Denník N

Život v temnote, alebo keď na nás padne „deka“ depresie

Podľa štatistík je depresia druhou najčastejšou príčinou PN. Je nespochybniteľné, že počet depresií narastá. A zdá sa, že neexistuje jediná odpoveď na otázku prečo. Ide o komplexný problém. Napriek tomu je téma depresie stále v spoločnosti tabu. O depresií sa nehovorí. A preto sa dnes o nej porozprávame…

Život je pomerne pestrý a ovplyvňuje náladu a emócie človeka. Niektoré veci viac a iné menej. Zmena nálady je u človeka prirodzená. Prirodzený je aj smútok a zármutok ako reakcia na niečo, čo sa stalo. Mnohí ľudia zamieňajú slová smútok, zármutok a depresia. Avšak o depresií možno hovoriť ako o niečom, čo dlhodobo trvá.

Z pohľadu psychiatrie ide o závažnú duševnú afektívnu poruchu, ktorá doslova ochromí človeka, ovplyvní negatívne jeho emócie a vedie k zmene jeho osobnosti. Môžu sa tu objaviť bludy, halucinácie, depersonalizácia, somatické poruchy, ale aj sklon k samovražde.

Ešte trocha teórie. Hovorí sa o bipolárnej depresií, kedy sa myslí maniodepresívne ochorenie, pri ktorom sa strieda mánická a depresívna fáza. A potom existuje ešte unipolárna depresia, kde rozlišujeme dystymickú depresiu, pri ktorej sa človek cíti akoby vnútorne ochrnutí, hypomanickú depresiu, ktorá sa prejavuje silným nepokojom a larvovanú depresiu, ktorá sa schováva za telesné symptómy ako sú napr. bolesti hlavy, nechutenstvo, alebo žalúdočne ťažkosti.

A aby situácia nebola jednoduchá, tak depresiu môžu vyvolať aj niektoré látky, na ktoré vzniká závislosť, prípadne môže byť spojená s infekčným ochorením. A depresia môže byť sprievodným znakom mnohých zdravotných problémov (hlavne ako reakcia na ochorenie). A väčší sklon k depresií majú ľudia na okraji spoločnosti.

Čo je depresia

V minulosti sa rozlišovalo medzi depresiami endogénnymi a exogénnymi.

Kým pri endogénnych sa hovorilo o ich telesnom základe (vnútorná príčina bez vonkajšej skľučujúcej situácie), tak pri exogénnych sa hovorilo, že sú reakciou na skúsenosť, udalosť či zážitok (skľučujúca situácia). Dnes sa už takéto členenie nepoužíva, pretože ochorenie je vždy zároveň telesné, ale aj duševné (psyché). Preto sa skôr hovorí o depresií ľahkej, stredne ťažkej a ťažkej.

Tak ako pri endogénnej a exogénnej depresií, sa prešlo k vnímaniu depresie ako celku a tak sa prestalo pri liečbe hovoriť o liečbe terapiou, prípadne liekmi (medikamentmi), ale začal sa používať komplexný prístup. Teda liečba pomocou liekov a terapie, za spolupráce psychológov a psychiatrov.

K liečbe treba povedať, že lieky sú dôležité pre zvládnutie, terapia pre spracovanie a ako prevencia. A liečbu treba dodržať. Nastaviť ten správny liek chvíľu trvá. A lieky treba brať isté obdobie, aby sa vyrovnala hladina hormónu (ktorý chýba, alebo je ho menej) a vďaka postupnému znižovaniu dávky liekov sa organizmus naučil zvýšiť produkciu konkrétneho hormónu. Mnohí pacienti vysadia lieky, keď sa začnú cítiť dobre a tým celý proces narušia.

Znaky depresie

Aaron Temkin Beck hovorí o viacerých znakoch depresie: pocit zlyhania, nenávisť k sebe, sebaobviňovanie, nerozhodnosť, neupravenosť zovnajšku, zmena telesnej hmotnosti, zmena dĺžky spánku, strata apetítu a energie, nespokojnosť, podráždenosť, spomalenosť, vyčerpanosť, pesimizmus, pocit viny a presvedčenie, že si zaslúžim trest..

Depresívny ľudia k popisu svojho stavu používajú obrazy ako: prázdnota, vyprázdnenosť, pocit že život prestal plynúť, strnulosť, majú pocit, akoby sa stali živou mŕtvolou a často sa tak navonok javia a spomínajú tiež okamih „temnej“ noci.

