Denník N

Poďme sa pozrieť na umenie esteticky

alebo
estetická analýza obrazu Edvard Munch : The Day After, 1895

Rozbor umeleckého diela sa dá robiť z rôznych uhlov pohľadu. Estetický rozbor diela nie je to isté , čo umelecký či historicko-umelecký rozbor. Estetici poznajú viaceré metódy ako analyzovať umenie . Medzi nich patri napríklad analytická, štrukturalistická, pragmatická, fenomenologická (ach, aké krásne slovo :) a iné. Rôznym metódam a ich rozvoju sa venovali rôzni filozofi a znalci umenia. Skúsim teraz rozobrať jedno dielo – obraz od nórskeho výtvarníka Edvarda Muncha (1863-1944) týmito rôznymi pohľadmi.

ANALYTICKÁ METÓDA

V analytickom prístupu dostáva dielo symbolickú funkciu ako podmienku definície. Konkrétne v našom rozbore obrazu od Edvarda Muncha “The day after” (Nasledujúci deň ) :

Dielo zobrazuje ženu , ako oblečená leží na posteli s rukou padajúcou dole. Na obraze je zobrazená časť izby, kde je posteľ, stôl , stena, podlaha. Na posteli leží na bielych obliečkach oblečená žena. Na sebe má bielu nedbalo rozopnutú blúzku a dlhú sukňu až po členky. Na stolíku sú fľaše a poháre. To, čo dielo vyjadruje sa týka expresie (čiže prejav,výraz ), ktorá sa nerealizuje napodobením skutočnosti, ale náznakom. Tu je naznačená bezcieľnosť, nedbalosť, nezáujem , márnenie života alebo nešťastie či depresiu. Dielo odkazuje k mrhanie mladosti , krásy a života, prípadne k nezáujmu o budúcnosť.

Odhalenie metafory v umení ukazuje, že sa tam odohralo umenie. Metaforu nemôžeme stotožňovať so skutočnosťou, pretože poukazuje na vlastnosti – na prenesený význam. Prázdne fľaše sú v znamením alkoholizmu , v prenesenom význame znamením prázdnosti . Spadnutá ruka z postele je znamením straty sebakontroly, sebaovládania. Tmavá izba znázorňuje bezútešnosť. Rozpustené a padajúce vlasy nedbalosť, alebo slobodu, nezávislosť a ľahkosť bytia.

Umelecké dielo denotuje (odkazuje ) ako je umenie prítomné v diele a tiež na to, čo je mimo diela. Robí to štýlom a výberom umeleckých prostriedkov. Štýlom je expresionizmus ešte s prvkami neskorého impresionizmu – smer vyjadrujúci pocity, expresie . To je v diele už na prvý pohľad zrejmé. Výber prostriedkov ako tlmené hnedé farby, svetlo a tieň, neostré kruhové ťahy štetcom, paralelné línie v zobrazení predmetov. Kompozícia uzatvoreného celku a zároveň vypustenie nepodstatných prvkov, zjednodušenie a zjemnenie tvarov- to všetko poukazuje na starostlivý výber umeleckých prostriedkov.

Umelecké dielo odkazuje na to, čo je mimo diela , napríklad na inú skutočnosť – čo žena robila deň predtým. Predtým tu boli dvaja – na stole sú dva poháre. Tiež odkazuje na autora– autor zobrazil ženu krásne, jej krása nie je zničená, autor zobrazil ženu v bezvládnej póze a zároveň napriek situácií pôsobí decentne, nepôsobí odpudzujúco, či neslušne, autor akoby chcel, aby sme zdieľali jeho pocity. Od životopiscov E.Muncha vieme, že autor trpel výčitkami svedomia a obával sa smrti. (Namaľoval napríklad obraz Autoportrét v pekle, 1903 ) Na tomto obraze je zobrazená situácia, po ktorej nastávajú výčitky svedomia. Preto ju autor zobrazil tak autenticky. Divák pri letmom pohľade má dojem smrti, potom pohľadom zaregistruje fľaše a tým obraz mu vysvetľuje, že sa jedná o pripodobnenie tohto stavu. Dielo samotné je typickým dielom ranného expresionizmu. Expresionistickými prvkami ( farbami, témou a štýlom ) sa snaží zobraziť pocity . Bolo vytvorené koncom 19. storočia, pravdepodobne podľa oblečenia nezobrazuje ženu z najnižšej vrstvy, ale ani elitu.

