Nobelova cena za ekonómiu 2019

Jan Fidrmuc, ekonóm, externý poradca Inštitútu pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR

Švédska centrálna banka a Kráľovská švédska akadémia vied každoročne udeľujú Nobelovu cenu za ekonómiu. Tento rok ju dostali Abhijit Banerjee (MIT), Esther Duflo (MIT) a Michael Kremer (Harvard) za ich ‘experimentálny prístup k znižovaniu chudoby‘.

Esther Duflo je iba druhá žena, ktorá sa stala laureátkou Nobelovej ceny za ekonómiu a zároveň sa vo veku 46 rokov stala najmladším laureátom na toto ocenenie. Duflo a jej dvaja spolulaureáti si zaslúžili najvyššie ocenenie v ekonómii za to, že položili základy využitiu experimentov v rozvojovej ekonómii a následne tento metodický prístup spopularizovali.

Experimentálny prístup sa bežne používa v prírodných vedách: prostredníctvom experimentov sa, napríklad, testujú nové lieky. V ekonómii sa tradične uplatňuje ekonometrická analýza: zozbierajú sa  údaje o premenných a zisťuje sa, či medzi nimi existuje korelácia alebo iný funkčný vzťah. Zozbierané údaje ale môžu podliehať vplyvu ďalších faktorov, ktoré analytik nemá pod kontrolou a niekedy o nich ani nevie. Napríklad, ak chceme zistiť, čo ovplyvňuje akademické výsledky žiakov, môžeme porovnať výsledky veľkého počtu detí a hľadať, ktoré faktory vplývajú na ich výsledky. Cieľom tohoto výskumu by mohlo byť zistenie, či deťom pomôže, ak sú im poskytnuté učebné pomôcky. Povedzme, že analýza ukáže, že deti skutočne majú lepšie výsledky, ak prídu do školy s pomôckami. Lenže deti, ktoré prídu do školy s potrebnými pomôckami sú obvykle z majetnejších rodín a líšia sa od chudobnejších aj v iných aspektoch: rodinné zázemie, vzdelanie rodičov, alebo gény, ktoré od rodičov zdedili. Škola alebo mimovládna organizácia môže deťom zaplatiť pomôcky, ale nemôže im dať nové rodinné zázemie alebo iné genetické dedičstvo.

Duflo a spol. tento problém vyriešili tak, že organizovali kontrolované randomizované experimenty. Tento prístup je bežný vo farmaceutickom výskume, kde sa porovnávajú výsledky tých, ktorí dostali účinnú látku s výsledkami subjektov, ktoré dostali iba placebo. V tomto prípade by niektoré náhodne vybrané školy dostali učebné pomôcky pre svojich žiakov a iné školy nie. Po niekoľkých mesiacoch analýza ukáže, či žiaci v podporovaných školách zaznamenali výraznejšiu zmenu v prospechu ako žiaci v kontrolnej vzorke. Kontrolované randomizované experimenty Duflo a spol. používali nielen na analýzu vzdelávania, ale aj na identifikovanie faktorov, ktoré vedú rodičov k tomu, aby dali svoje deti zaočkovať, aby používali preventívne opatrenia proti šíreniu chorôb (napríklad siete proti komárom prenášajúcim maláriu), a v iných oblastiach. Ich výskum pomohol identifikovať potenciálne intervencie, ktoré sú relatívne lacné a ktoré majú také prínosy, že sa ich náklady v dlhodobom horizonte viac než vrátia. Ak sú deti zdravé, dávajú pozor v škole a, najmä,  školu aj dokončia, vyrastú z nich produktívnejší pracovníci. To zase pomôže rastu HDP, zníži nezamestnanosť a chudobu a zvýši celkový blahobyt krajiny.

Experimentálny prístup má značné potenciálne využitie aj pre Slovensko: efektívnosť a dopady ekonomických a sociálnych politík by sa mohli najprv testovať na malej vzorke a s obmedzenými nákladmi. Celoštátne by sa implementovali potom iba tie, ktoré sa ukázali efektívnymi a ekonomickými. ISA v apríli 2019 zorganizovala prednášku, na ktorej fínsky expert na experimenty, Mikko Annala z fínskeho think-tanku Demos Helsinki, predstavil, ako sa vo Fínsku systematicky využívajú experimenty pri tvorbe verejnej politiky. V blízkej budúcnosti sa ISA plánuje tejto téme venovať aj ďalej.

Názory vyjadrené v článku nemusia nevyhnutne predstavovať oficiálnu pozíciu Úradu vlády Slovenskej republiky. Cieľom analytických štúdií ISA je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne témy.