgových kapacít, nemôže spať, počíta s tým, že príde o strechu nad hlavou, možno bude zastrelený, možno sa zastrelí sám, a dôsledky bude niesť aj jeho syn. Bol síce dosť prešibaný na to, aby priamo nebral úplatky za svoje prokurátorské rozhodnutia, ale jeho peniaze držal Kočner. (Kdeže sú dnes?) Trnkovou vrcholnou túžbou bolo, že „keď odídem z po.ebanej prokuratúry, tak sa u vás zamestnám niekde v nejakej po.ebanej bezpečnostnej službe a chcem mať absolútny pokoj.“
Obdobne Kočner. V roku 2014, kedy nahrávka vznikla, ešte netušil, že o 4 roky bude sedieť vo väzbe a všetci sa budú predháňať v tom, aby od neho dali ruky preč. Ale už vtedy si musel inscenovať takéto nahrávky, aby sa vyvinil pred „Slavom“ Haščákom, ktorý mu obstavil peniaze v Privatbanke, a s viac alebo menej hraným zdesením zisťuje, že rovnaké špinavé triky, aké on používal na Haščáka, používali aj jeho poskokovia typu Trnka. Ďalším Kočnerovým spolupracovníkom tohto typu bol Peter Tóth, ktorý mu najprv zbieral špinu na novinárov, ale potom odovzdal jeho mobil polícii.
Ani Haščákovi nie je veľmi čo závidieť. Jeden z najmocnejších a najbohatších mužov v štáte je pomocou nahrávky Gorila opakovane vydieraný a inkasovaný na začiatku Kočnerom, a na konci dokonca akýmsi dedinským richtárom z obce Dolný Bar. Ako sa asi Haščák tváril, keď postupne zisťoval, že hoci zaplatil 1 milión eur Kočnerovi za údajne jedinú nahrávku Gorily, v skutočnosti ju dostávalo do rúk stále viac a viac ľudí a skoro všetci si z nej mohli urobiť kópie? Táto línia nahrávky Kočner – Trnka by si zaslúžila divadelnú dramatizáciu, podobne ako kultová nahrávka českých futbalových korupčníkov „Ivánku, kamaráde, můžeš mluvit?“. Veď len sledujte tú gradáciu: Kočner si nechal kópiu nahrávky Gorila v trezore u Trnku. Trnka s nahrávkou chodil po prokuratúre a púšťal ju napríklad Čižnárovi. Potom si dal urobiť kópiu na USB Bystrianskemu. Túto kópiu Trnka posunul Kósovi a Bereczkovi, s ktorým chodil Trnka na ryby. Bereczka a Kósa kópiu uložili u maďarského advokáta, ktorý pracuje aj pre Andreja Babiša. Potom nahrávku dostali do rúk nemenovaní „siskári“, ktorí mali za úlohu vyrobiť z nej vzorky na vydieranie Haščáka. A nakoniec ju našlo policajné komando v Kočnerovom byte.
Môže byť krajší príklad fungovania fungovania božích mlynov, či ak chcete karmy? Kočner a Haščák podľa nahrávky investovali milióny do toho, aby inštalovali do funkcie podlého, neschopného, zbabelého a vyčúraného človeka. A všetka táto jeho podlosť, neschopnosť, zbabelosť a vyčúranosť sa nakoniec obrátila proti nim samým.
Haščák ani zďaleka nie je v takej zúfalej situácii, ako Trnka alebo Kočner, ale utrpel nesmierne reputačné škody, ktoré sa dajú vyčísliť už aj finančne. Jedna firma z USA mu kvôli jeho poškodenému menu odmietla predať televíziu Markíza. Druhá firma z USA od neho kvôli jeho poškodenému menu odmietla odkúpiť sieť nemocníc. A to sú len prípady, o ktorých vieme.
Nahrávka Kočner – Trnka nám opäť potvrdila, že ani náhodou nežijeme v právnom štáte. Mafiáni ako Kočner sú schopní kupovať si hlasy poslancov Národnej rady a dosadzovať svoje bábky do funkcií orgánov činných v trestnom konaní. Ale súčasne žijeme v štáte, kde mafia neovládla všetky inštitúcie: siskár Peter Holúbek – Mravec našiel odvahu na to, že navŕtal dieru do susedného konšpiračného bytu Penty a s úradným povolením robil odposluchy. Prepustili ho z práce, ale nahrávka „unikla“.
Žijeme v štáte s reálnou slobodu prejavu: prežívajú tu odvážni novinári, ktorí dokázali o odposluchu písať, aj keď Penta hrozila svojim právnikmi a kupovala médiá.
Žijeme v štáte, kde ešte môžu prežívať vyšetrovatelia a policajti, ktorí dokážu zavrieť Kočnera a ktorých pred tlakmi „zhora“ ochránia hoci aj úniky nahrávok.
Žijeme v štáte s reálnou slobodou združovania a zhromažďovania, vďaka ktorej masové demonštrácie priniesli aj volebnú prehru SDKÚ, aj si po vražde novinára Jána Kuciaka vynútili pád Ficovej vlády, odstúpenie ministra vnútra Kaliňáka a policajného prezidenta Gašpara.
A žijeme v štáte, kde stále ešte politikom musí záležať na verejnej mienke, pretože hoci ju dokážu manipulovať kampaňami, netrúfnu si zaútočiť na samotné slobodné voľby.
Nahrávka Kočner – Trnka nám síce ukazuje tragickú mieru korupcie, ale súčasne pomocou nej môžeme jasne identifikovať zdravé inštitúcie, o ktoré sa dá opierať v snahe o zmenu k lepšiemu. Nebojme sa, pretože – biblickými slovami – kráľovstvo Kočnerov, Trnkov a Haščákov je zjavne vnútorne rozdelené a preto pred našimi očami pustne a nemôže obstáť.

Teraz najčítanejšie

Juraj Smatana

Stredoškolský učiteľ, občiansky aktivista, mestský a krajský poslanec v Považskej Bystrici za hnutie ZMENA ZDOLA.