Denník N

Greta už nie je „Pipi dlhá pančucha klimatickej zmeny.“

Greta Thunberg je vo sfére ekologického aktivizmu nepravdepodobný, aj keď nie úplne náhodný fenomén. Na začiatku bolo viacero vonkajších inšpirácií a podnetov, ktoré odštartovali jej aktivizmus, neskôr rozšírený aj na medzinárodnú scénu. Myšlienkovým rámcom Gretinho aktivizmu je autistická hypersystemizácia témy boja proti klimatickej kríze, ktorej jadrom je znižovanie emisií CO2, stotožnenie viery s vedou a eschatologická tematika.

Prelínanie a nakoniec až splynutie kariéry celebrity s kariérou klimatickej aktivistky u adolescentky s Aspergerovým syndrómom, až do obrazu hybridnej kultovej osobnosti, má rôzne úrovne a podoby. Prvou je detský aktivizmus v boji proti klimatickej zmene. Druhou je podiel Aspergerovho syndrómu (AS) na formovaní Gretinho klimatického mýtu. Striedanie rolí mediálnej celebrity (Times, Vogue, ocenenia) a klimatickej aktivistky vyústilo do viacerých Gretiných mediálnych a komunikačných zlyhaní.

Čo si prečítate v texte? Nevieme kto vytiahol starý problém „97% konsenzus“. Prečo generálny tajomník Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) Petteri Taalas v rozhovore pre Talouselämä povedal to čo povedal? Naozaj viac počuť Gretu, ako klimatológických vedcov? Neobyklé tolerovanie extrémistického environmentálneho hnutia Extinction Rebellion, ktoré má vplyvných podporovateľov. Gretina európska misia sa líši od americkej vo všetkých parametroch. Lekcia 16 – ročného školáka Felixa Kirbyho z kritického myslenia o zmenách klímy.

Pred nedávnom médiá opäť vytiahli argument „97% konsenzus“ vedcov o klimatickej zmene (antropogénne otepľovanie). Odhliadnuc od toho, že ho používajú len menej informovaní aktivisti, má zjavne presvedčiť skeptikov o jedinom správnom postoji ku zmene klímy. Tí čo podľahnú štatistickému kúzlu „97% konsenzus“ vedcov si môžu od tohto percenta odpočítať 500 informovaných a skúsených vedcov, ktorí 23. 9. 2019 poslali António Gutterresovi Európsku deklaráciu o klíme . Po úvodnom texte profesora Guus Berkhouta, v ktorom žiada generálneho tajomníka OSN o stretnutie vedcov svetovej úrovne na diskusiu z oboch názorových strán.  V siedmych bodoch deklarácie sú zhrnuté hlavné argumenty 500 klimatických expertov. Bez ohľadu na drobné výhrady k deklarácii,  Gutterresova odpoveď bude dôležitá. Ak neusporiada konferenciu, IPCC len opäť odhalí svoju nedôveryhodnosť ako medzinárodného vedeckého panelu a OSN znovu potvrdí svoju neschopnosť zmeniť svoje spôsoby.

Generálny tajomník Svetovej meteorologickej organizácie (WMO je jednou z materských organizácií IPCC) Petteri Taalas tvrdí, že naratív alarmistov o zmene klímy je celkom mimo a kritizoval spravodajské médiá za vyvolanie neopodstatnenej úzkosti v rozhovore pre Talouselämä (fínsky finančný časopis). Hovoril o tom, že atmosféra vytváraná médiami vyvolala úzkosť, že riešenie zmeny klímy nevyžaduje, aby ľudia žili asketickým životom,„Ak začnete žiť ako pravoslávny mních, svet nebude zachránený“. Zdôrazňuje, že životná úroveň by sa nemala znižovať. Domnieva sa, že radikálni environmentalisti sú teraz hlavným problémom. Sú to fatalisti a extrémisti; predstavujú hrozbu. Hnutie Extinction Rebellion vyžaduje ešte oveľa radikálnejšie akcie. Napríklad, dosiahnutie nulových emisií do roku 2025 a od vlád žiadajú „poctivé“ informácie o klíme. P. Taalas sa kriticky zmieňuje aj o spôsoboch, akým aktivisti pracujú s informáciami. Správy IPCC sa čítajú podobným spôsobom ako v Biblii: skúšate si nájsť určité časti alebo pasáže, ktorými sa potom snažíte zdôvodniť svoje extrémne názory. Pripomína to náboženský extrémizmus. P. Taalas dúfa, že mainstreamové médiá sa stanú kritickejšími, že budú mať rôznorodejšie prezentácie názorov, rozhodne by mali viesť rozhovory so všetkými stranami. Je len samozrejmé, že rozhovor vzbudil pozornosť a ohlasy nielen v odborných kruhoch.

Rozhovor s Petteri Taalasom bol publikovaný 6. 9. a 12. 9. už na stránkach WMO bolo zverejnené jeho stanovisko, v ktorom musel vysvetľovať, dopĺňať a miestami aj korigovať, svoje otvorené a kritické názory, ktoré neboli v súlade so stanoviskami IPCC. Taalasovým šéfom je Gutterres, keďže WMO je organizácia pridružená k OSN. Príhoda ilustruje, ako je to s nezávislosťou WMO. Inak to nebude ani s nezávislosťou IPCC. V hodnotovom svete vedcov stojí najvyššie nezávislosť. Princíp konsenzuálnej vedy, ako ju prezentuje IPCC je svojou podstatou proti nezávislosti vedy.

Lenže klimatickí skeptici a realisti museli svoju pozornosť obrátiť na ďalšiu iniciatívu aktivistov, ktorí sa snažia vytvoriť atribučnú súvislosť medzi počasím a klímou. Predsa len, zmena klímy je príliš „abstraktná“ vec a nevidieť ju a je pomalá (interval merania sa uvádza 30 rokov), zatiaľ čo alarmista môže búrku alebo tajfún celkom dobre pozorovať voľným okom a zvolať  „aha, klíma sa mení“. Inak z arzenálu progresívnych ľavicových aktivistov je menenie významov pojmov a manipulácia s nimi najnebezpečnejšia zbraň, lebo priamo zasahuje a deformuje v tomto prípade samotný metodologický základ klimatologickej vedy.

V poslednej dobe badať vplyv aktivistických vedcov nielen v metodológii vedy, kde sú základné paradigmy a axiómy nedotknuteľné. V boji proti klimatickej zmene  schvaľujú a podporujú  „rýchle a energické“ konanie demonštrantov. V jednom z dvoch svetovo najváženejších vedeckých časopisov, v Science, publikovalo dvadsaťdva univerzitných vedcov a klimatológov z rôznych kútov sveta stanovisko Obavy mladých demonštrantov sú opodstatnené, podporujúc okrem iných aj Gretin Piatok pre budúcnosť. V stanovisku píšu: „Obrovská mobilizácia mládeže (…) ukazuje, že mladí ľudia chápu situáciu. Schvaľujeme a podporujeme ich požiadavku na rýchle a energické konanie.“ (Hagedorn G, et al, Apr. 2019). Mladí ľudia chápu situáciu primerane. Nechápu ani viac, ani menej ako im to dovoľuje vek, skúsenosti a vzdelanie, čiže, s prepáčením, nechápu. Ale konajú, vyzývajú vlády k činom, ktoré majú zabrániť klimatickej kríze.

Čo je v týchto časoch oveľa podstatnejšie a aktuálnejšie a možno nás to poučí a bude varovať, je hlas preľaknutej, frustrovanej a zlostnej mladej generácie – naliehavo žiadajúcej prejsť od reflexie k činom, od váhavosti k rozhodnosti a od umiernenosti k radikálnosti. Je to akási nová mytológia mladých. Má cieľ – zastaviť zmenu klímy. Obsah kontinentálnych gigakampaní vyjadrujú mémy „uhlíková neutralita“, „znižovanie CO2“, „zmena systému“, „akcia tu a teraz“ a kult Grety. Heslá štrajkujúcich neukazujú riešenia, ale vyjadrujú hnev a frustráciu mladých z neschopnosti elít urobiť rýchlo požadované opatrenia. No a tie sú z väčšej časti nereálne, drastické, neekonomické a polarizujúce.

