Denník N

O tom, ako je Slovensko zasa na chvoste EÚ

Nežijeme síce v Číne, no zdá sa, že aj u nás to majú ženy o čosi ťažšie len preto, že sa nenarodili ako chlapci. Ukazuje to celoeurópsky prieskum – Index rodovej rovnosti, zverejnený dnes doobeda.

Slovensko je na chvoste v podnikaní krokov, ktoré môžu pomôcť zlepšiť postavenie žien a vďaka ktorým by neboli voči mužom v nevýhode. Toto je tá „rodová rovnosť“ – pojem, ktorý sa u nás ohýba podľa toho komu to ako vyhovuje a aj často zneužíva v súvislosti so sexualitou. Všetkých senzáciechtivých diskutérov, teraz sklamem. Tento text nie je o LGBT ani pocitoch, ale číslach a dátach.

Index doteraz vychádzal každé dva roky, od roku 2019 sa bude zverejňovať každoročne. Zisťovanie sa uskutočňuje v spolupráci s rôznymi inštitúciami a európskymi agentúrami tak, aby zber dát a ich vyhodnocovanie bolo reprezentatívne. Odkaz na kompletný Index aj s ďalšími vysvetlivkami nájdete na záver textu.   

Sledované obdobie pre aktuálny Index: 2015 – 2017.

Index sa zameriava sa na týchto 6 hlavných oblastí:

PRÁCA – PENIAZE – VZDELANIE – ČAS – MOC – ZDRAVIE

Vedľajšie sledované oblasti sú NÁSILIE a WORK-LIFE BALANCE.

Vo všetkých hlavných sledovaných oblastiach zaostávame nielen za európskym priemerom, ale naše celkové skóre 54,1 b. (hoci je o 1,6 b. vyššie ako naposledy) nás radí na 26. priečku v rámci EÚ. Jedným slovom KATASTROFA. Maximálny počet, ktorý môže krajina dosiahnuť je 100 bodov, ku ktorým sa najviac priblížilo Švédsko počtom 83,6 boda.

Závery Indexu pre Slovensko:

OBLASŤ PRÁCA: skóre 66,5 b. (progres oproti roku 2005 1,2 b.)

– vo veku od 20 do 64 rokov je zamestnaných 66% žien a 79% mužov

– na plný úväzok pracuje o 4% viac žien a o 3% viac mužov ako v roku 2005, kedy vyšiel prvý Index rodovej rovnosti, ale priepasť medzi ženami a mužmi zamestnanými na plný úväzok ostáva. Za ženy je to 46%, za mužov 61%.

– platí. že v pároch s deťmi je percento mužov a žien zamestnaných na plný úväzok ešte vyššie – 63% žien a 92% mužov, ale aj rozdiel medzi nimi je väčší

– na čiastočný úväzok pracuje 9% žien a 4% mužov

– žena pracuje v priemere týždenne 39 hodín, muž 41 hodín

– okolo 27% žien a len 5% mužov pracuje v oblasti vzdelávania, sociálnych služieb a v zdravotníctve

– okolo 7% žien a 39% mužov pracuje v oblasti vedy, technológii, inžinieringu, matematiky (STEM)

Nie je žiadnou novinkou, že ženy pracujú v oblastiach s nižším príjmom, čo výrazne ovplyvňuje ich kvalitu života (možnosti výberu potravín, liečby, dopravy, individuálneho vzdelávania, cestovanie a pod.). Príjem často ovplyvňuje aj schopnosť robiť niektoré osobné a vzťahové rozhodnutia, keďže sebavedomie a sociálne istoty ľudí s nízkym príjmom sú často nulové. Dlhodobý nižší príjem môže narušiť rovnováhu vo vzťahu, pocit sebadôvery a okrem schopnosti šetriť si na extra výdavky vedie aj k schudobneniu v dôchodkovom veku a odkázanosti na podporu okolia. Zaujímavé sú aj zistenia o tom, o koľko percent menej žien žijúcich v pároch s deťmi je na Slovensku schopných pracovať na TPP. Dôsledky sú popísané vyššie, príčiny sleduje časť ČAS.    

