Usvedčujúce dôkazy o vojnových zločinoch v severovýchodnej Sýrii

Amnesty International zhromaždila v čase od 12. do 16. októbra svedecké výpovede 17 ľudí z radov zdravotníckeho a záchranárskeho personálu, vysídleného civilného obyvateľstva, novinárskej obce a miestnych i medzinárodných humanitárnych pracovníkov a pracovníčok. Ich výpovede overovala prostredníctvom analýz videozáznamov a previerkou lekárskych správ a ďalšej dokumentácie.

Získané informácie predstavujú usvedčujúce dôkazy o bezohľadných útokoch v obytných zónach – vrátane útokov na obytný dom, pekáreň a školu –, ktoré podniklo Turecko a s ním spriaznené sýrske ozbrojené skupiny. Zo svedectiev sa dozvedáme aj príšerné podrobnosti o poprave významnej sýrsko-kurdskej političky Hevrin Chalaf členmi skupiny Ahrar Al-Šarkíja, ktorá patrí ku koalícii sýrskych ozbrojencov známej pod názvom Sýrska národná armáda, vyzbrojenej a podporovanej Tureckým režimom.

„Turecká ofenzíva opäť rozvrátila životy civilistom a civilistkám v severovýchodnej Sýrii, prinútila ich utiecť zo svojich domovov a vystavila ich ustavičnému strachu z bombardovania, únosov a zabíjania. Turecká armáda a jej spojenci preukázali najvyššiu mieru pohŕdania životom civilistiek a civilistov, keď podnikli vojenské útoky na rezidenčné oblasti,” povedal Kumi Naidoo, generálny tajomník Amnesty International.

„Turecká vláda nesie priamu zodpovednosť za porušovanie ľudských práv sýrskymi ozbrojenými skupinami, ktoré podporuje, vyzbrojuje a usmerňuje. Dosiaľ týmto ozbrojeným skupinám ponechávala voľnú ruku pri páchaní zločinov v Afríne a ďalších oblastiach. Preto opakovane vyzývame Turecko, aby zastavilo aktivity, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom, vyvodilo zodpovednosť voči ich páchateľom a chránilo civilné obyvateľstvo území, ktoré ovláda. Delegovanie páchania vojnových zločinov na rôzne skupiny ozbrojencov nepomôže Tureckej vláde uniknúť pred zodpovednosťou.“

Úrad zdravotníctva kurdskej samosprávy v severovýchodnej Sýrii oznámil dňa 17. októbra, že od zahájenia ofenzívy bolo v Sýrii zabitých najmenej 218 civilistov a civilistiek vrátane 18 detí.

Podľa tureckých úradov v Turecku do 15. októbra zahynulo 18 civilistov a civilistiek a 150 ďalších utrpelo zranenia následkom mínometnej paľby, ktorú pripisujú kurdským silám zo Sýrie. Ak Kurdské jednotky útočia nepresne zameriavanou výbušnou muníciou na civilné oblasti v Turecku, porušujú tým medzinárodné humanitárne právo a mali by s takýmito nezákonnými útokmi okamžite prestať.

Útoky na civilistov a civilistky v severovýchodnej Sýrii

Vo svedeckej výpovedi o jednom z najdesivejších zdokumentovaných útokov pracovník Kurdského Červeného polmesiaca (súčasť medzinárodného hnutia Červeného kríža) opísal, ako vyťahoval ľudské telá z trosiek po tureckom leteckom útoku, pri ktorom 12. októbra okolo siedmej hodiny ráno dve strely dopadli do blízkosti školy v al-Salhíja, kde sa usadilo civilné obyvateľstvo vysídlené bojmi.

„Všetko sa udialo tak rýchlo. Bolo tam dohromady šesť ranených a štyria zabití ľudia, medzi nimi dve deti. Nerozoznal som ani, či išlo o chlapcov alebo dievčatá, pretože ich mŕtvoly boli úplne zuhoľnatené. Ďalší dvaja zabití boli starší muži, odhadom po päťdesiatke. Na môj dušu, stále som z toho v šoku,“ povedal, pričom zdôraznil, že najbližšia bojová línia bola v tom čase vzdialená viac ako kilometer a v okolí školy sa nenachádzali žiadne vojenské ciele, ani ozbrojené skupiny.

Ďalší pracovník Kurdského Červeného polmesiaca opísal pre Amnesty International, ako sa snažil zachrániť 11-ročného chlapca a 8-ročné dievča zranených granátom, ktorý k nim dopadol, keď sa hrali pred svojím domom pri mešite al-Salah v Kamišli. Povedal, že Kamišli sa od 10. októbra ocitlo pod prudkou paľbou, ktorá zasiahla obytné domy, pekáreň aj reštauráciu.