Čo všetko môže k nej viesť…

Carl Gustáv Jung si všimol, že depresia často prichádza v polovici života. V skutočnosti depresia často prichádza, keď sa v našom živote dejú zmeny a my odmietame s nimi pracovať. Zmena nemusí byť k horšiemu. Okrem toho, ak sa naše možnosti zmenili, lipnúť na tom čo bolo, nám nepomôže. Môže to byť príležitosť objaviť niečo nové…

Mnohí ľudia majú nízke sebavedomie. A tak sa stránia iných. Neveria tomu, že by pre niekoho mohli byť vzácni. Alebo majú nízke sebavedomie a boja sa, že by si z nich tí druhí uťahovali. A tak sa radšej ľuďom vyhýbajú. Čo len prehlbuje ich nízke sebavedomie a následne samotu. Je to začarovaný kruh…

Depresívny človek vie, že by mu pohyb urobil dobre. Ale má pochybnosti, či dokáže vstať z postele. Chýba mu sila a cíti preto pocit viny. Má pocit, že zlyhal. A tak sa len prehlbuje jeho pocit viny.

Má problém odpustiť sám sebe. Či už jeho pocit viny skutočný, alebo nie. Bez odpustenia však naďalej verí tomu, že je vinný a vina zasluhuje trest. A trestom je pre neho depresia. Aj preto mu chýba sila k boju s ňou. Má pocit, že je zaslúžená… aj v tomto prípade možno hovoriť o začarovanom kruhu.

Človek ktorý je depresívny, akoby prestal vnímať svet okolo seba. Akoby život okolo neho plynul a on nemal na ňom účasť. Podobnú neprítomnosť možno vnímať aj pri stretnutí s ním. Depresívny človek, akoby sa stretnutia nezúčastnil a bol duchom neprítomný.

Mnohí ľudia cítia únavu. Snažia sa pred ňou uniknúť do ríše snov, ale poriadne vyspať sa im nedarí a tak sa únava prehlbuje. V mnohých prípadoch je depresia spojená s vyhorením.

Pre mnohých je depresia únikom. Stalo sa niečo nepríjemné a depresia je akýmsi popieraním. Ale depresia môže byť aj reakciou na zmeny, na ktoré nie sme pripravení. Kladieme dôraz na úspech, ocenenie, uznanie, výkon a náklonnosť – teda na vonkajšie okolností. A ak je tento dôraz veľmi veľký, ľahko nás neúspech zasiahne a skĺzneme do depresie.

O depresií sa hovorí často u ľudí, ktorí sú príliš citliví. Ak to tak možno povedať. Vďaka citlivosti pôsobia ako živý lakmusový papier. Vydávajú svedectvo o hrubosti v práci, v spoločnosti, ale aj vo vzťahoch. Akosi viac sa ich dotýka to, čo sa deje a vydávajú o tom svedectvo svojou depresiou. Sú živým svedectvom toho, že spoločnosť smeruje nesprávnym smerom…

U mnohých ľudí je depresia volaním duše o pomoc. Žijeme rýchlym životným tempom. Pod veľkým tlakom. Nemáme čas na seba a svoje záľuby. Prestávame rásť. Nemáme čas na vzťahy. Často meníme prácu, sťahujeme sa a tak striedame aj spriaznené duše. Akoby sme prišli o korene. Strom ktorý má korene, môže čerpať silu z hĺbky a stáva sa silný. Bez koreňov sme ako lístie vo vetre.

Mnohí ľudia skĺzli do depresie paradoxne vďaka úspechu. Uverili sme tomu, že úspechom je, keď dosiahneme cieľ. A tak, nekladieme dôraz na to, ako ho dosiahnuť a keď ho dosiahneme, cítime prázdnotu. Dôležité je robiť veci svedomito, ale vnímať neúspech a krivdu ako súčasť života. Túžiť po ocenení, ale svoju hodnotu nestavať primárne na ocenení zvonka. Čo nás stálo dosiahnuť niečo, to často vieme doceniť len my sami, alebo len niektorí ľudia okolo nás. A vieme doceniť aj námahu, ktorá sa minula cieľu…

Nie je jedno ako. Ak cieľ dosiahneme v rozpore s našimi hodnotami, nebudeme mať z neho radosť. A ak úspech postavíme na cieli, keď ho dosiahneme, budeme potrebovať ďalší a tak stále dokola. To neznamená, že nepotrebujeme ciele. Ale naša hodnota od nich primárne nezávisí. K depresií môže viesť situácia, keď sme niečo cenné dosiahli „špinavým“ spôsobom.

