Denník N

Rozpočet – zlé služby za viac peňazí ?

Návrh rozpočtu vystavuje veľmi zlé vysvedčenie pre zvyšovanie efektivity verejných výdavkov. Hodnota za peniaze je naďalej ignorovaná, výdavkové politiky sú nastavované ad hoc. V miliardovom rozpočte často chýbajú milióny v oblastiach, ktoré sú nespochybiteľne potrebné. To si vyžaduje zásadné prenastavenie výdavkových politík do budúcnosti. A prísnejšie vyžadovanie odpovedí, prečo sa odporúčania neplnia.

Trvalá neefektivita slovenských verejných výdavkov si vyžaduje dva prístupy. Treba prenastaviť rozdeľovanie výdavkov medzi sektormi tak, aby sme zmodernizovali ekonomiku a tak dosahovali čo najvyššiu životnú úroveň. Dnešné nastavenie často predstavuje neefektívnu a skostnatenú štruktúru výdavkov, ktorá je výsledkom lobistických tlakov a často neefektívnych minulých rozhodnutí. Ako ? Treba sa inšpirovať od najvyspelejších ekonomík sveta. Ak potom výdavky porovnáme relatívne voči sebe, dostaneme odporúčania, kde máme pridať a ubrať bez toho, aby sme museli navyšovať celkové výdavky[1]. To nám napríklad hovorí, že dávame veľa na vnútornú bezpečnosť, málo na vzdelávanie a že objem peňazí v zdravotníctve asi nie je jeho hlavný problém. A pritom tohtoročný rozpočet je výrazne štedrý voči vnútru, kedy výdavky majú vzrásť o 17% medziročne … Tento prístup zatiaľ našej hospodárskej politike absolútne chýba.

Druhý nadväzujúci prístup je potom zefektívňovanie v rámci jednotlivých sektorov princípom Hodnota za peniaze. Tu treba pochváliť, že v rozpočte sa konečne lepšie číta aj doprava a pôdohospodárstvo[2]. Najmä prezentovanie politík v zdravotníctve v rozpočte už dosahuje veľmi dobrú analytickú úroveň. Pochvala za lepšie analýzy je však v rozpore s reálnou implementáciou odporúčaní Hodnota za peniaze[3]. Pokračuje katastrofálne ignorovanie týchto odporúčaní. Doteraz z celkových úsporných opatrení v objeme 764,5 mil. eur sa podarilo naplniť 118,2 mil. eur (najmä v zdravotníctve, nie však v tomto roku). Zároveň sa počas tohto roku situácia zmenila k horšiemu práve v zdravotníctve, kedy nové výdavky znamenali zhoršenie efektivity o 138 mil. eur. Suma sumárom, dnes máme aspoň čísla na konštatovanie, že aj tu dochádza k zlyhávaniu hospodárskej politiky za posledné roky. Nasledujúci popis nie je komplexným pohľadom na všetky sektory, nakoľko niektoré sa ešte skrývajú pred očami daňového poplatníka, nakoľko u nich stále neprebehla Hodnota za peniaze.

Najmarkantnejším príkladom pokračujúceho zlyhávania je rezort dopravy. Už roky ignoruje úplne základnú požiadavku na analytickú prioritizáciu infraštruktúrnych projektov. V rezorte, ktorý disponuje takmer 1,2 mld eur je zúfalo ťažko nájsť desiatky miliónov eur na opravu ciest 1.triedy, ktorá ponúka veľa muziky za veľmi málo peňazí. Máme tak historicky najväčší počet havarijných ciest. Železničná infraštruktúra je v zlom stave a jej využitie je slabé. Financovanie údržby je nedostatočné a rozptýlené na veľký počet tratí. Neviem vymeniť staré výhybky za „pár drobných“ a vlaky musia ísť kvôli tomu „krokom“ a zároveň míňam obrovské peniaze na zvýšenie rýchlosti tratí. Produktivita práce zaostáva za zahraničím. V železniciach je prezamestnanosť, osobné náklady tvoria 61 % nákladov a ich podiel rastie. Štát má tak zle nastavenú zmluvu so železnicami, že ZSSK to nemotivuje správať sa efektívne a vytvára to dodatočné nepredvídateľné nároky na štátny rozpočet, ktorých výška od roku 2013 sústavne rastie. Neuveriteľne vyznieva fakt, že od roku 2017 ZSSK odmieta vôbec zdieľať údaje s MF SR. Dotácia na 1 vlakokilometer je na Slovensku o približne 60 % vyššia než v Česku, nakoľko je využitie personálu a vozidiel o polovicu nižšie. Slovensko zároveň dotuje aj vlaky, ktoré jazdia v súbehu s komerčnými vlakmi.

Objektívne zložitejším sektorom, kde ochota spolupracovať je vyššia je zdravotníctvo. Ani ono si však v tomto roku nesplnilo domácu ulohu, z úsporných opatrení v liekovej politike z 80 mil eur dosiahlo 0 eur. A pritom keby sa to stalo, rezort nemusel byť aktuálne dofinancovaný. Aktuálne je financované zdravotníctvo tak, že výdavky voči očakávanej realite môžu stúpnuť o 4,9%. Rozpočet však predpokladá nové úsporné opatrenia v objeme 148 mil eur, ktoré sú otázne, či sa naplnia. Asi najzrozumiteľnejším výsledkom nedostatočného progresu v zdravotníctve je fakt, že rezort, ktorý má zdroje na úrovni 5,4 mld eur nedokáže nájst desiatky mil eur na dlhodobo sľubované nové nemocnice, ktoré podporuje aj princíp Hodnoty za peniaze. Kvôli neefektívnemu míňaniu tak vláda musela skresať práve tieto investície o takmer 1/3 zo 100 mil eur na 69 mil eur.

