N. Cave: Píseň z pytlíku na zvratky (Čitateľský denník 45/2019)
„Pečlivě si v misce namíchám pastu
a nabarvím vlasy načerno,
aby jako lesklé, inkoustově černé havraní křídlo
zakryly vrcholek mého vícepatrového čela.
Nakloním se a zabodnu pohled
do zmatených kruhů v obilí mých očí. V pravém oku,
v modré duhovce mám nějaký hnědý flíček a bělmo
začína žloutnout. Na levém spánku vidím jaterní skvrnu.
U pravé nosní dírky popraskané žilky.
Světlo v koupelni je brutální,
raději pootočím hlavu, abych nevypadal
jako Kim Čong-un a spíš připomínal Johnnyho Cashe
nebo tak někoho. Vydrž! Momentíček!
No vida! To je ono!“
Je to cestopis, neveršovaná poézia, autobiografia? Alebo (nebodaj) fikcia? Keď som si z poličky zobral túto zbierku, ktorá by mala zachycovať turné Nicka Cave a jeho kapely po Severnej Amerike, takmer úplne som zabudol, čo je to za postavičku.
Spevák so šarmom mexického svadobného podvodníka, rétorikou južanského kazateľa a cashovskou černotou. A večný mystifikátor, o ktorého ozajstnom súkromí toho nevieme zrovna veľa. Keď sa dostanete ku kapitole, v ktorej si Nick z odpadkového koša vyhrabe malú dračicu (ktorú si so sebou potom vezme aj na hotelovú izbu, kde sa o ňu stará), dojde aj neznalcom, že tu čosi nehraje. A že to nebude len taká obyčajná reportáž z nejakého rockového turné.
Krátke kapitoly sledujú jednotlivé mestá, v ktorých sa kapela zastavila, a boli písané na tie také papierové sáčky, ktoré dostanete pre istotu v lietadle. Teda tak to tvrdí autor, ale vy už viete, že sa mu nedá veľmi veriť. Kľudne ju mohol celú naťukať na svojom starom písacom stroji v pohodlí pracovne, ktovie.
A tak tu teda máme krátke výjavy z koncertov, veľkomiest, hotelov, reštaurácií. Spomienky na detstvo. Zoznamy všetkých spolupracovníkov, ktorí makajú v pozadí kapely. Mikro-poviedky namixované s útržkami textov a poézie, ktoré nesledujú nejaký dej, skôr vyvolávajú pocit. Celkom mi to pripomínalo Malé básne v próze od Charlesa Baudelairea, ktoré som čítal kedysi dávno, pradávno. Hej, a má to aj fajn doslov od Dada Nagya.
Určite by bolo zaujímavé vypočuť si názor na toto voľné plynutie slov (ktoré však má svoj tvar a formu) ne-fanúšika tejto postavičky. Predsa len — v mojej hlave tam kdesi vzadu stále znel pri čítaní ten uhrančivý hlas, ktorý tak dokonale hypnotizuje ľudí na koncertoch i albumoch.
Aj mňa dostal. A to som ešte ani nepočul nový album.
N. Cave: Píseň z pytlíku na zvratky
Argo, 2017
148 strán
*
85 %
