Denník N

Obeta

A zajtra bude lepšie…

Chrbát. Len mierny ohyb a som hotový. Neviem prečo, možno platnička. Štrajkuje, z času na čas ešte viac ako zvyčajne. Chcem byť  macher, odmietam sa jej venovať. „Au!“ zjojknem po chvíli. Nemôžem, už ani kúsoček, chrbát nepustí. Stolička pripravená pre každý prípad, dobre teda, posúvam ju smerom k sebe a  zosúvam na ňu svoje telo.

Lepšie, nie veľmi, ale občas aj kúsok pomôže. Teším sa do momentu, keď ich zbadám. Tam v rohu jedna vedľa druhej, čakajú na svoju príležitosť. Pozriem sa ešte raz. Topánky, ľavá i pravá, len tá šnúrka. Chýba mi  v jednej z nich, ale aj to bude problém. Premýšľam, vraciam sa ku skutočnosti. Spočiatku nič, nechytám sa.  „Aha,“ takmer si ťuknem na čelo, včera sa mi jedna z nich roztrhla, bol som nútený spraviť provizórium. A je to tu, budem musieť s tým niečo spraviť.  Zásuvka priamo pred mojím nosom, prehrabujem sa v jej útrobách.

Nič, to som si mohol myslieť, musel by som sa zastaviť v obchode. Kdeže, nestalo sa tak. Nevadí, riešim problém za horúca, dnes to ešte vydržím. A zajtra bude lepšie, som o tom presvedčený. Jedna topánka v ruke, chrbát nenamáham, nemôžem. Radšej ruky,  krkolomné pózy budú bezpečnejšie.

Buchnutie brány, som na ulici. Topánky na nohách, aj platnička sa umúdrila. Len tie kvapky, priamo do tváre dostanem dávku vody. Prší, oznamujú mi tam zhora, najvyšší čas otvoriť dáždnik. Neváham, musím tak spraviť skôr, ako sa objaví ona. Ešte zopár minút, toľko jej dávam, ale keby meškala, vydržím. Čo by som nespravil pre ženu môjho života.

 

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé, táto hra ma baví, inak som úplne obyčajná. Kontakt: blogerdm@gmail.com