Depresia sa okrem iného prejavuje nepokojom. Vnútorným a aj vonkajším. Podľa odhadov sa tretina depresií schováva za prehnanú aktivitu. Je to vlastne útek pred sebou. Prehnaná aktivita nám bráni byť v kontakte sám so sebou. Jednou z ciest ako sa ponoriť do pokoja sú rituály. Taký rituál ktorý sa odohráva pravidelne – v určitom čase, prináša pokoj do duše. Naša duša má rada takéto záchytné body v podobe rituálov. Či už je to vstávanie v určitom čase, aktivita v určitom čase, šport, obed, alebo aj odobratie sa na spánok…

Depresívny človek sa vyhýba sám sebe. A pritom, práve v sebe môže nájsť miesto, ktoré depresiou nie je zasiahnuté – je to jeho identita. Jeho hodnota nie je daná tým, ako sa práve cíti. Depresívny človek túži po láske, po skutočnej láske, ktorá nekladie podmienky. Ale neverí tomu, že by ho niekto takou láskou miloval. Lásku si nemožno zaslúžiť. Nie je predmetom obchodu. Napriek tomu, človek je hodný lásky. Sám o sebe je vzácny a hodný lásky a túto hodnotu môže len prehlbovať tým, že sa bude premieňať do väčšej krásy a že bude viac milovať…

Mnohí ľudia podľahli depresií, pretože potlačili v sebe pocit viny. Depresia sa stala následkom ich viny. U mnohých ľudí depresiu zhoršuje prehnaný pocit viny. Majú pocit, že si to zaslúžili a že si to musia odtrpieť. Cestou k prekonaniu pocitu viny je odpustenie. Odpustiť sám sebe.

Nielen zaužívané vzorce a schémy v našom živote, spolu s našou neochotou niečo zmeniť, sú cestou k depresii. Rovnaký dopad majú aj prehnané a teda nereálne očakávania a ideály. Ale aj lipnutie na nich. Možno túžime po nesprávnych veciach.

Zápas s depresiou občas trvá, keď pretrvávajú podmienky, ale aj keď okolností nie sú priaznivé, prípadne ak nemáme dobré zázemie… U depresívnych ľudí možno povedať, že im chýba chuť do života. A nielen tam. Prakticky nič čo predtým robili s nadšením, ich teraz nebaví. Depresia prináša do nášho života zmätok a tak strácame v ňom orientáciu…

Ako pomôcť

Sprevádzať človeka ktorý je depresívny nie je jednoduché. Je akoby bez života a jeho blízky majú pocit, že život berie aj im. Ale depresívny človek potrebuje blízkosť, aby dostal impulz k tomu, aby prijal seba. Ak ho prijímajú iní, získava silu prijať sám seba. Ale získava silu prijať aj depresiu. Už ho nebude zväzovať. Smie byť depresívny. To je prvý krok k zanechaniu depresie. Prijatím depresie, stráca toto ochorenie moc nad človekom. O to viac, ak depresívneho človeka ľudia prijímajú aj s depresiou. Depresia je problém, ako každý iný. Nie je dôvod, aby nás ochromila.

Nestrácať nádej

Dôvera a nádej, sú liekom na nechuť do života. Odpor k životu súvisí s pocitom beznádeje. Preto odpoveďou je nádej a dôvera, že časom sa situácia zmení. Možno máme pocit akoby sme boli v temnote, ale treba nechuť prekonať. Ten kto má nádej, je si vedomý toho, že život má aj tienisté stránky, ale vďaka nádeji nepadá do zúfalstva. Nádej dáva silu depresiu prekonať, alebo aspoň silu naučiť sa s ňou žiť…

Zápas s myšlienkami

U mnohých ľudí depresiu zhoršuje ich práca s myšlienkami. Jednoducho to čo sa stalo, vnímajú ako horšie vďaka negatívnemu mysleniu. Často o tom prebieha v nich dialóg. Rozmýšľajú nad možnými negatívnymi scenármi a to ich situáciu len zhoršuje. Existuje niekoľko možností, ako s myšlienkami bojovať. Keď niečo pomenujeme, stratí to silu. Môžeme myšlienku rozvinúť do extrému a tým ukázať, že je absurdná. Môžeme naše myšlienky rozobrať s niekým, kto ich pomôže dať do reálneho kontextu. A účinnou metódou je zastaviť ich skôr, než sa nám vymknú kontrole. Niektorým ľuďom pomáha nechať sa pohltiť nejakou aktivitou, knihou, hudbou, športom… niečím čo ich vytrhne z ich myšlienkového sveta.

Smútok, zármutok a depresia

Kedysi sa rozlišovalo medzi zármutkom, smútkom a depresiou.