Naratív o potrebe rýchlej zmeny a okamžitých opatrení, lebo ľudstvo premešká kritickú chvíľu a dôjde k nejakej klimatickej katastrofe, je premietnutý do Gretinho eschatologického mýtu. Spojenie vedy, v ktorej Greta vždy hľadala oporu, s klimatickou mytológiou vo väčšine prejavoch a príhovoroch na najvyšších svetových a národných fórach bolo zjavné. Ale inak to bolo  pri vypočutí pred spoločným Kongresovým výborom USA Greta miesto odpovede odovzdala výboru Správu IPCC so slovami: „Nechcem, aby ste ma počúvali, chcem aby ste počúvali vedcov.“  Jamie Margolin, 17-ročná zakladateľka známeho ekologického hnutia Zero Hour, spolu s Gretou prítomná na vypočutí, neskôr jej vystúpenie komentovala: “She gives very blunt observations” a roztrpčene dodala: „keby som to urobila ja, ľudia by si mysleli, že som podvodník.“ (NYT)

Pomaly sa navodzuje predstava, že zmenu klímy možno dosiahnuť len nejakým radikálnym transformačným procesom, akým je zmena ekonomického systému, ktorá umožní realizovať environmentalistické ideály – existovať bez uhlíkovej stopy, jesť málo mäsa, nelietať, používať len obnoviteľné zdroje energie atď. Pokročilým alarmistom-expertom začína byť jasné, že bez konkrétnych akcií niet žiadnej zmeny. Lenže, keď sa zbavíme všetkých povrchností, jadrom problému stále zostáva priepastný nesúlad medzi reflexiou klimatického stavu a konkrétnymi činmi vedúcimi k dekarbonizácii hospodárstva a zmeny životného štýlu.

Dokedy zostane tento nesúlad zdrojom napätí a inšpiráciou pre radikálny aktivizmus je ťažko predvídať. Radikáli z Extinction Rebellion („ozbrojené krídlo“ Fridays for Future – P. Schutz), chystajú ďalšie „nenásilné akcie“ aj na kontinente vo veľkých mestách, blokovaním dopravy. Ako vyzerajú posledné „nenásilné akcie“  Extinction Rebellion(XR)  upozorňujúce na klimatickú a ekologické krízu si môžeme pozrieť v reportáži DailyMail. Gail Bradbrook psychodelická spoluzakladateľka XR rozbíja kladivom sklenenú výplň na Great Minster House, zatiaľ čo sa právnik XR sťažuje orgánom na kriminalizáciu nenásilných protestov hnutia XR, ktoré vytvorilo autonómne eko-bojové skupiny. Kombinácia násilia, hlúposti a ekologického sektárstva XR sa šíri na kontinent a vlády ho zjavne podceňujú. To nie sú  školáci z  Fridays for Future.

Oficiálna klimatická veda reprezentovaná IPCC  samotná nemá až tak veľa prostriedkov na masovú propagáciu svojich výstupov. Okrem klimatických správ, rôznych špeciálnych reportov (ktoré normálne ľudia nečítajú) a uzavretých klimatických samitov a sympózií s mediálnym servisom, by nevedela účinne burcovať verejnú mienku v boji proti klimatickej zmene. Je tu však, samozrejme okrem médií, rozsiahla celosvetová sieť aktivistických organizácií, ktoré OSN na čele s A. Guterresom podporuje; sú v prvej línii v boji proti klimatickej zmene. Prvýkrát v ich histórii sa však stalo, že do čela globálnej kampane proti klimatickej kríze sa dostala postava, ktorá je ich hlasom a tvárou na uliciach, v národných parlamentoch aj odborných klimatických fórach. Grete sa podarilo to, čo sa nepodarilo Al Goreovi, Leonardo Di Capriovi, Jane Goodall a iným ašpirantom na klimatické líderstvo. Na pódiách a v auditóriách sa objavila Greta Thunberg, ktorá však klimatickú krízu nosí v hlave ako Phineas Gage svoju železnú tyč.

Greta sa stala po sólovom Skolstrejk for Klimatet  a Fridays for Future v priebehu 5-6 mesiacov najvýznamnejšou osobnosťou medzinárodnej klimatickej kampane, ovplyvnila státisíce mladých ľudí a strhla nebývalú pozornosť na tému klimatickej zmeny, špeciálne znižovania CO2 . No napriek tomu sa nestala  charizmatickou osobnosťou v bežnom slova zmysle, u ktorej prevážia charakteristiky a vlastnosti s ktorými sa možno  identifikovať . Charizma, alebo skôr jej mediálny obraz, sa na ňu nabaľovala postupne ako ju uctievali najprv redaktori, moderátori, fotografi a TV, potom ministri a štátnici – až po pápeža, aj Antónia Gutterresa, na titulkách Times, Vogue atď.

Vyskytli sa aj bizarnosti. „Švedska ekologická aktivistka stelesňuje to, čo dnes musí mať supermodelka (…) v súčasnosti nie sú vo svete módne supermodelky, ako tomu bolo v 90. rokoch, ale ľudia s názorom.“ Bývalá česká topmodelka Eva Herzigová vie o čom hovorí a za príklad takejto osobnosti považuje švédsku aktivistku Gretu Thunberg. Už prestáva byť „Pipi dlhou pančuchou klimatickej zmeny“, ako ju nazvali nemecké médiá na začiatku klimatickej kampane, odkazujúc na jej podobnosť s milou detskou postavou rovnomennej knihy švédskej autorky Astrid Lindgrenovej. Greta sa stala uctievanou, i keď záhadnou postavou doby, ktorá sa v priebehu roka prihovárala svetový elitám od Katowicz,  Londýn, Paríž, Berlín cez Davos a Rím až po Washington a New York.  Medzi ekoaktivistami je Greta ojedinelý zjav. Médiá z nej urobili celebritu, aktivisti, a politickí lídri „vygenerovali“ kult osobnosti. Greta má na Twitteri vizitku: „@GretaThunberg, 16 year old climate activist with Asperger´s“. (pozn. autora: Aspergerov syndróm, skratka AS).

Celá séria PR akcií pred odplávaním Grety do USA zrejme mala za cieľ posilniť jej imidž a postavenie klimatickej celebrity. Angažmán Grety v rockovej kapele The 1975, s ktorou recituje svoje zjednodušujúce a depresívne texty vyvolalo medzi jej fanúšikmi a fanúšikmi rockovej hudby vlnu kritiky. Brendan O´Neil v článku Chvála kapelám, ktoré povedali nie Grete Thunberg na stránkach Spectator, píše o nej ako „diminutive doom-monger“. Dopadlo to ako nemalo. PR manažéri prehliadli, že na takéto aktivity jedinci s AS nie sú mentálne vybavení. Samotnú cestu do USA „bezemisnou“ plachetnicou niektoré nemecké médiá videli ako cestu do zabudnutia.

Kariéra celebrity je jedna vec, kariéra vplyvnej klimatickej aktivistky, druhá. Samozrejme, vynorili sa okolo nej problémy s autenticitou a samostatnosťou, ktorým sa budeme venovať neskôr. Treba dodať, že po vystúpeniach na americkej pôde, v Kongrese a OSN sa ozvalo viacero kritických hlasov aj radov tých politikov, ktorí ju pôvodne akceptovali (Macron, Merkelová). Najmä po jej extempore v OSN sa spustila mediálna vlna netolerantných až útočných reakcií proti Grete. Klimatickí skeptici z pravicových a konzervatívnych kruhov sa na sieti a v mnohých článkoch vyfarbili ako už dávno nie.

Gretin (klimatický) Aspergerov syndróm.

Detská nevinnosť v kombinácii s klimaticky ukotveným AS u nadpriemerne inteligentného dievčaťa hovoriaceho výbornou angličtinou, museli pôsobiť na marketingových a PR expertov ako najväčšia výzva, najmä ak sa ukázalo, že takáto konštelácia odoláva kritike. Od chvíle, keď začala Greta verejne vystupovať a organizátori (manažéri) vedeli o jej AS, vystavili jej carte blanche, akúsi licenciu dovoľujúcu povedať na verejnosti čokoľvek z repertoáru jej špecifického záujmu, (vrátane šírenia strachu z klimatickej katastrofy) – konali neeticky.

