Denník N

Ako sme zavolali o pomoc a boli sme vypočutí – príbeh Dominika (22)

Tento text som sa po konzultácii s Dominikom Drdulom, na ktorého operáciu finančne prispeli stovky dobrodincov nielen zo Slovenska, rozhodol napísať z jednoduchého dôvodu:
Aby sme dali odpovede, ktoré máme, a tiež dodali, že na nič  iné už odpovedať nevieme.

Dominikov príbeh v kocke

História problémov, s ktorými tento mladý muž počas svojho doterajšieho života musel zápasiť, vôbec nie je krátka. Ja osobne ho poznám iba ako priateľa, iba ako kolegu, iba ako člena partie, ktorá v našom prostredí už roky združuje ľudí, čo majú čosi spoločné – ochotu pomáhať.

S Dominikom sme sa spoznali v mládežníckej organizácii, ktorá pomáhala školiť animátorov na prácu s mládežou. Ja som bol animátorom detí v letných táboroch a v školách v prírode, zatiaľ čo Dominik sa špecializoval na prácu s deťmi s rôznymi stupňami a druhmi fyzického postihnutia. Sám sa narodil s rázštepom chrbtice a ďalšími problémami, a tak sa vedel vcítiť aj do ich problémov.

Dominik sa vždy prezentoval hlavne svojím humorom. Odjakživa pôsobí trošku cynicky, venuje sa irónii na profesionálnej úrovni a mnohí ho vnímajú ako zabávača s veľkým potenciálom. Je dôležité na rovinu povedať, že nám nikdy nedovolil správať sa k nemu ako ku ‚kriplovi‘, (toto slovo používal on), pretože on je plnohodnotný chlap a všetkých nás vytlčie, ak to bude nevyhnutné. Nikdy sme teda k nemu nepristupovali ako k chorému človeku či k akémusi chúdiatku, keď sme s ním komunikovali. Navzájom sme sa s Dominikom zvykli častovať ironickými poznámkami, vždy sme k sebe boli tak priateľsky protivní a nikdy sme neupustili od určitého prejavu rešpektu, ktorý k sebe dvaja rovnocenní priatelia budujú.

(Tým nechcem povedať, že sme úmyselne zabúdali na okolnosti jeho zdravotného stavu, len sme sa ich naučili brať ako  súčasť bežného života – ja nosím okuliare, Dominik jazdí na pomocných koliečkach a všetci sme výbornými priateľmi.)

Aj preto nás, ktorí sa počítame medzi jeho dlhoročných priateľov, prekvapilo, keď sa v poslednej dobe začal správať zádumčivejšie a evidentne si robil starosti.

Dôvod jeho obáv sa čoskoro ukázal. Boli to rôzne navzájom poprepájané zdravotné komplikácie, ktoré sa uňho niekoľko rokov vyvíjali v súvislosti so spôsobom života človeka žijúceho s diagnózou spina bifida (odborný názov rázštepu chrbtice).

Skúsenosť s otravou krvi, so sepsou, s dlhodobou hospitalizáciou na lôžku

Počas leta roku 2019 Dominik vážne ochorel a so závažnými zápalovými ochoreniami a s otravou krvi sa ocitol v nemocnici v Bratislave. Vo vážnom stave tam ležal tri týždne a nie je prehnané povedať, že na symptómy, ktoré vtedy prekonával, množstvo ľudí už aj zomrelo.

Vďaka Bohu, túto krízu sa podarilo zažehnať a Dominik bol preliečený zo svojich zápalov nasadením tvrdých antibiotík. Táto úľava bola však len dočasná, pretože jeho zápaly a otrava krvi boli nakoniec iba sprievodným javom, ktorý vychádzal z iného, oveľa vážnejšieho problému.

Týmto problémom bolo rozpadnuté tkanivo pod chrbticou, ktoré vzniklo dôsledkom tlaku – išlo o veľmi závažné poškodenie štruktúry tkanív vo forme dekubitu.

Nie je dôležité hovoriť o konkrétnych medicínskych vlastnostiach tohto poranenia, dôležité je pochopiť, že pre tento problém neexistovalo veľa vhodných riešení.

Ako sme získali nádej a ako vznikli naše obavy

Po opakovaných konzultáciách a rozhovoroch s lekármi na Slovensku, ktorých prognózy neboli ani zďaleka priaznivé, sa Dominikova rodina rozhodla vyhľadať pomoc v zahraničí, konkrétne v Belgicku. Tamojší odborníci navrhli liečebný plán, ktorý sa do značnej miery odlišoval od takzvaných konzervatívnych spôsobov liečby, avšak mu dal nádej na vyliečenie a aj na zachovanie si určitej životnej úrovne, ktorá by sa každému mladému mužovi nepochybne zdala nesmierne dôležitou.

Problém však nastal v komunikácii o liečbe z Belgicka s poisťovňou zo Slovenska. Táto liečba nebola úplne tradičná, nebola úplne pochopená, nebola ani úplne odborne odkomunikovaná tak, aby v dostatočnej rýchlosti prebehli všetky právne náležitosti, a teda vznikla i naša prekérna situácia:

Poisťovňa vyhodnotila podanie žiadosti o zafinancovanie liečby v zahraničí ako neúplné.

Neúplné podanie nestačí na vymáhanie peňazí na liečbu, a tak sa Dominikova rodina rozhodla operáciu v Belgicku odložiť o týždeň od pôvodného dátumu, aby sa opätovne mohla snažiť o pridelenie financií na zákrok. Ani na tento druhý pokus žiadosť nebola schválená.