„Chlapec mal zranenie na hrudi. Bolo to desivé, mal otvorenú ranu… a nemohol dýchať. Zdalo sa, že šrapnel mu roztrhol hrudník,“ povedal pracovník Kurdského Červeného polmesiaca.

Chlapec následkom zranenia podľahol. Jeho sestru šrapnel zasiahol do nohy, lekári jej ju museli amputovať pod kolenom. Záchranár povedal, že nikde v blízkom okolí neboli vojenské základne ani kontrolné stanovištia.

Ďalší incident zaznamenali nezávislí pozorovatelia 13. októbra, keď turecké bombardovanie zasiahlo civilný konvoj, v ktorom sa nachádzalo aj niekoľko novinárov a novinárok na ceste z Kamišli do Ras al-Ain. Podľa informácií Kurdského Červeného polmesiaca pri útoku zahynulo 6 civilistov a civilistiek vrátane jedného novinára, a ďalších 59 ľudí bolo zranených. Iný novinár prítomný na mieste činu udalosť opísal ako „naozajstný masaker“. Povedal, že kolóna pozostávala z približne 400 civilných vozidiel a neboli v nej prítomní žiadni bojovníci, iba niekoľko ozbrojených strážcov na ochranu cestujúcich.

„Všetky bojujúce strany musia rešpektovať medzinárodné humanitárne právo, a to vyžaduje, aby za každých okolností uplatňovali opatrenia na predchádzanie alebo prinajmenšom minimalizovanie civilných škôd. Útočiť na civilný konvoj je neospravedlniteľné,“ povedal Kumi Naidoo. „Rovnako nemožno ospravedlniť ani streľbu nasmerovanú na civilné oblasti s použitím mínometov a ďalších zbraní bez presného zameriavania. Takéto nezákonné útoky musia byť vyšetrené a ľudia, ktorí sú za ne zodpovední, musia byť odsúdení.“

Najväčším exportérom vojenskej techniky do Turecka sú Spojené štáty. K dodávateľom patria aj Taliansko, Nemecko, Brazília a India. Amnesty International vyzýva štáty, aby s okamžitou platnosťou zastavili dodávky zbraní do Turecka a tiež ostatným účastníkom vojny v Sýrii, voči ktorým existuje dôvodné podozrenie z vážneho porušovania medzinárodného práva a ľudských práv, na ktoré by mohli byť tieto zbrane použité.

Hromadné zabíjanie a únosy

Amnesty International tiež potvrdila svedecké výpovede, overila videozáznam a preskúmala lekársku správu, aby pomohla objasniť okolnosti prepadnutia Hevrin Chalaf, kurdskej političky a predsedníčky politickej strany Budúca Sýria, ku ktorému došlo 12. októbra na diaľnici spájajúcej Rakku a Kamišli. Bojovníci zo skupiny Ahrar Al-Šarkíja ju vyvliekli z auta a zavraždili obzvlášť krutým spôsobom. Jej šoféra (ochrankára) zastrelili.

V ten istý deň na tejto ceste militanti z Ahrar al-Šarkíja zajali a následne popravili najmenej dvoch kurdských bojovníkov. Okrem toho uniesli dvoch civilistov pracujúcich pre miestnu zdravotnícku organizáciu, ktorí práve prevážali lieky. Rodiny unesených dosiaľ nemajú správu o tom, kde sa unesení nachádzajú. Amnesty International verifikovala, že hromadné zabíjanie a únos dvoch civilistov sa uskutočnili 12. októbra popoludní.

Blízka priateľka Hevrin Chalaf povedala Amnesty International, že keď sa jej pokúšala dovolať na telefón, ozval sa muž, ktorý sa jej predstavil ako bojovník sýrskej opozície. Povedal jej po arabsky: „Vy Kurdky a Kurdi ste zradcovia, všetci vo vašej strane ste agenti“ a oznámil jej, že Hevrin je zabitá.

V posmrtnej lekárskej správe, ktorú Amnesty International dostala na nahliadnutie, sa uvádzajú početné zranenia: Chalaf utrpela mnohonásobné strelné poranenia hlavy, tváre a chrbta, zlomeniny nôh, fraktúry lebky v tylovej aj tvárovej oblasti a kožu na hlave mala strhnutú následkom vlečenia za vlasy.