Do vzdelávania začali rásť verejné prostiedky, ale stále je to málo. Spravilo sa zatiaľ len to najjednoduchšie, nárasty platov, ale bez reorganizácie a konceptuálnych zmien (tam dokonca mohlo dôjsť k zhoršeniu).

Výsledky sú tak stále katastrofálne. V medzinárodnom testovaní máme podpriemerné a zhoršujúce sa výsledky slovenských žiakov. Výsledky sa výrazne zhoršili vo všetkých meraných oblastiach. Najviac na to doplácajú deti z chudobných rodín. Máme oveľa viac žiakov v najslabšej skupine v porovnaní aj s našimi susedmi vo V3. Máme 2.najväčší podiel vysokoškolákov v OECD, ktorí nechcú študovať doma. Na vedu dávame stále výrazne málo, využívanie eurofondov je obsahovo možno to najhoršie, čo sa v eurofondoch aktuálne deje.

Pre budúcnosť Slovenska asi nie je ideálne, že v poľnohospodárstve sú naopak relatívne výdavky vyššie ako vo vzdelávaní, z verejných zdrojov tvoria 1 % HDP a sú nad priemerom EÚ. A pritom máme situáciu, kedy veľkokapitál si zoberie takmer všetky priame platby (pätina najväčších poberateľov dostáva 94 % všetkých priamych platieb), aby spravil to minimum (obilniny, olejniny). Koncentrácia priamych platieb je tak na Slovensku najvyššia zo všetkých členských štátov EÚ, čo môže znamenať enormný vplyv lobystických skupín v sektore.

Možno bude pre niekoho prekvapením fakt, že na ochranu životného prostredia nedávame málo verejných prostriedkov. Napriek tomu kvalita slovenského životného prostredia v porovnaní s rokom 2016 poklesla najmä v manažmente odpadových vôd, v kvalite ovzdušia a v nakladaní s odpadom.

Čo sa týka zamestnanosti, avizovaný veľmi potrebný a ministerstvo financií sľúbený audit bol zablokovaný koaličnou stranou SNS. Rozpočet ponúka len informáciu, že od roku 2017 má stúpnuť počet ľudí vo verejnej správe o takmer 14 tisíc a z toho zvýšenie ústrednej správe je takmer 9 tisíc. Priestor pre zeefektívnenie ľudských zdrojov a procesov musí byť obrovský. Však už len analyticky pripravovaná mzdová revízia (10% zvýšenie produktivity administratívy, zlučovanie samospráv a škôl, optimalizácia počtu policajtov) dosahuje veľmi vysoké potenciálne úspory na úrovni vyše 600 mil eur. Nižšie je tabuľka, ktorá obsahuje nové čisla potenciálnych úspor, identifikovaných projektom Hodnota za peniaze.

Identifikované úsporné opatrenie z pohľadu Hodnoty za peniaze (mil. eur)

Oblasť do roka celkový potenciál
Životné prostredie 118 157
Školstvo 30 88
Práca a sociálne veci 174 174
Doprava (vrátane ŽSR) 81 152
IT 48.5 48.5
Pôdohospodárstvo 4.6 4.6
Zdravotníctvo 148 542
Mzdová revízia (10% zvýšenie produktivity, zlučovanie samospráv a škol, optimalizácia policajtov) 173 623
SPOLU 777 1,904

Zdroj: UHP

Bez mzdovej revízie sú momentálne identifikované úspory na úrovni takmer 1,3 mld eur. Z toho asi polovicu by bolo možné realizovať do jedného roka. Vrátane mzdovej revízie sú celkové úspory z pohľadu Hodnoty za peniaze možné na úrovni skoro 1,9 mld eur a z toho vyše 777 mil eur by sa mohlo doručiť do jedného roka.

Pokračujúce ignorovanie odprúčaní Hodnoty za peniaze a z toho plynúca neefektivita štátnych výdavkov a zlá kvalita verejných služieb ponúka zamyslenie, či by budúca koaličná zmluva nemala obsahovať nasledujúcu klauzulu: rezortný minister, v prípade, že neplní odporúčania, musí svoj pohľad verejne vysvetliť a obhájiť, inak by mu mala byť vyslovená nedôvera, nakoľko zrejme zastupuje viac rezortných lobistov, ako záujmy daňového poplatníka.

 

[1] Jednoduchá komparatívna analýza by sa pozerala na výdavky mimo úrokových výdavkov a výdavkov súvisiacich s demografiou. Takisto by brala do úvahy niektoré slovenské špecifiká, napr. relatívne nedostavanú infraštruktúru na Slovensku. Následne by sa jednotlivé sektory medzi sebou porovnávali voči tzv. „smart“ krajinám, využijúc OECD index o najvyššej životnej úrovni na svete. Viac pozri aj tu.

[2] V minulom roku už nastal pokrok aj pri zdravotníctve, vzdelávaní, źivotnom prostredí a sociálnych veciach.

[3] Viď prílohu č.7 k rozpočtu.

Teraz najčítanejšie

Ján Tóth

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, bývalý viceguvernér NBS pre menovú politiku, riaditeľ IFP, hlavný ekonóm ING Bank a UniCredit Bank a predseda Klubu ekonomických analytikov