Neobviňujeme nikoho, nesnažíme sa sypať popol na hlavu poisťovne, nesnažíme sa poukazovať na neprávosť v našej situácii ani nič podobné. Absolútne nám nejde o výčitky, len sme sa pre zaužívaný byrokratický systém ocitli doslovne na hranici zdravia a doživotných problémov, ak rovno nie aj na hranici života a smrti.

Boli sme pritlačení k múru, a tak sme sa snažili riešiť situáciu, ako najlepšie sme mohli. Konali sme rovnako, ako koná človek, keď mu horí dom – hasí ho najlepšie, ako vie, a v tej chvíli nerozmýšľa, či si hadicou nepoleje televízor. Išlo totiž o niečo oveľa dôležitejšie.

Dominikova mama, Terézia Drdulová, sa v tejto chvíli takisto rozhodla konať na vlastnú päsť, a to aj na odporúčanie belgických lekárov a ľudí z blízkeho okolia rodiny. Dominika bolo potrebné vyliečiť, a to čo najskôr, pretože číhajúce nebezpečenstvo by vydesilo každého rodiča.

A tak požiadala svojich známych o finančnú pomoc, aby zákrok mohol byť vykonaný čo najskôr, aj keby na obrovské náklady (ohrozujúce existenciu) rodiny.

Ani s pomocou blízkych však Drdulovci nenadobudli pocit, že je to finančne zvládnuteľné.

Keď je ohrozené zdravie a život človeka, syna, priateľa, vtedy sa neváha – vtedy sa koná

A tak sme do situácie vstúpili my, obyčajní ľudia ochotní prispieť svojou troškou.

V nedeľu 20. októbra okolo siedmej večer som napísal môj vlastný osobný príspevok na sociálnu sieť facebook, v ktorom som načrtol naše obavy. Dominik je môj blízky priateľ, ocitol sa v problematickej situácii a kto si môže dovoliť prispieť aj čo i len najmenšou finančnou čiastkou, nech prispeje prevodom na účet, ak bude ochotný.

Tu je môj pôvodný príspevok, odfotený priamo z facebooku:

 

Kým som šiel spať okolo polnoci, príspevok mal viac ako 700 zdieľaní a desiatky ľudí sa nám (mne i Dominikovi) ozývali s túžbou pomôcť.

Boli sme dojatí.

Od rána ďalšieho dňa nám na zriadený transparentný účet postupne začali pribúdať peniažky a chvíľu nám trvalo, kým sme si uvedomili, že sme nakoniec dostali viac, ako sme si dovolili dúfať.

Prvé nebezpečenstvo vo forme finančného krachu bolo zažehnané.

A tak sa začalo konať a aj sa vykonalo

V pondelok 21. októbra v Belgicku prebehla dôležitá operácia, po ktorej Dominikovi lekári oznámili, že situácia je momentálne v podstate priaznivá, ale riziko vzniku ďalších komplikácií je nateraz stále relatívne vysoké.

Dominik v tejto chvíli leží v lôžkovej starostlivosti, je pri vedomí a robí všetko preto, aby dodržal pokyny lekárov pre zdravú liečbu. Občas mi zatelefonuje či napíše, pochváli belgické zdravotné sestričky a snaží sa len vydržať, pretože nič iné mu nezostáva.

Na transparentnom účte (ktorý môžete vidieť TU) sa medzitým zhromaždilo viac financií, ako sme dúfali, a dokonca  zrejme i viac, ako bude Dominikova rodina potrebovať na úhradu liečebných nákladov. Finálnu čiastku, ktorá bude vytvorená kombináciou všetkých nákladov, ešte, prirodzene, nepoznáme, pretože liečba ešte stále prebieha a nedokážeme predpovedať, ako dlho ešte bude prebiehať. V tejto chvíli nám však spadol kameň zo srdca, pretože s najvyššou pravdepodobnosťou budeme mať na úhradu všetkých medicínskych zákrokov.

Majiteľom a disponentom transparentného účtu je Dominikova mamina, Terézia Drdulová, a len ona môže týmito peniazmi narábať. Nateraz je finančná priorita jasná – do úspešného konca dohnať liečebný proces jej syna Dominika, a potom sa uvidí, ako bude ďalej postupovať.

Od pondelka rána nám chodia mnohé odporúčania, návrhy a idey, kam by bolo možné investovať zvyšné peniaze a komu by Drdulovci mohli ešte pomôcť. Za všetky tieto odporúčania sme vďační, avšak v tejto chvíli sa nevieme vyjadriť, čo sa bude diať ďalej. Je to pre nás síce veľmi motivujúce, keď môžeme premýšľať nad takouto budúcnosťou – nad možnosťou pomáhať ďalším ľuďom v núdzi, avšak nateraz sa musíme sústrediť na primárny cieľ, a to na dokončenie Dominikovej liečby.

Rovnako sa nám ozývajú ľudia z mnohých médií, ktorí by o Dominikovi chceli písať, klásť mu otázky a podobné záležitosti. Nateraz však musíme sucho skonštatovať, že je prinajmenšom problematické venovať sa médiám, keď je pacient celý deň na lôžku pod prísnym dohľadom lekárov a sám bojuje s ťažkým psychologickým rozpoložením, ktoré z prežitia náročnej operácie vyplýva.

O tom, ako sa rodina rozhodne konať, budeme informovať potom, čo sa Dominik vylieči, keď sa bude môcť vrátiť domov na Slovensko a naspäť do sociálneho života.

Dovtedy vás prosíme o modlitby a aj o pokračujúcu podporu pre Dominika a pre jeho rodinu, pretože práve táto vnútorná pomoc od dobrých ľudí je to, čo nás chráni pred vyhorením.

Všetkým, ktorí Dominika akýmkoľvek spôsobom podporili, zo srdca ďakujeme.

Teraz najčítanejšie