 

FENOMENOLOGICKÁ ANALÝZA výtvarného diela

Fenomenologická analýza ako metóda vychádza z Kanta – z filozofie , kde je dôležitý subjekt. To znamená, že ako sa mi javí obraz. Zamerajme sa na svoj estetický stav, ktorý je uvoľnený vnímaním daného obrazu. V estetickom stave vzniká v našom vedomí imaginárny predmet, ktorý subjekt , čiže ja posudzujem. Pri fenomenologickej metóde sa snažíme z vnímaných javov odstrániť nánosy zvyku , kultúry, či predošlé skúsenosti tak , aby ostal len čistý jav – podstata diela v našej mysli.

Na obraz The day after sa pozrieme z pohľadu subjektu (teda nášho pohľadu ) :

Pri prvom pohľade na dielo je náš pohľad uputávaný smerom k živôtiku ženy, ktorý je najbelšou časťou obrazu, hneď na to sledujeme tvár ženy. Pôsobí na nás nevinne, ale aj rozporuplne. Sme rozrušení polohou tela- ruka visiaca dole, strapaté vlasy spustené z postele. Poloha tela a zobrazená bezmocnosť evokuje v mysli percipienta predstavu smrti alebo konca. Dostavia sa nepríjemné pocity, z tela sála depresia.

Prázdne fľaše evokujú predstavu prepitej noci. Nedopitý pohár predstavuje nedokončenosť, keď musíme niekam odbehnúť a nestiháme dopiť. Alebo nemôžeme, či nevládzeme? Alebo to bol niekto druhý ? Na stole sú dva poháre … Žena je opustená – leží sama. Osamotenosť dominuje zobrazeniu, čo pôsobí smutne. Prvý dojem obrazu je tak zarážajúci až zlý. Rozrušuje nás. Ak sa percipient so zobrazenou situáciou stretol, čo je najpravdepodobnejšie, vníma ju najprv negatívne, ale nie úplne jednoznačne.

Inak na obraz reaguje muž a inak žena. Muž si môže klásť otázku: prečo má tak pekná žena takéto sebadeštruktívne správanie. Žena hľadá v svojich spomienkach analógiu (podobu k skutočnosti ), vedome či nevedome, kedy sa cítila podobne mizerne a chcela všetko zabudnúť a uniknúť. Ak vyzátvorkujeme situáciu ostanú nám pojmy : žena, posteľ, alkohol, samota. Stav po prehýrenej noci alebo útek z ťaživých okolností. Priveľa ťažoby na krehkú ženu. Na stole je jeden nedopitý pohár. Bol tam niekto a rýchlo odišiel? Žena je úplne sama.

Z prvotného odporu sa neskôr dostaví ľútosť. Ambivalentné (rozporuplné) pocity vznikajú z krásy ženy a temnosti izby či zobrazeného sebazničujúceho správania. Svetlo dopadajúce na posteľ a blúzku v opozícii k tieňom okolo postele. Vlnovité tvary predmetov- postele , stola, vankúša, periny aj šiat pôsobia zmierňujúco, neagresívne, ale zároveň ako vír, ktorý nás vťahuje do príbehu. Ešte aj tieň na stene kopíruje kruhovú atmosféru temna. Zmätenosť vo víre a neistota. Ako bolesť a krútenie hlavy na druhý deň. Presne ako názov obrazu.

 

ŠTRUKTURALISTICKÁ METÓDA analýzy výtvarného diela

Pri štrukturalizme je najpodstatnejším pojmom ZNAK. Znakom môže byť ako celý obraz tak aj jeho jednotlivé štruktúry. Najprv však potrebujeme určiť estetický postoj : pohľad z akého je zobrazené dielo. Ten môže byť : ideologický, spoločenský, historický alebo politický alebo iný. Najskôr by sa postoj autora a zobrazenia dal nazvať spoločenský, keď autor zobrazuje určitý spoločenský jav. Uvedené dielo má však silne individuálny ráz. Je to pohľad do súkromia, ako na intímnu chvíľu, ktorú nemal nikto vidieť.