OBLASŤ PENIAZE: skóre 74,2 b. (progres oproti roku 2005 12,7 b.)

– toto je oblasť, v ktorej sa nám asi najviac darí

– napriek nárastu mesačných príjmov žien (+ 56%) aj mužov (+ 45%) – od roku 2006 do roku 2014, rozdiel v príjmoch žien a mužov pretrváva

– ženy stále zarábajú o 21% menej ako muži

– v prípade párov s deťmi, zarábajú ženy až o 27% menej ako muži

– príjmová priepasť medzi mužmi a ženami pretrváva na 20-tich percentách a pokiaľ ide o výšku dôchodkov, rozdiel je skoro 8%

Politika štátu, ktorého populácia stále starne a ktorý chce, aby sa rodilo viac detí by mala mať na zreteli, že takéto rozdiely vyvolávajú veľké neistoty. Samozrejme, poviete si: kto chce mať dieťa, bude ho mať. Áno, ale možno by mal aj tri a nie len jedno, keby to vedela jedna domácnosť z platu muža a značne nižšieho platu ženy aj zatiahnuť. Deti totiž nie sú len o láske, ale aj o zodpovednosti a s ňou prichádzajú dnes veľké výdavky.

OBLASŤ VZDELANIE: skóre 60,4 b. (progres oproti roku 2005 5,9 b.)

– situácia sa zlepšila, no v celkovom hodnotení EÚ sme na 14. priečke

– narástol počet žien s treťostupňovým vzdelaním (VŠ)

– žien s ukončením vysokoškolským vzdelaním je 21%, mužov 18%

– Slovensko stále nedosiahlo národný cieľ EÚ 2020 mať 40% obyvateľstva vo veku od 30 do 34 s VŠ vzdelaním. V čase zberu dát sme sa pohybovali na čísle 38%, žien bolo o niekoľko percent viac

– veľká nerovnosť je v študijných odboroch, ktoré si ženy a muži vyberajú. Napríklad v oblasti štúdia pedagogiky, zdravotníckych odborov, sociálnej práce, umenia a humanitných smerov sa vzdeláva 48% žien a 25% mužov

Dievčatá skôr preferujú odbory, ktoré sú koncentrované mimo súkromný sektor a tieto povolania sú menej finančne ohodnotené. Dôvody prečo je tomu tak sa rôznia, od stereotypu (žena ako zdravotná sestra, žena ako učiteľka v materskej či základnej škole, žena ako opatrovateľka atď.). Na druhej strane, od muža naša spoločnosť akosi viac očakáva, že on je živiteľ rodiny a musí ju vedieť zabezpečiť. Samozrejme, isté stereotypy sa nikdy nepodarí úplne vynulovať, ani nikto nechce ženy meniť na mužov a opačne. Poviem to ale na príklade z našej rodiny. Máme syna a dcéru, v približne rovnakom veku. Všimla som si, že zatiaľ čo dcére všetci k sviatkom kupovali bábiky, kabelky, koráliky, dokonca detské líčidlá a pod., synovi stavebnice, LEGO, technické hračky, puzzle. Hračky začali predurčovať ich záujem o veci. V jednej chvíli sme to stopli a keď sa rodina či priatelia pýtali naposledy, čo dcére kúpiť na narodeniny, všetkým sme povedali LEGO. (LEGO je isto teraz rado). Prešlo niekoľko mesiacov a zistili sme, že ju to veľmi baví, dobre číta plány, má výbornú jemnú motoriku a rozvíja tým úplne inú časť mozgu. Netvrdím, že bude preto jadrová fyzička, pokojne nech je aj zdravotná sestra, ak ňou bude chcieť byť, ale otvorili sme pre ňu iné možnosti a o tom by to malo byť. Každý jeden naplnený sen sa začína podporou a povzbudením.       