„Bezcitné zabíjanie bezbranných ľudí je vrcholne hanebným vojnovým zločinom. Vražda Hevrin Chalaf príslušníkmi skupiny Ahrar al-Šarkíja a ďalšie vraždy musia byť nezávisle vyšetrené a ich páchatelia spravodlivo potrestaní. Je zodpovednosťou Turecka, aby zastavilo páchanie vojnových zločinov a porušovanie medzinárodného práva a ľudských práv svojimi silovými zložkami, ako aj ostatnými ozbrojenými skupinami, ktoré bojujú na jeho strane. Ak Turecko nezačne držať svojich spojencov na uzde a okamžite neukončí beztrestnosť ich konania, povzbudí ich tým k páchaniu ďalších beštiálnych činov,“ upozornil Kumi Naidoo.

Humanitárna situácia sa naďalej zhoršuje

Domáci a medzinárodní humanitárni pracovníci a pracovníčky sa vyjadrili pre Amnesty International, že stiahnutie sa Spojených štátov zo severovýchodnej Sýrie a tureckú vojenskú ofenzívu, do ktorej sa zapojila sýrska vláda, vnímajú ako naplnenie kombinácie najhorších možných scenárov.

Majú vážne obavy o to, či sa k 100 000 vysídleným ľuďom dostáva dostatok jedla, pitnej vody a zdravotníckeho materiálu – a kladú si otázku, ako bude zabezpečená pomoc ľuďom v núdzi v dlhodobejšom horizonte. Tábory pre vnútorne vysídlených ľudí, akým je napríklad al-Hol, sú plne závislé na humanitárnej pomoci. Zoskupenie 14 medzinárodných humanitárnych organizácií varovalo 10. októbra, že ofenzíva môže viesť k zablokovaniu pomoci a Medzinárodný výbor Červeného kríža niekoľko dní nato varoval, že vojna môže viesť k vysídleniu 300 000 ľudí, ktorí nebudú mať dostatok vody.

Mnohí z vysídlených ľudí nemajú kam ísť a spávajú pod holým nebom, v záhradách a na uliciach. Niektorí sa usadili v budovách škôl.

V meste Derbassíja až okolo 90 % obyvateľstva tvoria ľudia vysídlení zo svojich domovov. Jeden muž, ktorý do Derbassíje ušiel spolu so svojou rodinou, povedal Amnesty International, že asi polovica z vysídlených obyvateľov a obyvateliek odišla k príbuzným na juh a druhá polovica sa utiahla do škôl a mešít. „Tu, na juhu Derbassíje, nie sú žiadne humanitárne organizácie. Nedostávame žiadnu pomoc. Potrebujeme základné veci, ako vodu, jedlo, ošatenie, prikrývky a matrace. Potrebujeme lekársku ambulanciu… Blíži sa zima. Potrebujeme vyriešiť našu situáciu, zvlášť situáciu rodín, ktoré žijú pod holým nebom,“ povedal.

Amnesty International zaznamenala vyjadrenie humanitárnej pracovníčky: „V obrovskom ohrození sú ľudia trpiaci chronickými chorobami. Ich prežitie bude závisieť od toho, ako dlho potrvajú boje, a od toho, či budeme môcť naďalej pôsobiť v ich oblasti.“

Medzi humanitárnymi pracovníkmi a pracovníčkami vládnu obavy, že zhoršovanie bezpečnostnej situácie môže viesť k ďalším evakuáciám medzinárodných humanitárnych organizácií a postupujúce sýrske vládne jednotky môžu ohroziť miestny arabský a kurdský humanitárny personál, ako aj obmedziť realizovanie životne dôležitých cezhraničných dodávok humanitárnej pomoci.

„Všetky strany zapojené do tohto vojnového konfliktu, vrátane Turecka, ozbrojených skupín bojujúcich po jeho boku, sýrskej vlády a kurdských síl musia umožniť miestnym a medzinárodným humanitárnym organizáciám neobmedzené pôsobenie. Prebiehajúca turecká ofenzíva vyhnala tisíce už vysídlených ľudí z miest, ktoré sa stali ich dočasným útočiskom. Vojenská aktivita Turecka sťažuje poskytovanie životne dôležitej pomoci a doručovanie zdravotníckeho materiálu k ľuďom v núdzi, čím spôsobuje, že v krajine, už predtým spustošenej vojnou, naplno vypukne nová humanitárna katastrofa,“ povedal generálny tajomník Amnesty International, Kumi Naidoo.

Blog z anglického originálu preložila a upravila Elena Teplanová.