Denník N

J.D. Salinger: Deväť poviedok (Čitateľský denník 46/2019)

„Vieš, čo by som najradšej urobil?“ povedal pán McArdle. „Najradšej by som ti roztrepal gebuľu.“
„Prečo to neurobíš?“
Pán McArdle sa zrazu oprel o lakeť a zhúžval ohorok o sklený povrch nočného stolíka. „Jedného dňa…“ začal mrzuto.
„Jedného dňa dostaneš strašne tragický srdcový záchvat,“ povedala s minimom energie pani McArdlová. Bez toho, že by vystrčila ruky, pritiahla si paplón ešte tesnejšie k telu a okolo tela. „Potom bude malý vkusný pohrebík a každý sa bude spytovať, kto je tá príťažlivá žena v červenom, ktorá sedí v prvom rade, flirtuje s organistom a znesväcuje…“
„Z tých tvojich bohovských vtipov sa čovek ešte rozplače,“ povedal pán McArdle a znova sa lenivo vystrel na chrbát.

Málo čo z toho, čo sme čítali na strednej, som si zapamätal až dodnes. Poviedka Deň ako stvorený pre banánové rybičky (úvodný citát nie je z nej, ak by ste sa pýtali, ale v knihe ju nájdete) rozhodne nepatrí do tejto kategórie zabudnutých. Najmä jej koniec teda. Ale tak poďme pekne zaradom.

Salingera poznáme ako autora novely Kto chytá v žite. Jeho poviedková tvorba je však zaujímavá rovnako — a mne sa na nej ľúbi fakt, že vytvára taký malý Marvel Universe ešte pred Marvelom. Teda postavy z jednej poviedky či novely sa objavujú aj v inej — môžeme tak sledovať osudy istej rodiny Glassových. Z rôznych uhľov pohľadu.

Táto zbierka poviedok (áno, je ich deväť) zachytáva povojnovú atmosféru v Amerike — ale takým svojským, salingerovským, spôsobom. Najprv som od nich očakával to, čo napĺňajú práve Rybičky — prekvapivý zvrat na konci, v poslednej vete. Ale v zvyšných ôsmych poviedkach to tak vôbec nebolo, práve naopak. Končili síce nečakane, ale (zdanlivo) bez pointy.

To, čo ma na nich chytilo, bola atmosféra — atmosféra rozhovorov, tragikomických situácií, v ktorých sa ocitli postavy, ich spomienky a úvahy. Väčšinou nechápete, o čom točia, ale točia to takým spôsobom, že vás to vtiahne a chcete vedieť viac. Alebo sa len tešiť z toho jazyka a dialógov, ktoré sú svieže aj po pol storočí od napísania.

Povedal by som, že je to ideálne čítanie na jeseň. Práve jesenné kulisy, trocha nostalgie, hravosti ale i melanchólie vystihujú toto mini dielo, ktoré zhltnete za jeden (jesenný) večer.

J.D. Salinger: Deväť poviedok
Artforum, 2010
200 strán
*
90 %

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.