OBLASŤ ČAS: skóre v tejto oblasti sa od posledného zisťovania nijako nezmenilo z dôvodu chýbajúcich dát. V Indexe rodovej rovnosti získalo Slovensko 46,3 b., čo je o 9,0 b. menej ako v roku 2005. Nové dáta sa očakávajú v roku 2021.

– situácia sa v priebehu rokov rapídne zhoršila

– ženy preberajú zodpovednosť za viac aktivít v oblasti starostlivosti (deti, seniori, dlhodobo chorí atď.) ako muži

– okolo 35% žien a 19% mužov sa stará/vzdeláva členov svojej rodiny najmenej hodinu denne

– v prípade dvojíc s deťmi, ženy sú viac vtiahnuté do dennej starostlivosti (77%), v prípade mužov ide o 47%

– celkovo 60% žien a 16% mužov varí a má na starosti domáce práce každodenne aspoň hodinu denne, v prípade párov s deťmi je to 85% žien a 18% mužov

– 11% žien a 20% mužov sa venuje športu, voľnočasovým aktivitám či kultúre mimo domova – Slovensko má v tomto smere jednu z najväčších rodových priepastí v rámci EÚ

– 9% žien a 6% participuje v rámci charitatívnych podujatí, resp. obetujú svoj čas aktivitám na báze dobrovoľníctva

Ženy sa venujú viac domácim prácam aj dobrovoľníckym aktivitám (napr. brigády v škole, škôlke, v rámci krúžkov detí, alebo v lokálnej komunite: úprava kostola, okolia obce a pod.). Na druhej strane menej aktívne oddychujú. Takto by to nemalo byť, lebo akúkoľvek starostlivú a ochotnú partnerku doma máte, má to v konečnom dôsledku negatívny dopad na jej zdravie a duševnú pohodu.    

OBLASŤ MOC: skóre 26,8 b. (zlepšenie pozície oproti roku 2015 o 3,7 b., no oproti roku 2005 stále – 0,1 b.)

– toto je najslabšia oblasť Slovenska, obsadzujúc v rámci EÚ 25. priečku

– zlepšenia nastali v podoblastiach politika a sociálne veci, naopak regres nastal v oblasti ekonomiky. Prečo?   

– podiel žien v bankovej rade Národnej banky Slovenska klesol od roku 2005 do roku 2018 z 33% na 0%

– v rovnakom čase ale najväčšie spoločnosti zdvojnásobili počet žien vo svojich predstavenstvách z 11% na 22%

– ženy mali 15% zastúpenie v radách výskumných organizácií, 22% vo verejnoprávnych médiách, 8% v národnom orgáne pre olympijské športy

Index presne rozmieňa na drobné ako rástol počet žien na ministerstvách, v parlamente v regionálnych zastupiteľstvách atď. Zber dát sa konal v rokoch 2015 až 2017 a už dnes, sledujúc politické dianie vieme povedať, že po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej došlo k ďalším – nečakaným zmenám. Turbulencie na slovenskej politickej scéne spôsobili napr. že nám zrazu narástol počet ministeriek, no situácia, v akej sa tieto náhle zmeny rodili nebola úplne štandardná a nebyť týchto udalostí, dnes by možno vnútru, kultúre a zdravotníctvu vládli tí istí páni a naopak na spravodlivosti by sedela tá istá dáma, nahradená neskôr iným pánom. Mnohé z týchto zmien sa udiali vynútene, teda nie prirodzene. Naopak, v demokratických voľbách si občania priamou voľbou zvolili prvú ženu prezidentku, čo možno považovať za kultúrny krok vpred. Nie preto, že si zvolili ženu, ale preto, že ako žena mala z hľadiska prieskumov verejnej mienky menšiu šancu uspieť, no napriek tomu ľudí presvedčila. Dá sa polemizovať o tom, do akej miery ju volili pre jej kvality a do akej miery z trucu voči tomu čo predstavoval jej protikandidát, tak či onak, voliči ukázali, že o kandidátovi nerozhoduje pohlavie.

