Neindiánske kmene na území SR

Milé  deti!

Na tejto hodine Náuky o spoločnosti si dnes povieme niečo o ne-indiánskych kmeňoch, ktoré tu okolo nás žijú. Veru tak, okrem goríl si v týchto politických šírkach a dĺžkach pekne užívajú aj príslušníci iných kmeňov.

Nie, to nie sú tie severoamerické indiánske kmene (niekedy vo filmoch hanlivo nazývaní aj červenokožci), ktorých poznáte z románov Karla Maya – Winnetou a spol… Tí majú vyvinutý zmysel pre česť, sú odvážni, hrdí, nedajú sa podplatiť, držia slovo. Dnes bude reč o inej odrode, tí sú červení zvnútra a z toho, čo bolo povedané vyššie, neplatí o nich nič.

Celé to bolo asi takto:

Kde bolo, tu bolo, asi pred 30 rokmi sme dostali príležitosť vybudovať otvorenú, občiansku spoločnosť. Veselica netrvala dlho. Najprv sa zjavilo jedno spasiteľské hnutie a zakrátko po nich iné stranícke sociálne pseudo-demokratické po-hnutie. Kde tí prví končili (hzdS), tam tí druhí iba začínali ( Smer). Takže istá historická kontinuita tu je. S nimi sa začala opakovať aj história telenoviel na územia nášho štátu. Na začiatku to bola „Jednoducho Mária“ a teraz tu máme „Jednoducho Marian“, ale to už je len taká smutnohra.

Keďže táto vyučovacia hodina sa pôvodne mala zaoberať „vzdelancami”, vrátime sa na chvíľu do bezpečnej vzdialenosti od súčasnosti. V 14. storočí žil tuniský filozof, historik, učenec, islamský mysliteľ Ibn Chaldun, ktorý sa zaoberal aj štúdiom vzostupov a pádov ľudských spoločností. Tvrdil, že spoločnosti stmeľuje sila, ktorú  nazval „asabíja“ (povraz, šľacha). V kmeňových spoločnostiach je sila asabíje veľká a kladie odpor vonkajšej kontrole, výberu daní (DPH ešte vtedy nebola) a iným všeobecne platným zákonom.

Nám sa totiž medzičasom, zhodou okolností a nezhodou nekmeňových politických strán, podarilo v istých oblastiach (ne)fungovania spoločnosti klesnúť z úrovne otvorenej, občianskej spoločnosti na úroveň uzavretej, kmeňovej spoločnosti. Kmeňová/kolektivistická spoločnosť, zahŕňa niektoré iracionálne črty, ktoré sa vymykajú racionálnej interpretácii a existujú magické symboly, ktorým príslušníci kmeňa pripisujú magickú moc. Takisto existujú viaceré tabu, ktoré nemôžu byť predmetom kritickej diskusie, napr. kritika vodcu. Uzavretá spoločnosť pripomína kmeň, resp. stádo tým, že je polo-organickou jednotkou, príslušníkov ktorej držia pohromade biologické zväzky- spríbuznenosť, ale aj zdieľanie spoločných snáh (kariéra, postup na mocenskom rebríčku), spoločné radosti a strasti, spoločné osoby nekritického obdivu atď.

Začalo to tým, že sa zrodila politická strana, ktorá vedela vyhrať voľby a potom, podľa vlastného vyjadrenia, mohla všetko, čo okrem iného znamenalo, že sa postupne zmenila na kmeň.

Tento kmeň sa postupne budoval podľa pravidla viacerých „S” – nový člen kmeňa bol Spolužiak, Sused, Spríbuznený, Sponzor, Spolu-podnikateľ atď. Bolo takmer zábavné pozorovať, ako si príslušníci kmeňa najprv vzájomne prihrávajú tendre a iné kšefty a potom sa takisto navzájom nahrávajú (svoje melodramatické telefonické a iné rozhovory). Akí sú milí, ako keby ich jedna strana mala.