Znaky, ktoré môžeme esteticky vnímať sú napr. farebnosť, kompozícia, línie, a iné. Farebnosť je v teplých hnedých odtieňoch, nevýrazná kombinovaná s bielou – odkazuje na intímnosť izby, útulnosť : Biela odkazuje na nevinnosť prípadne na nádej. Kompozícia odkazuje na prepojenie figúry s prostredím. Tvar tela je v paralelný k tvarom v miestnosti. Zdvihnuté koleno kopíruje tvar vankúšu. Stehno nohy kopíruje tvar periny. Je v tom súzvuk, takže celá scéna pôsobí harmonicky napriek ťaživému námetu. Línie sú protikladne postavenú, kopírujú sa vzájomne a zabezpečujú funkčnosť diela , vedú oko diváka k hlavnej figúre obrazu

To isté môžme spraviť, keď obraz rozdelíme na časti a tie najprv rozoberieme – štrukturalisticky zhodnotíme znaky zastupujúce skutočnosť. V našom prípade je takým znakom napr. Svetlo. Svetlo sa odráža na vankúši , na blúzke a na stole . Dokonca aj nad posteľou je akási hmota svetla. Čo môžme ohľadom svetla dopovedať : odkazuje na skutočnosť, že na pravej strane, ktorú nevidíme je niekde okno, prípadne , že to okno je čiastočne zatiahnuté. Zároveň svetlo zastupuje skutočnosť, že už je deň, ale tento deň je tu na obraze potlačený. Svetlo dňa je tlmené . Zároveň to odkazuje na ideu , že niečo nie je v poriadku, lebo cez deň sa neleží v posteli.

Z estetického hľadiska je svetlo vysoko funkčným prvkom. Munchove diela sú známe práve používaním kontrastov svetla a tieňov na obrazoch . Svetlo vytvára ideu,tieň tiež vytvára ideu, často plnú temnoty a neistoty. Táto kontrapozícia medzi svetlom a tieňmi však nie je ostrá ani prísne dualistická. Jednotlivé pásy svetla a tieňa a prelínajú, miešajú a vytvárajú skôr nejasnosť a zmätok, čo môže hovoriť o tom , že tieto dva entity nemajú vyjasnený vzťah a  nie je jasné, ktorá má dominantne pôsobiť. Tento znak-svetlo , ktorý nás napadá v súvislosti s časom, ktorý je zobrazený na obraze je abstraktný, lebo ideu dňa a toho čo deň predstavuje vnímame nie doslovne , ale v  abstraktných pojmoch. V tomto nám môže napomôcť aj názov diela – názov diela ako znak zastupuje skutočnosť , že niečo sa stalo predtým, predošlý deň. Názov poukazuje na obidve veci- na to co bolo predtým, aj na to , čo je potom. Na obraze je zobrazený stav po.

PRAGMATICKÝ PRÍSTUP

Pragmatický prístup je metódou , ktorá analyzuje estetické pôsobenie diela cez estetickú skúsenosť. Jednou z metód pragmatizmu je pochopenie diela z pohľadu autora. Autor zobrazil ženu s rozopnutým živôtikom až takmer k pásu. Napriek odhaleniu, žene nie je vidno prsia. Zobrazenie je zmyselné a zároveň dáva určitú úctu žene.

Veľmi známe sú obrazy Edvarda Muncha, kde maľoval ženy ako Madony. Ale Munch namaľoval aj zopár obrazov prostitútok: tie zobrazoval ako neatraktívne až smiešne. To však nie je prípad obrazu The Day After, kde žena pôsobí étericky ako ležiaca Madonna. Akoby Munch chcel zobraziť akýsi bohémsky život mladej ženy. V čase, keď maľoval tento obraz mal okolo 25 rokov a žena vyzerá približne v jeho veku. Z obrazu cítiť akúsi blízkosť a sympatie k postave. Modré svetlo pri nohách pôsobí katarzne. Katarzia ako očistenie. Odraz svetla , ktorý nevieme odkadiaľ pochádza. Pokiaľ Munch chcel tým zobraziť odpustenie, či nebeskú zhovievavosť, podarilo sa .

Nohy ženy splývajú s tieňom a nie je poznať, kde končí jedno a začína druhé. Takisto aj vlasy splývajú s tieňom, ktorý hádžu na zem. Zobrazenie neoddeliteľnosti našich dvoch stránok : kladnej aj zápornej. Dobra aj zla v nás.

 

Článok bol publikovaný v časopise ART UP 2/2019. 

Teraz najčítanejšie