Možno namietať, že Greta s AS ma také isté právo verejne vystúpiť ako ktokoľvek iný. AS je tzv. skrytá porucha bez nejakých vonkajších stigmatizácií, bez poruchy reči a so zachovalou celkovou inteligenciou, čiže bežný pozorovateľ ani nemusí zaregistrovať nejaké odchýlky v správaní jedinca s AS. Napriek tomu má množstvo špecifických a variabilných psychopatologických príznakov, ktoré sa prejavia len pri nejakej konkrétnej aktivite, v intenzívnejšom sociálnom kontakte alebo v špecifických úlohách a  komunikácii. Stojí za zmienku, že na známeho českého psychiatra Radkina Honzáka nepôsobí Greta ako duševne chorá a skôr ju považuje za veľmi emotívnu. Dodáva však, že s autistami nepracoval.

Fenomén Greta – koľko ľudí realisticky vnímalo príbeh mladej ekologickej aktivistky zo známej umeleckej rodiny z vyššej spoločenskej vrstvy, ktorá sa stala mediálne známou celebritou, často sa stretáva so štátnikmi a vystupuje na konferenciách? Na  prvých štrajkoch sa zúčastňovala akoby mimochodom, krátko prehovorila k davu, na tlačovkách bola skôr plachá a strohá v odpovediach, rozhovorila sa zriedka. Spravodajské pokrytie v TV, v printových a internetetových médiách bolo nevídané. Mediálne skúsená matka Malena Ernman jej dala inštruktáž, ako sa má správať k médiám. Interview v najprestížnejších svetových médiách a titulných fotografií vo svetových magazínoch, článkov a komentárov boli stovky. To sme nespomínali množstvo besied, rôznych stretnutí a oficiálnych návštev, nehovoriac o aktivite na sociálnych sieťach. Aspergerov syndróm sa spomenul naozaj len okrajovo. Veľká téma sa z neho stala až tesne pred a po Gretinom odchode do Ameriky. Dovtedy sa objavovali len sporadické, väčšinou nepoučené komentáre. Bez profesionálneho PR by sa takáto mediálna kampaň jednoducho nemohla uskutočniť.

Greta začiatkom roka o publicitu veľmi nestála. Bolo to vo februári 2019, keď sa zdôverila sa reportérke Financial Times Leslie Hookovej: „Nepáči sa mi, že som v centre pozornosti , nie som na to zvyknutá. Celý môj život som bola v pozadí, ako neviditeľné dievča, ktoré nikto nevidí, ani nepočúva.“ V máji 2019 pre Times však už o svojej diagnóze hovorí že „byť odlišný nie je slabosť. Je to sila v mnohých smeroch, pretože vynikáte v dave.“

V niektorých aktivitách Grety akoby prevážilo „impulsive sensation-seeking behaviors“ – AS bol prekrývaný adolescentným impulzívnym hľadaním vzrušujúcejších zážitkov ako je boj s klímou. To je hypotéza. Tak či onak, svojou plavbou cez Atlantik odštartovala druhú etapu dobrodružstva štrajkov proti klimatickej zmene na americkej pôde. Gretin hlboký ľudský príbeh, téma klimatickej zmeny a predstava záchrany sveta uhlíkovou neutralitou sa spojili a vyvrcholením bolo jej vystúpenie na veľkom klimatickom samite OSN. Ako to dopadlo, povieme si neskôr.

Vráťme sa o 10 mesiacov späť a nechajme hovoriť Gretu, ako prežívala zúfalstvo zo stavu planéty v hlbokej depresii, ktorú zažila keď mala 11 rokov: „Bola som taká smutná, pretože svet bol taký zlý a potom som si myslela, že nemá zmysel žiť, bola som depresívna, prestala som jesť a prestala som hovoriť a prestala som chodiť do školy.“ Postupné uvedomovanie si, že môže niečo urobiť s klímou, jej pomohlo k zotaveniu, čo potvrdila aj jej matka: „Greta sa nikdy necítila lepšie, ako počas svojej kampane za klímu.“ Gretin otec ešte v septembri 2018 pre Guardian avizoval: „Rešpektujeme, že chce zaujať stanovisko. Môže byť doma a byť skutočne nešťastná, alebo protestovať a byť šťastná.“ Frekvencia interview, verejných vystúpení, cestovania a účasti na štrajkoch by zložilo nejedného profesionála, nie však Gretu. Existujúce štúdie a pozorovania potvrdzujú, že jedinci s AS aktívne angažovaní vo svojej špecifickej záujmovej oblasti referovali o pozitívnych emóciách vrátane nadšenia, hrdosti a pocitov spokojnosti, sebavedomia a kompetencie či odhodlania, zatiaľ čo v každej inej oblasti svojho života popisovali negatívne emócie a spomienky (napr. štúdia Mary A. Winter-Messiers).

Nevieme koľko ľudí vie, čo je to „Asperger“, čo je pojem, ktorý sa začal používať ako marketingová značka zvýrazňujúca osobnosť Grety. Greta je so svojou neuropsychickou pervazívnou poruchou identifikovaná, považuje ju za dar, ktorý jej umožňuje „vyčnievať z radu“ a „ľahko odhaľovať klamstvá a dáva jej veľkú silu“. Útoky klimaskeptikov v médiách proti tejto pozoruhodnej klimatickej aktivistke boli v mnohých príspevkoch primitívne a často hulvátske. Reagovali na jej vystúpenie v OSN narážajúc na jej duševný stav. Svojim emocionálnym extempore, žiaľ, prispela k psychologickej stigmatizácii svojho imidžu.

O Gretinej diagnóze sa v poslednej dobe objavilo viacero nejasností a dezinterpretácií. Denník N pohotovo reagoval na problém článkom O. Horáka, v ktorom lekárka a vedkyňa Daniela Ostatníková, odborníčka na autistické diagnostické spektrum, hovorí o Aspergerovom syndróme. V kritickej diskurzívnej analýze je užitočné doplniť poznatky o analýzu niektorých jej verbálnych prejavov.

Treba vedieť, že Aspergerov syndróm (skratka AS) v adolescencii patrí etiopatogeneticky medzi najkomplikovanejšie neuropsychiatrické pervazívne poruchy v psychiatrii a klinickej psychológii (informačne aj skúsenostne). Téma klimatickej zmeny je priamo zabudovaná (kognitívne ukotvená) do štruktúry Gretinho AS cez proces hypersystemizácie špecifického záujmu. Je to autistický spôsob myslenia, charakteristický práve pre AS a u Grety je jadrovým (dominujúcim) symptómom, zasahujúcim do kognitívných, emocionálnych aj motivačných štruktúr osobnosti. Všeobecne, tejto zložitosti zodpovedá aj zložitosť rôznych odchýliek autistického mozgu – anatomických, elektrofyziologických, neurónovej konektivity aj neurohumorálnej aktivity.

Autizmu ešte celkom nerozumieme, ani o jeho príčinách sa toho veľa nevie, špecifická liečba neexistuje a to napriek rozsiahlemu výskumu. Teóriu autizmu „hypersystemizácia – hypoempatia“ formuloval profesor Simon Baron-Cohen z Harwardu a vysvetľuje ňou dve hlavné charakteristiky autizmu. Laik si len ťažko predstaví, že vo svojom klimatickom hypersystéme Greta naozaj hľadá pravdu so všetkou vážnosťou, odhodlanosťou a túžbou nájsť nejaké pravidlo, nejakú zákonitosť v jeho fungovaní, má silnú potrebu si ich potvrdiť, opakujúc určité mentálne operácie. Táto silná potreba sa nazýva sa autistická repetícia. Opakujúce sa pojmy, predstávy, metafory a asociácie si však treba predstaviť skôr ako objekty (ukotvené konkrétne predstavy) a nie ako abstraktnejšie myšlienkové koncepty. Ritualizovanou repetíciou je napríklad aj protest proti klimatickej zmene formou pravidelných piatkových štrajkov (Friday For Future).