Zármutok ako reakcia, keď sa nám niečo nevydarí. Smútok keď to berieme osobne a vnímame to ako vlastnú prehru. A depresia keď sme uverili, že to čo sa stalo hovorí o tom, ako na tomto naozaj sme.

Smútok má svoje miesto v živote. Smútok je nástrojom, ako sa vysporiadať s mnohými ranami. Ak je smútok potlačený, alebo ak je strata príliš veľká, potom sa k slovu hlási depresia. Depresia ako isté „odviazanie“ sa od pocitov, je tiež nástrojom ako ochrániť organizmus pred veľkým smútkom. Aj depresia má tak svoju úlohu a poslanie. Nesie v sebe posolstvo a treba ho rozlúštiť.

Posolstvo depresie

Zoči voči depresií mnohí čelia dvom pokušeniam: snahe redukovať depresiu na minulú príčinu, čo vedie k vnímaniu depresie ako trestu za nejaký skutok (vina). Depresia však ovplyvňuje celý život a nemožno ju vnímať len ako časť – výsek zo života. Druhé pokušenie je pozerať na depresiu cez jednotlivé príznaky a nevnímať ju ako celok. Depresia totiž nesie v sebe posolstvo a treba nájsť odpoveď na otázku jej zmyslu.

Čomu nás učí temná noc

Duchovná tradícia pozná pojem temná noc. Mnohí ju porovnávajú s depresiou.

Na prvý pohľad sú tieto dve skutočnosti podobné. V depresií a aj v temnej noci prežívajú ľudia pocit vlastnej bezmocnosti, bezbrannosti a nahoty, osamelosti, opustenosti a odcudzenia. Pripadajú si bezcenní, vnútorne vyvrátení, previnilí a hriešni. Prežívajú úzkosť, majú pocit, že nič nemá zmysel. Akoby sme prežívali v temnote.

Jeden zásadný rozdiel tu však je. Temnej noci predchádza duchovná skúsenosť. Je to duchovný fenomén ktorý sprevádza tých, ktorý sa rozhodli pre cestu k Bohu. Je to bolestný prežitok prázdnoty a temnoty, ktorí akoby prečisťuje človeka a pripravuje ho na skúsenosť zážitku s Bohom. Kým depresia dokáže človeka úplne ochromiť, skúsenosť temnej noci človeka ochromí duchovne. Akoby Boh neexistoval.

A tú niekde je prínos, ktorý temná noc môže vniesť do depresie. Temná noc očisťuje dušu od závislostí na inom, než Bohu. Depresia je v duchovnom svete vnímaná ako závislosť na vonkajšom svete a na podnetoch a ohodnotení z vonka. Depresia tak môže prečistiť život človeka. Depresia nás vedie k poznaniu seba, k pokore, k pomenovaniu toho, čo nie je dobré a čo nám ubližuje a k zmene svojho života.

.

Pri niektorých ľuďoch sa depresia vracia, pretože nedodržujú liečbu. A ak nie je uzdravená, je prirodzené, že sa vráti. Depresia je nezvaný hosť. Je nezvaný, pretože sme o ňu nestáli. Ale zároveň ako dobrý hosť prináša dar v podobe posolstva. Ak ho pochopíme, zistíme prečo depresia zavítala do nášho života a ako sa jej v budúcnosti vyhnúť… Pri depresií je vhodné vyhľadať odbornú pomoc, či už psychológa, terapeuta, alebo psychiatra. Dnes už na tom nič nie je – vyhľadať takúto pomoc. Žiaľ, depresia patrí k znakom tejto doby, je často cenou za to, ako žijeme…

Ps.: jedna z posledných teórií vníma zápal v organizme ako jeden z možných spúšťačov depresie. Ak by sa to časom potvrdilo, tak možnou prevenciou by boli omega-3 mastné kyseliny…

Tomáš Hupka

Anselm Grün pochádza z Nemecka. Po skončení gymnázia vstúpil do rehole benediktínov a po štúdiu filozofie a teológie v Ríme, si spravil doktorát z teológie a neskôr odišiel študovať ekonómiu na univerzitu v Norimbergu. Potom sa stal správcom opátstva a popri tom sa venuje prednášaniu, rád pracuje s mladými a dáva duchovné cvičenia. V roku 1975 prišla na svet jeho prvá kniha a odvtedy napísal cca 200 kníh a väčšina z nich patrí medzi bestsellery v duchovnej oblasti, pričom jeho kniha Deprese jak šance sa stala podkladom pre tento článok.

Zdroj fotografie:

www.healthline. com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom