Denník N

Ľubivé oddlženia a neľubivé dôsledky

Ako legislatívne zmeny ovplyvňujú nárast nesplácaných úverov a tým aj stabilitu bankového sektora
Kým vo všetkých sektoroch sa zlepšuje platobná disciplína, pri spotrebiteľských úveroch naopak narastá objem nesplácaných úverov

Slováci si postupne zvykli na možnosť úverovania a postupne nám narastá zadlženie domácnosti. S narastajúcim zadlžením domácnosti pribúdajú občania, ktorí „zabúdajú splácať“ svoje dlhy. Pritom máme historicky najvyššiu mzdu a najnižšiu nezamestnanosť, čiže viac občanov zarába a preto majú dosť financií na splácanie svojich dlhov. Preto by mal klesať aj podiel nesplácaných úverov.

V tomto článku chceme poukázať na paradox, kedy v dobrých ekonomických časoch narastá počet neplatičov.

Podľa údajov zverejnených NBS sa zhoršuje platobná disciplína pri spotrebiteľských úveroch. V roku 2014 predstavoval podiel nesplácaných spotrebiteľských úverov 7,45%, v roku 2019 predstavuje podiel nesplácaných spotrebiteľských úverov 8,54%.  Podiel nesplácaných úverov poskytnutých domácnostiam kopíruje makroekonomický vývoj a poklesol z 4,07% v roku 2014 na 2,78% v roku 2019.

Zároveň došlo k zmene štruktúry nesplácaných úverov, kedy spotrebiteľské úvery tvoria pri nesplácaných úveroch až 47%, pre porovnanie v roku 2014 tvoril podiel spotrebiteľských úverov 27%.

Tento nárast nesplácaných spotrebiteľských úverov pripisujeme najmä legislatívnym zmenám pri oddlžení fyzických osôb a deklarovanej exekučnej amnestii.  Tieto opatrenia spôsobujú nárast nesplácaných spotrebiteľských úverov v dobrých časoch.  V prípade zhoršenia makroekonomickej situácie a zvýšeniu nezamestnanosti tieto opatrenia spôsobia rapídny nárast nesplácaných úverov a ohrozujú stabilitu bankového sektora. Ohrozenie stability bankové sektora z dôvodu horšieho splácania úverov spomína aj správa NBS.

Ak dlžníci nesplácajú svoje úvery, ohrozujú tým moje a Vaše úspory v bankách, keďže banka poskytujú väčšinu úverov z vkladov obyvateľstva.

Banka spravuje peniaze nás občanov, ktorí majú vedený bežný účet v banke, príp. vklad v banke. Z týchto vkladov banka poskytuje úvery, aby dokázala zhodnotiť vklady občanov a firiem. Ak dlžníci uhrádzajú svoje dlhy, banka inkasuje splátky úverov a  následne vypláca vklady vkladateľov.

Ak dlžníci nesplácajú úvery, banka následne nemá dostatok financií na vyplatenie vkladov obyvateľov a tým sú ohrozené vklady obyvateľstva.

ASINS dlhodobo upozorňuje Ministerstvo spravodlivosti na nedostatky legislatívy a prípadné riziká, ale Ministerstvo sa snaží problémy bagatelizovať.

Pôsobí to ľubivo, ako štát vyriešil problémy s neplatením, ale v konečnom dôsledku pocítia následky ľubivých opatrení všetci slušní občania. Buď v chýbajúcich daniach na zdravotníctvo a školstvo alebo vo forme prenesených nákladov od veľkých veriteľov ( vyššie poplatky v bankách, vyššie ceny za služby).

Lenže neplatením dlhov škodia nielen veľkým bankám, telekomunikačným operátorom, Sociálnej poisťovni,  ale škodia aj nám ostatným platiacim občanom. Vzniká tu skupina občanov, ktorí by vedeli svoje dlhy splácať, ale zneužívajú zákony, aby sa vyhli plateniu svojich dlhov.

Zároveň narastá počet podvedených občanov, ktorí doplácajú na podvodné oddlženia- napr. ručiteľ, ktorí po oddlžení musí splácať úver.

Ako príklad uvediem skutočný príbeh:

Páni M. po rozvode bola v ťažkej životnej a finančnej situácii. Finančné problémy vedela vyriešiť prostredníctvom úveru,  k lepším podmienkam úveru ale potrebovala ručiteľa. Jeden z kolegov pán P. sa rozhodol pomôcť páni M. a súhlasil s ručením za úver, najmä keď páni M. poznal dlhú dobu a pracovala na tlačovom oddelení, kde zarábala min. priemernú mzdu.. Ďalší kolegovci páni M. poskytli pôžičku od 500 € do 3 000€. 

Mesiac po načerpaní úveru páni M. sa oddlžila, zmenila prácu a s bývalými kolegami úplne prerušila styky a na maily a SMS odpovedá prostredníctvom právnika. Podotýkam, že páni M. naďalej pracuje na tlačovom oddelení ( len v inej firme) a má príjem,  ale nesnaží sa nijak splatiť svoje dlhy. Výsledkom tohto oddlženia je spokojná páni M. , ktorá nemusí uhrádzať svoje dlhy a skupina spravodlivo naštvaných bývalých kolegov, ktorí prišli o svoje peniaze a pán P., ktorý bude ešte 6 rokov splácať dlh za páni M. 

Zle nastavené oddlženia spôsobujú škody občanom či už priamo ( nevrátená pôžička, plnenie ručiteľa za dlžníka) alebo nepriamo (vyššie poplatky v banke, nedostatok financií v zdravotníctve, výpadok rozpočtu Sociálnej poisťovne). 

A pritom stačí tak málo, aby pri podaní návrhu na oddlženie, CPP preskúmavalo platobnú schopnosť dlžníka a CPP zverejňovalo v obchodnom registri podané žiadosti o oddlženie. Ak je dlžník schopný splatiť svoje dlhy v priebehu 5 rokov ( použiť vzorec ako pri hodnotení bonity dlžníka pri poskytovaní spotrebiteľských úverov), tak CPP zamietne návrh na oddlženie. Týmito opatreniami bude dostupné oddlženie pre ľudí v dlhovej pasci a nebude dostupné špekulantom a podvodníkom.

Autor je viceprezidentom Asociácie slovenských inkasných spoločnosti

Teraz najčítanejšie