Prvky rituálnosti majú aj Gretine povestné príhovory. Uvedené psychické deje nie sú celkom vedomé, sú neodkloniteľné a úplne podliehajú silnému špecifickém záujmu, keď všetko ostatné ide bokom. A keďže je Greta nadpriemerne inteligentná, tak aj špecifický záujem (boj proti klimatickej zmene) je hypersystemizovaný diferencovanejšie a sofistikovanejšie. S. Baron-Cohen uvádza prípad muža s AS so špecifickým záujmom o počasie. Pravidelne chodí v noci do záhrady k meteorologickej staničke a opisuje si do zošita s maticou údaje o počasí. Sleduje vzory, pravidelnosti, porovnáva údaje, hľadá nejakú zákonitosť, smeruje k identifikovaniu nejakého pravidla. „Z tohto hľadiska je hypersystemizácia orientovaná na hľadanie pravdy“, hovorí S. Baron-Cohen (2008). Toto je príklad nižšej úrovne systemizácie ako u Grety. Autistické hľadanie pravdy (v tých najjednoduchších prípadoch aj vo fungovaní nejakého mechanického systému), je v ľudovej psychológii označované ako „posadnutosť“. Superiórne inteligentní, nadaní alebo talentovaný jedinci s AS môžu dosahovať výnimočné výkony vo vede, umení, technických a prírodovedných disciplínach. K otázke inteligencie u AS doplníme, že jej celková úroveň môže byť v norme, ale jej štruktúra vykazuje významné odchýlky v jednotlivých schopnostiach a funkciách. Napríklad, pri nadpriemernej informovanosti a vedomostiach je nízka úroveň porozumenia.

Nie je jednoduché vysvetliť odlišnosti v sémantickom profile a zvláštnostiach v preživaní medzi autistickým a neautistickým jedincom. Stručne, mladí aktivisti bojujú proti (sémanticky a skúsenotne) inej klimatickej zmene ako Greta. Informačne sú síce totožne, ale skúsenostne a kognitívne sa neprekrývajú. Gretino rozhorčenie nad klimatickou nespravodlivosťou je v tomto zmysle odlišné, ako rozhorčenie tísicov aktivistov. Treba si uvedomiť, že Greta má skúsenostne aj kognitívne odlišný pojem klímy ako neautisti. Tam kde my máme, obrazne povedané, klimatický chaos (čo je normálny stav), Greta má klimatický systém (čo je autistický stav).

Preto môže pred poslancami anglického Parlamentu celkom vážne vyriecť tieto slová: „Okolo roku 2030, za desať rokov, 250 dní a desať hodín, budeme v situácii, keď sa začne nezvratná reťazová reakcia, ktorá sa vymkne ľudskej kontrole a s najväčšou pravdepodobnosťou povedie ku koncu našej civilizácie, ako ju poznáme dnes. (…) Jediné čo by sme mali urobiť, je pozrieť sa na emisnú krivku … ospravedlňujem sa, ale stále stúpa, krivka je jediná vec, ktorú by sme mali sledovať vždy, keď robíme rozhodnutia, ktoré potrebujeme, pýtať sa sami seba, aké bude mať toto rozhodnutie dopady na krivku…„ Toto je príklad objektového myslenia s konkretizáciou IPCC klimatickej prognózy.

Jej mentor a konzultant profesor Kevin Anderson síce ubezpečuje, že Greta má osvojenú problematiku klimatickej zmeny a stále sleduje nové vedecké poznatky. Možno veriť tomu, že ten súbor poznatkov je veľký, v škole je excelentnou žiačkou. Sú to však pre ňu objekty, čísla a znaky v pre nás nedostupnom svete autistickej systemizácie. Gretine prejavy a príhovory často nezodpovedajú hodnoteniam jej mentora K. Andersona. Detailnými poznatkami z rôznych správ IPCC síce disponuje, len sa nesmie nič meniť. Široké vedomosti so zúženým využitím sú pre Gretinu produkciu dosť typické. „Ľudia s autizmom majú tendenciu veci dezinterpretovať, jednoducho preto, že nedokážu uchopiť koherenciu slova s ostatnými slovami vo vete. Že sa významy slov môžu meniť s kontextom, je pre nich nepochopiteľné.“ (Peter Vermeulen). Autistické myslenie sa odlišuje od normálneho vo viacerých funkciách.

Čo navonok vyzerá ako ignorovanie či dešpekt k autoritám, je u AS (zvlášť u detí a adolescentov) podmienené väčšinou nedostatkom sociálnej intuície, „slepotou mysle“ k autorite. V sociálnom komunikácii má rôzne, často rušivé a konfliktné podoby. Emocionálne charakteristiky Grety v tomto texte nebudeme preberať.

Zmysel pre originálny humor inteligentných autistov je povestný. Keď sa reportérka Financial Times Leslie Hook pýtala Grety ako čelí reakciám, keď hovorí váženým osobnostiam také tvrdé veci, sa zdôverila: „Sú prekvapujúco podporné, berú to, čo hovorím, (…) keď hovorím takéto veci, ľudia sa trochu nervózne smejú a nevedia ako reagovať a to je celkom zábavné.“

Keď Greta hovorí, klimatológovia mlčia.

V ére drsných kampaní sa vždy treba opýtať, či celebrity s takýmto príbehom a už aj veľkým vplyvom, nie sú nejako ovplyvňované. Podľa Spiegel online Greta má viacerých klimatických konzultantov vrátane Kevina Andersona, ktorý číta Gretine texty a koriguje ich, neskôr priznal, že občas aj niečo vsunie, ale texty sú pôvodné. Gretu považuje za expertku na komunikáciu: “Dokáže zhrnúť obrovské množstvo informácií do stručných, jednoduchých a priamych správ. Táto odbornosť nám doteraz chýbala. Greta oslovuje ľudí, najmä deti a dospievajúcich, ktorých sme nikdy predtým nestretli.“ Kevin Anderson dodáva, že „Gréta sa málo stará o to, čo si o nej myslia iní ľudia. Nezohľadňuje citlivosť záujmových skupín alebo politikov.“ Inými slovami, môže verejne povedať to, čo iné autority nemôžu. Môže byť verbálne nekorektná, zatiaľ čo celebrity a politici nie.

Dominic Green v Standpoint cituje Andersa Wijkmana z Rímskeho klubu, ktorý vidí Gretu ako nevyhnutnú súčasť presadzovania stratégie „klimatickej núdze“ európskou politickou elitou. „Mali sme veľa vedcov a klimatických výskumníkov, ktorí už niekoľko rokov hovoria o núdzových situáciách, ale až v posledných niekoľkých mesiacoch je tento koncept núdze viac-menej akceptovaný.“ A. Wijkman upresňuje, že „Greta bola rozhodujúca pre tento pokrok… Zdá sa, že pred pol rokom mladí ľudia nevenovali problému veľkú pozornosť, ale teraz to očividne robia. Takže ona bola hromozvodom (?) alebo katalyzátorom.“ Rýchlosť, s akou sa Greta preslávila ako klimatická aktivistka, pričom nevyšla z nejakej aktivistickej organizácie, jej otec vysvetlil jednoducho „správnym načasovaním“ a s lakonickým konštatovaním, že „sieť existovala“. Od začiatku ju sprevádza na cestách a je jej manažérom.

Už sme spomenuli, že v médiách sa objavili dohady, či Greta môže byť manipulovaná nejakou klimatickou lobby, aj v súvislosti s jej diagnózou. Jedinci s AS sú ťažko manipulovateľní priamo, pretože sú rigidní, držia sa svojich myšlienkových schém a vzorov správania, od ktorých sa nedajú odkloniť. Možno ich ovplyvniť len v priestore vymedzenom predmetom ich špecifického záujmu, u Grety sú to samozrejme témy klímy v jej hypersystémovom vymedzení. Môžu tak byť nasmerovaní ku skupine, napríklad k Extinction Rebellion (XR), tolerujúcej nektoré formy pouličné násilia, ktorej heslom je „Action now.“ Greta sa v apríli tohto roku v Londýne zúčastnila veľkej týždeň trvajúcej demonštrácie  XR s blokovaním dopravy a občianskou neposlušnosťou s heslom „Shut Down London“. V poslednej dobe ju viacerí komentátori označili za extrémistickú. Greta na ich demonštrácii, okrem silných slov na adresu svetových lídrov prehlásila, že „Nikdy neprestaneme bojovať za túto planétu, za našu budúcnosť a za budúcnosť našich detí a vnúčat.“ V priebehu týždňa bolo na protestoch XR zatknutých viac ako 1000 ľudí. Greta s týmto hnutím sympatizuje aj po polroku a podporila ich posledné protesty.