Na čele je veľký náčelník Sediaci Hranol, resp. Kôl, samozrejme neotesaný. Magické symboly kmeňa sú peniaze a moc, tým sa klaňajú až po zem, čo s týmto modelom chrbtice nie je žiaden ortopedický problém. Šťastie pre nich nie je v peniazoch ale v ich množstve. A moc je afrodiziakom v ich alternatívnej medicíne. Postupom času z pôvodného kmeňa, s dĺžkou politickej moci metastázoval špecifický súdny pod-kmeň a vznikla nová spoločenská trieda, „naši ľudia“. Áno, v  demokratickom štáte je súdna moc nezávislá. Došlo však k dramatickej zmene, pribudlo pravidlo pre ďalšie “S” – sudkyňa/sudca, príp. aj prokurátor, podľa potreby.

Deti, ako isto viete, v každej spoločnosti existuje špeciálna skupina „strážcov“, ktorých úlohou je strážiť dodržiavanie všeobecne platných zákonov. Im sú udelené špeciálne privilégiá a predpokladá sa, že za to budú poctivo slúžiť potrebám spoločnosti. V rámci toho skladajú do rúk prezidenta aj sudcovský sľub „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou, ústavnými zákonmi, … , budem vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“ Tu sa núka klasická otázka „Kto bude strážiť strážcov?“. A druhá, trochu zlomyseľná: „Ako zabrániť tomu, aby niekto neskladal sľub na niečo, čo skrátka nemá (napr. spomínanú česť, svedomie a pod.)?

Niektorí z týchto beťárov si totiž začali myslieť, že keď majú byť nezávislí, tak sa môžu aj nezávisle, vzájomne skorumpovať a môžu  byť nezávislí aj od etiky, princípov spravodlivosti  a od sľubu sudcu, ktorý zložili. Oficiálny status takéhoto jedinca v spoločnosti nie je určujúci pre jeho postavenie vo vnútri kmeňa napr. generálny náčelník takto vyšľachteného súdneho pod-kmeňa kľudne môže byť poskokom hlavného mafiána a pod. Jazyk tohto kmeňa je takisto rozkošný, často obsahuje onomatopoické kódové slová, takže pri vysielaní pre slušných ľudí je ich prejav často prerušovaný pískaním, čo pripomína rušenie Slobodnej Európy za starých (naozaj starých?) čias.

Vo vnútri, resp. okolí kmeňa vznikajú podivuhodné zoskupenia, napr. taký Slavo sa dobre učil, tak ho poslali do školy k susednému kmeňu v Kremli. Z Public Relations mal síce Otlično, ale popri tom, ako svoj vlastný hovorca otvorene priznal, že volič je hovno. Teraz poveril svoju právnickú družinu, aby to hovno žalovali. Nový business plán na Mr. Sympatia? Náčelník Sediaci Hranol tomu hovnu občas prihodí vkusne zabalený sociálny balíček. Neviem ako pre vás, ale pre mňa je to predsa len podivná kuchyňa.

Koreňom tejto deviácie môže byť skutočnosť, že politický systém krajiny sa odchýlil od základného princípu, podľa ktorého ústavná vláda civilizovaných krajín je založená na dôležitom predpoklade, že štátna moc pracuje v prospech spoločenstva bez ohľadu na klady a zápory toho, kto túto vládnu moc momentálne zastáva. Tento princíp jasne vyjadril aj B. Spinoza, keď povedal, že znamenitosť štátu nespočíva v tom, akí dobrí ľudia mu vládnu, ale v tom, že je konštituovaný tak, aby až tak nezáležalo na tom, akí ľudia mu momentálne vládnu. Túto predstavu možno nájsť už u Aristotela a v mierme upravenej podobe neskôr u K. Poppera. Základom politického poriadku, tak ako ho poníma západná politická tradícia je dôraz na vládu zákona, nie na vládu ľudí, aj keď zákony vytvárajú ľudia.

Náčelník Sediaci Hranol túto zásadu obrátil ma hlavu. Zabalil sa do sebaklamu predstavy seba samého ako osobného spasiteľa, prinášajúceho sociálne balíčky na riešenie problémov ľudí, ktoré sám spôsobil svojou nezodpovednou a nezmyselnou hospodárskou politikou. Keďže na VUML neučili, že „Give a Man a Fish, and You Feed Him for a Day. Teach a Man To Fish, and You Feed Him for a Lifetime“ (Daj človeku rybu a nasýtiš ho na jeden deň, nauč ho chytať ryby a nasýtiš ho na celý život), nenaučil ľudí chytať ryby, ale rozdáva ryby, ktoré sám nenachytal. Podľa tejto schémy vznikali aj zákony. Neplatí vláda zákona, ale vláda ľudí danej politickej strany. Kočner už iba túto tézu previedol do patologickej podoby: upravovať rozhodnutia súdov a kriviť spravodlivosť pre jeho osobné potreby pomocou ľudí tohto kmeňa (teda zasa nie vlády zákona), z ktorých si spravil svoje bábky. A zákon sa tak stal bezvládny.

Deti, toto je však už horor, nie som si istý, že tieto skutočnosti sú určené pre vaše uši. Chcel som sa o tom poradiť s p. riaditeľkou, ale neviem sa jej dovolať, vraj ju súrne odvolali na SSS – Stranícku Schôdzu Smeru. Majú tuším hodinu spevu. Podľa vzoru svojich predchodcov nahrávajú nový kmeňový videoklip na voľby. Prišiel aj starý pán Ráž, aby im dodal guRáž a doniesol im darčekové balenie komorného „a“, aby si zladili hlasy. Stále ešte čakajú na výsledky predvolebných prieskumov a odvahu otvoriť ústa bez povolenia náčelníka. Nechajme ich teda dospievať, my si budeme musieť poradiť sami. Vráťme sa ešte späť k momentálne dosť málo súdnej moci.

Áno, súdna moc má byť nezávislá a samostatná. V našich podmienkach sa však akosi samostatne aj skorumpovala a to do takej miery, že to má vplyv nielen na súdny ale aj na tráviaci systém. Ľudom sa chce vracať, keď to vidia.

Ešte stále však nie je úplne vylúčené, že sa medzi nimi nájde nejaký ten spravodlivý a neskorumpovaný.

Ale ten, kto má byť spravodlivý, musí byť aj statočný. To, že počet statočných a spravodlivých v SR dosiahne to magické číslo sedem, nie je zďaleka isté. Človeka/sudcu, ktorý je čistý, spravodlivý a statočný treba nájsť. Taký človek sa na konkurz, ktorý vyhlási Úrad vlády asi sám neprihlási. Tieto tri požiadavky v našich podmienkach už aj tak vyzerajú ako konkurz na Svätú trojicu.

Ak sa nájde pokračovateľ odkazu francúzskeho filozofa Juliena Bendu, osobne vypíšem tender na napísanie 2. dielu jeho slávnej knihy pod mierne pozmeneným názvom Zrada „vzdelancov“ po 90-tich rokoch. Cca toľko rokov totiž uplynulo od prvého vydania tejto knihy (1927). To, čo doteraz príslušníci súdneho pod-kmeňa nechávali po sebe boli väčšinou iba také „Hara-pindy“.

Predpokladajme teda, že majú aj schopnosť samo-očistenia. Tak nech si zvolia spomedzi seba tých čistých, spravodlivých a neskorumpovaných. Volebný lístok pre účely tejto voľby stačí taký malý, tak pre dve mená. To, že dotyčnému sudcovi/prokurátorovi NAKA ešte nezobrala mobil a ešte sa nenašla jej/jeho svieža komunikácia s nejakým mafiánom v pozícii celebrity, je iba nutná podmienka, ale nie postačujúca.

Kedysi sme si tu žili aj s bratmi Čechmi a pochvaľovali ten „zemský raj to na pohľad“ (ale taký výhľad na svoju krajinu nemajú momentálne ani bratia Česi :-( . Potom sme zmenili nôtu, prešli rovno na druhú slohu a spoľahli sa na to, že keď sa, resp. ich zastavíme, „však sa oni stratia“. Nestalo sa, stratila sa spravodlivosť, resp. sa stala takmer bezvládnou.

Milé deti, napriek všetkému a práve preto, nevzdávajte to!

Radšej (ako nás v inom kontexte učili) ešte „Bdejte!“ a neodchádzajte.

To, čo za sebou zanechá patogénny bakteriálny kmeň je treba dôkladne vyčistiť  a k tomu je potrebná mladá sila. Pamätajte, všetkého len do času.

Keďže ste mladí, dívajte sa ďaleko dopredu. A aj keď sa to momentálne nenosí, stále platí:

Sub specie aeternitatis

Pod zorným uhlom večnosti