OBLASŤ ZDRAVIE: skóre 85,8 b. (zlepšenie pozície oproti roku 2005 o 2,3 b.)

– rodová rovnosť v oblasti zdravia a prístupu k zdravotníckym službám sa zlepšila

– k dispozícii sú nové dáta pre podoblasť správanie: napr. vlastné vnímanie svojho zdravia. Ako „dobré“ ho v sledovaných rokoch vnímalo čoraz viac ľudí.

– okolo 63% žien a 71% mužov vnímalo svoje zdravie ako dobré. V roku 2005 to bolo 49% žien a 56% mužov (spokojnosť so zdravím narastá s mierou vzdelania ale klesá s pribúdajúcim vekom)

– ženy žijú v priemere o sedem rokov dlhšie ako muži (81 rokov ženy, 74 rokov muži)

– adekvátny prístup k zdravotnej a zubnej starostlivosti medzi rokmi 2005 až 2017 síce vzrástol, ale rástol pomalšie ako spokojnosť so zdravím

– okolo 5% mužov aj žien pociťuje nenaplnené potreby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, čo je o 4% v prípade žien a o 2% v prípade mužov menej ako v roku 2005

– okolo 4% mužov aj žien reportovalo nesplnené potreby týkajúce sa dentálnej starostlivosti. V roku 2005 to bolo 8% žien a 7% mužov.

– najviac nespokojní sú ľudia s nižším stupňom vzdelania, starší ako 65 rokov, žijúci sami a zdravotne znevýhodnení

Svoje zdravie vnímame veľmi citlivo a každý z nás má nejakú osobnú skúsenosť, podľa ktorej zvykne posudzovať funkčnosť celého systému. Našu mienku ovplyvňujú aj medializované prípady, ktoré bývajú skôr negatívne (logicky spravodajstvo má poukazovať na nedostatky a pýtať sa na riešenia). Pokiaľ ide o ženy, myslím si, že sme ešte o čosi pozornejšie a citlivejšie, ak je lekár muž a rieši s nami nejakú chúlostivú, napr. intímnu tému. Zaobchádzanie a profesionalita gynekológov, resp. pôrodníkov sa stali témou neraz. Ukazuje sa však, že alfou a omegou je slušná komunikácia a to z oboch strán.     

OBLASŤ NÁSILIE: V tejto oblasti Index neporovnáva situáciu medzi mužmi a ženami, ale sleduje skúsenosti žien s násilím. Z tohto dôvodu nie sú výsledky zachytené kalkulačkou.

Index sledujte tri kategórie: rozšírenie, závažnosť a odhaľovanie. Index vychádza z čísel, ktoré poskytol zatiaľ posledný prieskum vykonaný v roku 2014 Európskou agentúrou pre základné práva (EUAFR).

– Autori Indexu pripomínajú, že Slovensko síce v máji 2011 podpísalo Istanbulský dohovor, ktorým sa zaviazalo riešiť prevenciu a bojovať proti násiliu na ženách, ale slovenský parlament v apríli 2019 ratifikačný proces zastavil

Index sleduje tri oblasti násilia na ženách: partnerské násilie, genitálne mrzačenie a obchod s bielym mäsom

– slovenské záznamy hovoria o 5 obetiach úmyselného zabitia zo strany intímneho partnera v roku 2016, presne dáta ako je to v prípade člena rodiny Slovensko neposkytlo

– Slovensko neposkytuje dáta o odhadovanom počte dievčat, ktorým hrozí genitálne zmrzačenie

– v roku 2016 Slovensko zaznamenalo 18 prípadov obetí obchodu s bielym mäsom

Násilie na ženách je oboje – dôsledok aj príčina pretrvávajúcej rodovej nerovnosti. Niektoré prípady sú samozrejme patologické a súvisia s duševným zdravím a agresivitou páchateľa, ja sa ale pokúsim poukázať na ekonomický aspekt veci. Žena, ktorá nezarába adekvátne vykonanej práci a jej ekonomické možnosti sú slabé. je oveľa ľahšou obeťou. Aj keď by nabrala odvahu vzoprieť sa svojmu tyranovi, uvedomí si, že nemá peniaze na prežitie, najmä ak berieme do úvahy, že ženy násilníkov, zväčša utekajú s deťmi. Druhým problémom je strach, ktorý ženy prekonajú len ak vedia, že systém ochrany obetí funguje, chráni ich polícia a súdy a že rovnako dobre funguje a systém azylových domov a krízových centier. Mnohé z týchto žien a matiek sú totiž vyslovene odkázané na ich pomoc.  

Pokiaľ ide o podoblasť v ktorej sa sleduje genitálne mrzačenie dievčat, týka sa to najmä krajín s vysokým počtom migrantov, teda skupín obyvateľstva, v ktorých dochádza k mrzačeniu dievčat formou ženskej obriezky z náboženských a kultúrnych dôvodov aj v domovskej vlasti.

V časti „obchod s bielym mäsom“ Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) dlhodobo upozorňuje na neplatnosť tézy, že obchod sa týka len dievčat a žien z chudobných afrických alebo latinskoamerických krajín. Dôvod, prečo u nás k takejto kriminálnej činnosti dochádza, je zasa predovšetkým ekonomický. Mladé dievčatá sa zvyčajne uchádzajú o lepšie platenú prácu v zahraničí, kam vycestujú, ale miesto „dreamjobu“ sa z nich stanú rukojemníčky a prostitútky, bez dokladov, ktorých správanie je neustále monitorované gangom. Ten nepripúšťa žiadnu formu rebélie a prekazí každý útek. Tieto dievčatá často končia ako narkomanky alebo bezdomovkyne.      

OBLASŤ: WORK-LIFE BALANCE

S touto oblasťou súvisí veľa podtém, napr. politika týkajúca sa rodičovstva (materské a rodičovské príspevky, možnosť zamestnať sa počas trvania týchto príspevkov), doprava, služby atď. Samozrejme podmienky každého jednotlivca sa líšia v závislosti od zmluvy, formy zamestnania, sektoru v ktorom pracuje, zmien na pracovnom trhu, atď.

– najbežnejšie dôvody, prečo ľudia nemajú nárok na materský príspevok u nás sú nezamestnanosť, resp. nedostatočná dĺžka zamestnaneckého pomeru

– Index pripomína, že úmerne tomu, ako narastá počet rodín, v ktorých sú zamestnaní obaja rodičia, ako aj počtu samoživiteľov, rastie aj potreba zabezpečiť celodennú starostlivosť o dieťa

– kvalitné a dostupné zariadenia pre deti pomáhajú rodičom ostať na pracovnom trhu a znižujú tak rozdiely medzi nimi. Na Slovensku sa ale zatiaľ nepodarilo dosiahnuť cieľ – umiestiť najmenej 33% detí mladších ako tri roky do jasieľ a ani naplniť ďalšie odporúčania týkajúce sa vytvorenia zázemia pre ostatné deti v škôlkach

– formálna starostlivosť (napr. materské školy) je zabezpečená pre 74% detí

– okolo 17% domácností reportovalo, že neboli splnené ich potreby pokiaľ ide o umiestnenie dieťaťa v predškolskom zariadení

– viac sa táto nesplnená potreba dotýka osamelých žien

– dostupné (aj finančne) služby a infraštruktúra sú rozhodujúce aj pre poskytovanie adekvátnych služieb zdravotne znevýhodneným osobám a keďže starostlivosť o ne preberajú najmä ženy, sú to ony, kto čelí mnohým komplikáciám

– na zreteli treba mať starnutie populácie, postupný pokles pôrodnosti aj pracujúcej populácie a teda zvyšujúcu sa potrebu formálnych aj neformálnych zariadení poskytujúcich dlhodobú starostlivosť

– väčšinu – až 62% poskytovateľov dlhodobej starostlivosti o seniorov a hendikepovaných v SR tvoria ženy

– podiel žien a mužov zabezpečujúcich neformálnu starostlivosť (napr. doma) o seniorov a hendikepovaných v dĺžke trvania niekoľko dní týždenne alebo denne je 10% – žien a 7% – mužov

– 46% žien a 56%, ktorí preberajú takúto starostlivosť pracuje

– celkovo v EÚ je menej žien, ktoré sú schopné súbežne pracovať a starať sa doma o seniora/hendikepovanú osobu

– okolo 24% žien a mužov na Slovensku sa stretlo s nesplnením potreby profesionálnych domácich služieb

– prístup k finančne dostupnej a kvalitnej verejnej infraštruktúre (napr. vzdelávacie zariadenia, domovy sociálnych služieb a pod.) a doprava vplývajú na možnosti žien aj mužov žiť v časovej rovnováhe, keďže veľkú časť dňa človek prežije v zamestnaní, ale túži aj po oddychu a regenerácii

– ženy na Slovensku trávia priemerne dochádzaním za prácou asi 32 minút, muži asi 36 minút a pri bezdetných pároch je to ešte o čosi viac

– zatiaľ čo muži cestujú zvyčajne priamo, ženy sa zastavujú na rôznych miestach v závislosti od toho, čo potrebujú vybaviť (škôlka, potraviny, pošta atď.)

Čo zlepšiť, ako a aké kroky podniknúť aby sa postavenie žien zlepšilo? To sú otázky, na ktoré naozaj existujú odpovede, len ich treba postupne aplikovať v praxi. Treba pochopiť, že rodová rovnosť – to nie je žiadny pohon na čarodejnice, ale zlepšovanie podmienok dievčat a žien doma či na pracovnom trhu, čo v konečnom dôsledku cíti každá rodina. A každý muž, ktorý ľúbi svoju partnerku, každý otec, ktorému záleží na jeho dcére a každý syn, ktorý si váži svoju mamu pre ňu isto chce lepší príjem, možnosť uplatniť sa v ktoromkoľvek smere, získať kvalitnejšiu opateru v starobe či vyšší dôchodok. Môžeme samozrejme čakať na politikov a ich rozhodnutia a byť na nich v týchto otázkach prísny, alebo začať od seba. Či už v bežnej dennej prevádzke, alebo ako zamestnávateľ. Efekt sa možno nedostaví hneď, ale dočkáme sa ho.   

Viac o Indexe sa dozviete tu: http://eige.europa.eu/gender-equality-index

 

Teraz najčítanejšie

Silvia Krpelanová

Vyštudovala Katedru žurnalistiky na FiF UK v Bratislave. Pracovala ako redaktorka v tlačovej agentúre SITA, denníku SME a TV Markíza (2004 - 2012). Zúčastnila sa programov: Visegrad Summer School (2006) Advanced European Media Training (2007), Tertio Milenio Seminar on Free Society (2007). Od septembra 2015 pôsobí v RTVS ako dramaturgička a moderátorka relácie Slovensko v obrazoch. Je autorkou Magazínu Bratislava región (Tourist Edition Look At It pre roky 2018, 2019 a 2020), ktoré sú dostupne bezplatne v tlačenej aj elektronickej podobe TU. Zaujíma sa aj o témy spojené s rozvojom turizmu a aj preto s radosťou spolupracovala na vytvorení niekoľkých StoryMáp, napr. Vínne cesty a Vianočné trhy pre región Centrope, ktorý zahŕňa Bratislavu a jej okolie a svojimi aktivitami podporuje rozvoj cezhraničnej spolupráce. Nájdete ich tu a tu. Spolupracuje s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE). Blogy inšpirované témami, ktoré Inštitút sleduje si môžete prečítať na tejto platforme.