V súvislosti s ovplyvniteľnosťou Grety sa žiada pripomenúť, že Greta vyrastala v rodine umelcov, ľavicových angažovaných environmetalistov a jej matka Malena Ernman dostala od Svetového fondu pre ochranu prírody prestížnu cenu Environmentálny hrdina roka 2017. Informácie o tom, ako boli v rodine komunikované témy ekológie a klímy sú protirečivé. Spoľahlivo vieme, že Greta nekompromisne trvala na zavedení ekologického životného štýlu, ktorý viedol k dosť radikálnym zmenám v živote rodiny.

Gretine prejavy v národných parlamentoch, na klimatických samitoch a konferenciách, príhovory v medzinárodných organizáciach nevychádzajú z nejakého prepracovaného ekologického programu a téma klimatickej zmeny je úzko previazaná na hrozbu zániku civilizácie a života. Tému vymierania druhov prebrala od hnutia XR. Gretin radikálny ekologizmus je identický s autistickou systemizáciou predstáv fosilné palivá – emisie CO2 – zmena teraz – teplota – dátum zániku. Po vyjdení správy IPCC začala odpočítavanie do zániku sveta. V tomto zmysle je jej klimatické posolstvo symptómom a symptóm klimatickým posolstvom. Keď na časť verejnosti vplývajú a majú „silu argumentu“ vypovedá to o nej, nie o Grete. Niet sa čo diviť, že keď Greta hovorí, klimatológovia mlčia.

Nie je tu miesto na širšiu diskusiu o tom, či je správne a etické nechať autistické dieťa organizovane a verejne prezentovať klimatickú problematiku, najmä ak sa všeobecne vie, že je to polarizujúca téma a silné politikum. Po Grétinej misii po Európe a USA sa otázka stáva ešte aktuálnejšia. Detský aktivizmus je sám o sebe problémový, lebo je ľahko zneužiteľný a často vnáša konflikty do vzťahov medzi rodinou, školou a deťmi. Dnes je to už nie len aktivizmus „zdola – hore“, ako princípy kážu, ale aj „zhora – dole“ ako nám Gutterres predvádza.

Otázka, do akej miery ide o exploatáciu tohto pozoruhodného dievčaťa s nevyčerpateľnou energiou, odhodlaním a odolnosťou,  pre ciele klimatickej politiky a radikálneho aktivizmu, padla už na klimatickom samite v decembri 2018 COP24 v Katowiciach. Proti tvrdeniu, že to bola od začiatku jej úprimná a spontánna iniciatíva a samostatné rozhodnutie pre „Skolstrejk for Klimatet“, ktorý osamotene začala pred švédskym parlamentom, sa vynorilo priveľa pochybností. Faktom zostáva, že prvé fotografie Grety poslal na sieť podnikateľ a marketingový promotér Ingmar Rentzhog vyškolený Al Goreom. Od tej chvíle sa príbeh odohráva na pozadí a Gretiny priaznivci spolu s ľavicovými médiami ho považujú za konšpiráciu. Ghost news však majú na sieti dlhý život.

Greta o svojej východiskovej pozícii ešte vo februári 2019 pre Financial Times povedala: „Nie som lídrom tohto hnutia, som len jeho súčasťou.“ Stále bude prekvapovať rýchlosť a priamočiarosť s akou sa stala kultovou postavou (pre aktivistov) a klimatickou celebritou (pre širokú verejnosť). Greta musí svoju autistickú potrebu systemizácie boja proti klimatickej kríze neustále saturovať, čo je síce podmienkou jej relatívne uspokojivého fungovania, ale konzekvencie je ťažko predvídať. Oznámila, že bude v USA cestovať , ale nech bude kdekoľvek, v piatkových štrajkoch bude pokračovať.

„S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou povedie klimatická kríza k destabilizácii a rozvratu našej svetovej civilizácie“ hovorí Juraj Mesík pre Denník N, dodávajúc: „Ja nazývam generáciu dnešných mladých ľudí generáciou apokalypsy.“ Odkiaľ vie J. Mesík čo je to klimatická kríza a ako vyzerá? Prečo generáciu Z nazval „generáciou apokalypsy“? Klimatickú núdzu už vyhlásili samosprávy, inštitúcie aj štáty bez toho, aby vôbec vedeli, čo to je. Mali nejaké obavy, že sa deje niečo zlé s počasím, alebo boli týždeň horúčavy, alebo sa zľakli radikálnych ľavicových alarmistov (samosprávnych, expertných aj vládnych)? Klimatológovia sa toľkokrát mýlili vo svojich veľkých aj malých prognózach, že je namieste optimisticky sa opýtať, prečo by sa nemýlil aj teraz? Isteže sa otepľuje, to vie aj dôchodca na Spiši, ktorý sa teší z prvej úrody nektáriniek.

Vo veľkej klimatickej kampani často vznikal dojem, že prekonávanie teplotných rekordov prijímajú angažovaní alarmisti s pocitom až morbídnej satisfakcie a prekonaný teplotný rekord berú ako dôkaz správnosti svojho alarmistického presvedčenia. Greta to považuje za dôkaz správnosti svojho protestu: „Potvrdené: júl bol najteplejší v histórií meraní.“ (podľa Copernicus o 0, 04 °C). Keď pred pár mesiacmi sir Attenborough zmenil názor a pripustil posun nulových emisií až na rok 2050, Greta twitovala „veľké sklamanie“ zo svojho  vzoru.

Podporu má detský aktivizmus aj deštruktívni radikálni rebeli z XR.

I keď platnosť výsledkov psychologického výskumu bola v posledných rokoch dosť naštrbená, v Science (21. 4. 2017) sa dozvedáme, že psychológia je podľa autorov „účinný nástroj na pochopenie vonkajších a vnútorných faktorov ľudského správania, ktoré vedú k udržateľnému životu.“ Ďalej nás autori prekvapia neuveriteľným textom: „Psychológovia už prispievajú ku kampaniam na zmenu správania jednotlivcov v službách udržateľnosti, ale pozornosť sa zameriava aj na pochopenie a uľahčenie úlohy jednotlivcov v kolektívnych a participujúcich činnostiach, ktoré napravia systémy poškodzujúce životné prostredie. Zvlášť dôležití na ceste k dlhodobému ľudskému a environmentálnemu blahobytu sú transformujúci sa jednotlivci, ktorí vystupujú mimo normy, prijímajú ekologické princípy a inšpirujú kolektívne akcie. Najmä vo vyspelých krajinách.“ (E. Amel et al, 2017). Nevieme, či autori zaregistrovali, že Gretina misia potvrdila ich hypotézu priamo v teréne. Z textu vyplýva, že predpokladajú väčší výskyt podobných jedincov, čo nie je dobrá správa, lebo, okrem iného, sa tu naznačuje podpora „neurodiverzity“, čo je pochybný koncept „odpatologizovania“ takých psychických porúch, ako je autizmus, čo pripomína smutne známe antipsychiatrické hnutie zo 60-tych rokov.

