Denník N

Školský ombudsman

Toto je netradičný spôsob popisu vzniku môjho návrhu zákona. Ďakujem týmto všetkým, ktorí mi pritom pomáhali. Nebudem o ňom informovať ani tlačovou správou, či vyhlásením, ani nebudem zvolávať tlačovky. V dnešnej dobe by to aj tak zaniklo, lebo Slovensko číta Threemu a počúva Gorilu. Ale každý, kto si nájde chvíľku času, nech si prejde tieto riadky a spozná dôvody, prečo je nevyhnutné mať zavedený tento inštitút. Ak by som mal na to iba jedinú vetu, tak by som povedal – Atmosféra na slovenských školách je katastrofálna, často sa tam nedá ani dýchať.

Opakujem – klíma na školách ako dielňach ľudskosti (tak ich nazval Komenský) je v kritickom stave a podobnosť s klimatickou krízou je len čiste náhodná. Tento desivý obraz je už opretý i o pevné dáta, napr. tak ako je to v analýze TO DÁ ROZUM.

Predkladám preto so svojimi kolegami návrh zákona, ktorým sa zavedie inštitút školského ombudsmana. Jeho hlavnou úlohou bude dozerať na to, aby práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb naprieč celým školstvom požívali silnú ochranu z pozície nezávislého „dozorcu“. Myšlienka na zriadenie inštitútu školského ombudsmana rezonovala viackrát aj vo verejnosti. O tom svedčí tiež skutočnosť, že ešte v roku 2017, 15. marca, podala Slovenská komora učiteľov pripomienku k návrhu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“ v tomto znení: „Žiadame vytvoriť úrad školského ombudsmana so všetkými kompetenciami na ochranu pedagogických a odborných zamestnancov. V školskom prostredí sa vytvára množstvo vzťahov (spoločnosť – ministerstvo – zriaďovateľ – vedenie školy – rodič – pedagóg – žiak), a tým aj množstvo konfliktov, ktorých riešenie spadá do pôsobnosti rôznych organizácií bez ich vzájomnej komunikácie. Preto nie je možné dokonale zmapovať, vyhodnotiť a prijať opatrenia na zlepšenie klímy v školách a školských zariadeniach. Často neriešené alebo zdĺhavo riešené problémy majú negatívny dopad na prácu pedagogických zamestnancov. Pocit bezmocnosti vedie k frustrácii, ktorá sa navonok prejavuje únavou, nezáujmom a rezignáciou. V takomto stave nie sú potom schopní vytvoriť pokojné a tvorivé pracovné prostredie pre seba ani pre žiakov.“

Často riešime množstvo problémov, ktoré v školstve máme. Veľa sa hovorí o platoch, asistentoch, učebniciach, obedoch (nie)zadarmo. Ale ako som už napísal, na našich školách nemáme dobrú atmosféru, je toxicky ohrozená zlými vzťahmi, dochádza k porušovaniu alebo dokonca ohrozovaniu práv jednotlivcov. Nič nedokáže nahradiť čistý medziľudský kontakt, kde ste rešpektovaný a zároveň rešpektujete druhých, kde si musíte uvedomiť, že práve v školskom priestore často musíte našľapovať veľmi opatrne. Naše deti nám totiž k našim nohám kladú svoje sny, sny o krajšom a spravodlivejšom svete, preto musíme kráčať veľmi zľahka.

Školstvo je živou cestou a práca s ľuďmi je mimoriadne náročná. Tu sa vytvára obraz fungovania sveta, ktorý sa vryje do pamäte a bude vzorcom do ďalšieho života. Drobné prešľapy i neskoršie veľké krivdy budú základom frustrácie, z ktorej nám dnes vyrastá ľahostajnosť k osudu celku, ale všetko sa dá zavčasu riešiť dohľadom nad spravodlivosťou. Ak to zvládneme v malom pri našich mikrokozmosoch, v samotnom zárodku budúcich sporov, budeme sa spoločne učiť žiť vedľa seba ako ľudia.

Držme si palce, aby sme ako spoločnosť čím skôr dospeli, bránili slabších a prahli po spravodlivosti, vedeli si hovoriť i žiť v pravde.

Link na návrh zákona – tlač 1732 https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony%2Fzakon&MasterID=7581

Teraz najčítanejšie

Miroslav Sopko

učiteľ a v súčasnosti poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) a člen Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.