Nie som rasista, ale…
Začiatok tejto vety bohužiaľ stále vypovedá o stave našej spoločnosti.
Vieš ja nie som rasista, ale teraz si zober, že ja čestne pracujem a mám sa im skladať na dávky ? Je to normálne ? Veď nech sa niekde zamestná a nech maká presne tak ako ja. To je normálne.
No, ja nie som rasista, ale predsa stále to ide v telke. Tam zbili dôchodcu, hentam zase babičku, tamto prepadol potraviny. To je stále niečo, to proste my, ako biely, nerobíme, chápeš ?
Ja ako nie som rasista, ale prečo všetci vyciciavajú náš štát ? Na to mám ja platiť ? A furt je ich viac a viac ?
Počuj, ja nie som rasista, ale aj tak, ja si radšej dám bacha na tú peňaženku, tam je to všade cigán.
Ak tieto alebo podobné vety počujete, vedzte, že vo vašom okolí sa práve pohybuje rasista. Ak ste tieto, alebo podobné vety počuli z úst priateľov, kolegov, vedzte, že sú rasisti.
Neexistuje snaď väčší stereotyp ako použiť onu okrídlenú formulku končiacu ale.