Do ich definície by sa zmestili aj „transformujúci sa jednotlivci, ktorí vystupujú mimo normy“ z XR prilepených na magistrálu, lebo „prijímajú ekologické princípy a inšpirujú kolektívne akcie“, protestujúc čím ďalej deštruktívnejšie v boji proti zmene klímy. „Takmer 400 vedcov schválilo kampaň zameranú na občiansku neposlušnosť, ktorej cieľom je prinútiť vlády, aby podnikli rýchle kroky v boji proti zmene klímy, pričom varujú, že neúspech by mohol spôsobiť ´nevyčísliteľné ľudské utrpenie´.“ (Reuters, 13. 10.).  Novú mediálnu kampaň najnovšie zahájili rebeli z XR na sociálnych sieťach aj v médiách získavajúc podporu vedcov, ktorí sa stále pridávajú k výzve.   Identifikácia vedcov s cieľmi radikálneho environmentalistického hnutia XR je znepokojujúca. Aj keby išlo o jednorázovú akciu v rámci kampane, je to sociálno-patologický symptóm, ale inej ako klimatickej krízy.

Niektoré články v Science k týmto témam sú ako z iného sveta. Inak zmienka o „kampaniach na zmenu správania jednotlivca“ korešponduje s výsledkami jedného amerického výskumu zameraného na zisťovanie možnosti školákov ovplyvniť alebo zmeniť postoje rodičov ku klimatickej zmene, o ktorom referoval aj Denník N. Zmeniť postoje by znamenalo nie vzdelávať ich, ale priamo prevychovať. Mimochodom, dievčatá v tejto disciplíne dosahovali lepšie výsledky ako chlapci. Indoktrinácia otecka s „nežiadúcim“ postojom ku klíme je originálnou domácou úlohou pre pubertálnu dcéru.

Zmena postoja z definície v sebe obsahuje aj akčnú zložku, tendenciu konať podľa nového kognitívneho a emocionálneho (hodnotiaceho) vzoru. Čiže zmena v postojoch by pravdepodobne viedla aj k zmene v správaní. Kritické výhrady proti takémuto „obráteniu rolí“ sú namieste, čo je však na inú diskusiu. Ak sa vedecky skúma účinnosť „prevýchovy“ rodičov ich školopovinnými deťmi v problémovými postojmi ku klíme, čo iné môže byť cieľom výskumu ako vypracovanie efektívnejších metód na presadzovanie environmentalistických cieľov.

Nevedno koľko klimatických aktivistov počulo hlas Antónia Gutterresa vyzývajúci svetovú mládež, „aby udržiavala vedúcu pozíciu v núdzových klimatických situáciach (…), v ktorých školáci pochopili svoju úlohu lepšie ako globálni lídri a sú odhodlaní poraziť túto hrozbu.“ Gutterres sa tento rok disproporčne viac ako v minulosti venuje mládeži: „Musíme vytvoriť priaznivé prostredie pre mladých ľudí, ktorí nie sú vnímaní ako chránené osoby, ale ako ľudia s rovnakými právami, rovnakými hlasmi a rovnakým vplyvom, ako plnoprávni občania našich spoločností a mocní zástupcovia zmeny.“ To už znie ako detská verzia socialistickej internacionály. Normálny komplementárny model komunikácie nahradil Gutterres asymetrickým dysfunkčným modelom komunikácie. „Švédska aktivistka Greta Thunberg a hnutie, ktoré inšpirovala, presvedčili nemeckú vládu urýchliť boj proti zmenám klímy.“ priznala A. Merkelová, v súvislosti s programom uvoľniť na jeho podporu 50 mld. € do roku 2023. Nie je to prvýkrát keď ide v tesnom závese v jednej ideovej línii s A. Gutterresom.

A. Gutterres takto rečnil o mládeži na Svetovej konferencii ministrov zodpovedných za mládež 2019 a Fóra mládeže Lisboa+21 v portugalskom Lisabone práve v čase, keď v nemeckom Porýní-Vestfalsku mladí klimatickí aktivisti obsadili rýpadlo na ťažbu hnedého uhlia v lokalite Hombach a vo výške 70-80 metrov sa oň pripútali. Protesty, na ktorých sa zúčastnilo v Aachene 40 tisíc študentov sa začali v rámci pravidelných demonštrácií Piatky pre budúcnosť. Zrážky medzi políciou demonštrantmi si počas protestov vyžiadali niekoľko zranených.

Priamy ťah na presadenie novej klimatickej agendy predviedla zvolená predsedníčka EK Ursula van der Leyen, ktorá pri presadzovaní klimatickej agendy v Európskom parlamente priamo odkázala na Gretinu víziu, dokonca použila pri zdôvodňovaní svojho programu jej slová. Nový „Európsky klimatický pakt“ stanoví záväzky, „ktoré prinesú zmenu správania od jednotlivca až po najväčšie nadnárodné spoločnosti.“ Ani na chvíľu netreba pochybovať kto je matkou myšlienky. Sľúbila súčasne, že počas prvých 100 dní navrhne European Green Deal. Gretin klimatický mýtus defiluje na najvyšších miestach európskej politiky.

Ak chceme dosiahnuť také vzdialené ciele ako je „uhlíková neutralita“ všetkými dostupnými prostriedkami, pokoriť klimatickú zmenu a zachovať si civilizačné výdobytky, najlepšou motiváciou sú deti. Ben Page z Ypsos Mori hovorí: „Je ťažké predstaviť si budúcnosť. Jediný spôsob, ako to môžeme urobiť,  je prostredníctvom našich detí. Keď nám hovoria, že ´pálime´ ich budúcnosť, tak ako teraz, keď sme ich sklamali, musíme prekonať našu hanbu – a počúvať ich.“

Podľa výskumu Ypsos  medzi mladými ľuďmi nie je (nebolo) nejaké zvýšené povedomie o životnom prostredí. Len 12% 18-24 ročných označilo životné prostredie alebo znečistenie za dôležitý alebo najdôležitejší problém, ktorému čelí krajina – nie je významne väčší alebo menší ako celkový priemer. Iné výskumy naznačili, že je potrebné rozlišovať „životné prostredie“ a „klimatická zmena“. Záujem skončil pri triedení odpadu a šetrení energií. To bola situácia zhruba do polovice roka 2018.

Poukazovanie na etickú a psychologickú problematickosť masovej (pravidelnej) účasti detí v protestných kampaniach proti zmene klímy je buď ignorované, alebo priamo umlčané. Podceňovanie a vytesňovanie tejto témy v mainstreamových médiách je symptomatické, pretože detský aktivizmus s často viditeľnou iniciáciou „zhora – dole“ má zreteľnú a zamlčiavanú hodnotovú dimenziu s negatívnymi historickými asociáciami s praktikami totalitných režimov. Keby si na ňu médiá posvietili, vrhla by prekvapujúco veľa dlhých tieňov.

Gretin klimatický mýtus.

„Príroda sa hnevá. Po celom svete príroda zúrivo vracia úder. Naša zohrievajúca sa Zem vydáva mrazivý výkrik: prestaňte! Ak urgentne nezmeníme náš spôsob života, ohrozujeme samotný život.“ (A. Gutterres podľa Financial Times).

Greta 28. septembra twituje: „… najmenej 7 miliónov ľudí sa pripojilo k #WeekForFuture klimatickým štrajkom! (…) #WeekForFuture je jedna z najväčších svetových demonštrácií v histórii. Toto je len začiatok!“

V diskusii organizovanej denníkom Guardian Greta v jednej odpovedi prekvapujúco konštatovala, že „celá diskusia (o hrozbách klimatickej zmeny) nie je o vede, ale o psychológii“, čo znamená len tlmočenie názoru, že dôležitejšie sú posolstvá a komunikačné zvládnutie témy, ako fakty a relevantné informácie o klimatickej zmene.

Gretin klimatický mýtus nás oslovuje jazykom, aký sme doteraz v mediálnom priestore nepoznali a oslovuje masy. Od najmladšej generácie po najstaršiu, vedcov, umelcov, politikov, lídrov a novinárov. Mediálne je globálny, každodenný a vplyvný. Je to sieťovo dobre organizovaná klimatická kampaň s totálnym nasadením detí a mladej generácie, alebo spontánny a autentický detský aktivizmus generovaný špecifickým hodnotovým zameraním mladých ľudí? To sa pýtajú mnohí a niektorí aj v obave, aby neboli označení za konšpirátorov. Zmeny klímy pred rokom neboli nejakým prioritným záujmom tínedžerov. Dnes ich vidíme na deštruktívnych akciách XR,  hnutia, ktoré má aj na Slovensku podporu Fridays For Future. Nielen Gutterres a Greta, ale aj ich priaznivci by si mali vypočuť reč Rogera Hallama zakladateľa XR: „Budeme nútiť vlády konať a ak nebudú konať, zvrhneme ich a vytvoríme demokraciu, ktorá je vhodnejšia na daný účel, a áno, niektorí by mohli v tomto procese aj zomrieť.“ na konferencii AI v Londýne. Len zloducha môže napadnúť hrozbou  vypúšťania dronov blokovať letovú prevádzku na letisku Heathrow na protest proti vládam nekonajúcim proti klimatickej zmene a vymieraniu druhov – podľa jeho predstáv.

Hrozba klimatickej zmeny môže byť spracovaná podobne ako mýtus, bez ohľadu na poznatky vedy, či „pravdivosť“ alebo „nepravdivosť“ argumentov. Mýtus klimatickej krízy (katastrofy) oživuje staré archetypy zániku sveta magickým používaním slov, zavádzaním rituálov aj využitím prorockých vízií. Nemecký filozof Ernst Cassireer tvrdil, že spoločnosti, v ktorej nebezpečná sila vznikajúceho mýtu nie je kontrolovaná alebo utlmená vyššími racionálnymi silami, majú sklon smerovať k totalite. Nie ideológie, ale použité techniky sú signálmi týchto tendencií. Vplyv mýtov je mocný a nedá sa pred ním uniknúť. To že motivuje správanie človeka v jeho najrozhodujúcejších chvíľach, či si to už uvedomuje alebo nie, je historická skúsenosť. Má motivačnú silu pudu, o ktorom ani nevieme, ale pestujeme si ho, oslavujeme, a udržiavame v stave pripravenosti konať. Najmä veľké mýty o rovnosti a spravodlivosti (často skryté v ideológiách a rozprávkach) udržiavajú spoločnosti v stave pripravenosti na akciu. Je to nevyčerpateľný zdroj ľahko evokovateľných emócií a afektov. Psychológ a publicista so skúsenosťami vedeckého pracovníka František Šebej v roku 2005 napísal článok Globálne nedorozumenie. Poučný súhrnný text o klimatickej mytológii je dnes aktuálnejší ako pred 15 rokmi.

Situácia všeobecnej klimatickej katatýmie v spoločnosti začína byť horšia ako klimatická zmena samotná. Kritický racionálny prístup k téme ustupuje klimatickej mytológii. Normálny, komplementárny model zodpovednej a zrelej komunikácie (dospelý – dospelý), je nahradený asymetrickým modelom (dieťa – dospelý), čo znemožňuje akýkoľvek dialóg, lebo tu existujú  rozdielne argumentačné východiská (vzdelanie, skúsenosť, zodpovednosť, kompetencie). Uhlíková neutralita ako podmienka zníženia rizika klimatickej katastrofy a imperatívu „okamžitej akcie teraz“ už bliká na perimetri klimatického povedomia časti verejnosti, lebo sa začína spájať s konkrétnymi legislatívnymi aktivitami zaväzujúcimi vlády ku konkrétnym krokom. O prvých výsledkoch ekologickej rekoštrukcie nemeckej energetickej siete píše Daniel Wetzel vo Welt – hrozia problémy v zásobovaní.

„Nie som vedec, nie som študent. Som posol“, hovorí Greta. Otázkou je, čí? Vždy vyzýva, aby ľudia a politici akceptovali vedu a počúvali vedu. Problémom je, že klimatologická veda poskytuje iné údaje, najmä však hovorí iným jazykom, odlišným od Gretinho. Jazyk vedy sa pohybuje v dimenzii potvrdenia alebo nepotvrdenia pravdivosti svojich hypotéz. Jazyk autistického myslenia je priamou symptómovou manifestáciou špecifickej poruchy – fungujúci vo verejnom priestore ako mýtus (má svoju symbolickú a kultúrno-hodnotovú dimenziu, obsahovo sa vzťahuje k neoveriteľným „faktom“, obsahuje mémy aj metafory).

Nie je ľahké rozumieť prostému faktu, že to čo hovorí Greta nie je reprodukovaním poznatkov klimatologickej vedy v kontexte jej aktivistickej argumentácie, ale je to verbalizácia autistickej systematizácie špecifického záujmu, ktorým je boj proti klimatickej zmene. Je to síce autentický prejav, ale bez „legitimity“ v sémantickom komunikačnom priestore. Platnosť takýchto výrokov je v ich symptómovom význame. Hovorili sme o tom, že pojmy používa ako objekty. Jedným z kľúčových pojmov v jej príhovoroch je pojem vedy. Keď v OSN apelovala „Vy nepočúvajte mňa, ale počúvajte vedu“ je pojem veda použitý ako objekt. O Gretinom problematickom používaní pojmu veda hovorí filozof a historik Václav Bělohrádek: „Ona vlastne vystupuje ako prorok nejakého nového náboženstva, ktorým je veda.“ Treba si uvedomiť, že vo svojom systéme takto používa každý pojem. Tie prejavy, príhovory a miestami až recitácie si treba pozorne vypočuť – oslovuje nás inteligentné autistické dieťa, odolné, veriace, že klíma je systém a nie nekončiaci sa prírodný chaos.  Kritická diskurzívna analýza Gretinych príhovorov by vydala na samostatnú štúdiu.

Môžeme sa opýtať, koľko ľudí v Gretinom posolstve vníma, že aj ona sama je obeťou klimatickej zmeny a paradoxne aj boja proti nej. Na protestných zhromaždeniach oslovuje mémami, frázami o ničení životného prostredia, hrozbami a katastrofickými víziami, ktoré uvoľňujú davové excitácie najmä u mladých, čo samo o sebe na nejakú akciu nestačí, ale stačí to na šírenie posolstva, že „zmena klímy je skutočná“, ktoré sa mení na mém a objekt verejnej spotreby, klimatický stav sa prirovnáva k „domu v ohni“. To je súčasť Gretinho klimatického mýtu.

Angažmán Grety v OSN.

Po dvoch týždňoch plavby cez Atlantik Gretu Amerika vítala flotilou 17 plachetníc vyslaných OSN (každá symbolizovala jeden z cieľov trvalo udržateľného rozvoja). Hlavný cieľ misie, vystúpenie na klimatickom summite OSN, sa premenil na veľkú PR príležitosť. Ale po emocionálnom extempore – Gretin hnev na svetových klimatických hriešnikov – si mnohí položili otázku: hrala to alebo nehrala? Dorota Nvotová v .týždni napísala, že „Jej hamletovské vystúpenie na klimatickom samite môže byť hodnotené ako nezrelý herecký výkon z maturitného večierka.“  Autisti, vrátane AS, sotva vedia  napodobňovať, nieto ešte zahrať nejakú jednoduchú úlohu.

Tento emocionálne extrémny, žánrovo nezaraditeľný  výkon, bol zlostným prejavom plným obvinení. Namiesto ako tak dôstojného morálneho apelu (aký už v minulosti neraz predviedla), mnoho ľudí na YouTube môže sledovať hnev s obviňovaním  – čo skôr udivuje a poburuje akoby uvolňovalo étos poznania a ekologického aktivizmu.  Aj tak jej tlieskali. Tak sa tlieska kultovej osobnosti, nie celebrite, alebo klimatickej líderke.  Leslie Hook z Financial Times pri rozhovore s Gretou postrehla v jej reči ten stále prítomný „tichý hnev“ v slovách, ktorý bolo počuť vo veľa jej prejavoch. Práve ten zrejme najviac rezonuje, keď hovorí  k davu. Gretina obava, že „zostávajúci prídel emisií CO2 minieme za menej ako osem a pol roka“ nie je len obyčajnou obavou ekologickej aktivistky. Gretina matka Malena Ernman  vo svojej knihe Scény zo srdca píše: “Je schopná vidieť, čo iní ľudia nevidia. Oxid uhličitý vidí voľným okom. Vidí, ako stúpa z komínov, vidí ako sa mení atmosféra na skládku“. Nie je to dôkaz šialenstva, ako to pohotovo vysvetľovali novinári a recenzenti. CO2 je pre Gretu objekt, ktorý   má v jej autistickej hypersystémizácii  kľúčové miesto spolu s hranicou oteplenia 1,5 °C a odpočítavaním času od 1. januára 2018.„Ako sa opovažuje predstierať, že sa to dá vyriešiť bez zmeny systému?“ Bez nejakého psychologizovania možno dodať, že z tohto bodu sa  spúšťa autistický temper tantrum, ktorý sa podobá na „nezrelý herecký výkon“. A tu končí aj  kompatibilita s mentálnym svetom AS.

Emocionálnemu extempore predchádzalo Gretino zvláštne gesto na Spoločnom výbore demokratov a republikánov pre klimatickú zmenu Kongresu USA, kde sa udialo vypočutie pozvaných predstaviteľov nevládnych ekologických organizácií. Malo výraznú symboliku. Greta miesto odpovede odovzdala výboru Správu IPCC so slovami: „Nechcem, aby ste ma počúvali, chcem aby ste počúvali vedcov.“  Predsedajúci výboru zrejme nevedel, prečo si Greta myslí, že správu IPCC nečítali. Na doplňujúce otázky členov výboru odpovedala nejasne a bez náväzností.

Angažmán bolo zavŕšené 27. septembra, keď OSN udelilo štrajku Fridays For Future cenu Champions of The Earth. Greta cez svoju koordinátorku Kallan Bensonovú oznámila, že cenu nemôžu prijať, lebo „úspech, ktorý hľadáme sa nedosiahol.“ Svoj krátky príhovor ukončila slovami: „Vy a OSN máte moc, aby ste zachránili ľudstvo (…) Udrieme, znova a znova!“ Po hviezdnom privítaní flotilou plachetníc, Gretu na pôde OSN a v americkom Kongrese nečakali žiadne hviezdne chvíle.

Čo si Greta musela prežiť, vieme z jej popisov depresie a úzkosti z klimatickej zmeny. Prekonala ich len vďaka svojej inteligencii a nekompromisnej ekologizácii rodiny, ktorú si presadila v rámci AS a nie ako požiadavku reality. Tieto zmeny sa udiali v období od predpuberty do adolescencie. Mala 8-9 rokov, keď ju začala fascinovať téma klímy. V knihe Scény zo srdca, ktorú napísala jej matka Malena Ernman (neskôr autorstvo pripísala všetkým členom rodiny), je podľa anotácií a recenzií veľa smutných pasáží zo života rodiny s dvomi dcérami s AS, podrobností o priebehu pridružených ochorení a z intímneho a súkromného života. Vyrovnanie sa rodičov s autistickým bytím dcér je údel veľmi vzdialený štandardnej rodičovskej skúsenosti. Kniha vyšla pár dní pred prvým Gretinym štrajkom „Skolstrejk for Klimatet“ v auguste 2018. Krízu rodiny a krízu planéty spája spoločenský systém. Ten treba zmeniť keď chceme vyriešiť tento problém – to je základné environmentálne presvedčenie rodiny.

Lekcia Felixa Kirbyho.

Felix Kirby je 16-ročný anglický školák. Zaujíma sa najmä o prienik psychológie, neurovedy, filozofie a politiky, čo je aj pre nadaného tínedžera náročná kombinácia humanitných predmetov. V Quillette publikoval článok, v ktorom vysvetľuje prečo tínedžeri nemôžu mať predstavu o tom proti čomu protestujú, keď idú do ulíc štrajkovať proti klimatickej zmene. Vybrané citácie z jeho článku sú trochu dlhšie, rozumejme im ako odkazu dospelým – rodičom, učiteľom aj Felixovým rovesníkom.

„Výskum globálneho otepľovania je veľmi zložitá oblasť a je nepravdepodobné, že by priemerný človek – nieto ešte dieťa – mal skutočný prehľad. Ani by neboli schopní porozumieť, ako môže ľudská činnosť ovplyvniť stav zemskej klímy v budúcnosti. Ako tínedžer plne chápem spôsob myslenia mladých ľudí. Sme náchylní konať skôr, ako to uvážime. To potvrdzuje neuroveda. Náš prefrontálny kortex, regulujúci (okrem iného) rozhodovanie, plánovanie, sebauvedomenie a inhibíciu, nie je celkom vyvinutý, až do polovice 20. roku (podľa najnovších poznatkov je to až vo veku 24-25 rokov, pozn. autora). Dovtedy máme problémy s analýzou dlhodobých dôsledkov našich činností. Výsledkom je, že mnohí mladí ľudia majú tendenciu k ľahkomyseľnému správaniu. Naše rozhodnutia bývajú zakorenené nie vo vedeckej analýze, ale v emocionálnej reakcii; máme sklon vnímať protest nie ako nástroj sociálnej alebo legislatívnej zmeny, ale jednoducho ako šancu narušiť status quo. Platí to najmä pre hnutie Mládež pre klímu, ktoré sa prvýkrát inšpirovalo 15 – ročnou Gretou Thunberg.“ (F.K.)
(…)
„… je celkom možné, že globálne otepľovanie je spôsobené ľuďmi;  ak áno, musíme s tým niečo urobiť. Ale vzhľadom na nejednoznačný stav súčasnej klimatickej vedy si nemôžeme byť istí; a kým nepoznáme pravdu, mali by sme sa zdržať drastických činov. Povzbudzovať davy mladých ľudí, aby sa pridali k protestom proti klimatickým zmenám, len posilňuje sociálnu paniku ako odozvu na veľmi zložitú problematiku.“ (F. K.)
(…)
„Nemožno poprieť, že sa svet zohrieva. Väčšina vedcov súhlasí s tým, že ľudská činnosť tu zohráva veľkú úlohu. Ale v konečnom dôsledku teórie antropogénnych klimatických zmien spočívajú na korelácii medzi atmosférickými koncentráciami skleníkových plynov a pozorovaným planetárnym otepľovaním (ako aj inými makro premennými). A hoci mnohé mechanizmy sú dobre preskúmané a pochopené, korelácia nie je kauzalita. A tak ostáva možnosť, že naše obrovské úsilie o kontrolu globálneho otepľovania môže spôsobiť neúmyselné a nežiaduce následky.“(F. K.)

Ľudia v celých svojich dejinách potrebovali mýty a žijú nimi, dokonca niektorí ich preferujú pred vedou. Bolo v nich veľa nenaplnených a falošných prognóz a hrozieb, od klimatických až po súdny deň. Aj to sú evolučné tlaky, ktoré ľudí naučili prispôsobovať sa hrozbám – pozemským, nebeským aj tým vlastným. Niektoré mýty sú nebezpečné, iné menej. Niektorí hovoria, že Gretin klimatický mýtus je užitočný lebo nabáda k nepokoju nad chaotickou podobou sveta, v ktorom sa už nedá žiť tak ako doteraz,  preto treba zmenu urobiť hneď. Iní si myslia, že jeho prijímaním ako výzvy k boju proti zmene klímy sa vzďaľujeme od skutočného stavu prírody, ktorej sme súčasťou, a ktorej  nerozumieme.

Zdá sa, že do pojmu klimatická zmena (kríza) sa vkradli eschatologické predstavy aj cestou Gretiných proroctiev. Pojem klimatická zmena je už sémanticky skolabovaný a nepoužiteľný pre racionálnu diskusiu. Že sme v nejakom klimatickom cykle, je však holý fakt. V akom, ukáže čas, nie Greta, ani klimatologická veda. Ale ako hovorí S. J. Lec: „Vždy sa nájdu Eskimáci, ktorí vypracujú pre obyvateľov Konga smernice, ako sa majú uchrániť pred najväčšími horúčavami.“

Teraz najčítanejšie

Pavel Krivulka

Od 1974, po skončení štúdia na Filozofickej fakulte, som pracoval do 1996 ako klinický psychológ na psychiatrickom oddelení. Od 1996 do 2011 v súkromnej praxi. Odvtedy som na dôchodku. Žijem v Rimavskej Sobote. Mám dve vnučky a vnuka.